Vzdelanie nie je tovar
Začiatkom mája predložilo Ministerstvo školstva SR akademickej obci na diskusiu Koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie.
Materiál vychádza zo Svetovej deklarácie o vysokoškolskom vzdelávaní pre 21. storočie, prijatej UNESCO-m v roku 1998, Sorbonskej výzvy a Bolonskej deklarácie, ktorú v júni 1999 podpísali ministri školstva z 29 krajín Európy, vrátane Milana Ftáčnika.
Trojstupňové štúdium Ambíciou Slovenska je zvýšiť počet prijatých študentov z terajších 25,9% z populácie 18-ročných na európsky priemer 33-35%. Aj v tejto súvislosti sa ukazuje ako opodstatnené tzv. trojstupňové štúdium, teda rozdelenie štúdia na bakalárske, magisterské (inžinierske) a doktorandské. Ťažiskom diskusie bude pravdepodobne zavádzanie bakalárskeho stupňa na všetkých školách (možnosť poskytovať bakalársky stupeň existuje už od roku 1990). Malo by ísť o ucelené vysokoškolské vzdelanie orientované viac na prax, s vyššou schopnosťou rýchlo reagovať na potreby trhu práce.
Ale na uplatňovanie bakalárskeho stupňa nie sme vôbec pripravení. Prax tento titul berie značne rezervovane. Okrem toho je tu dosť veľké riziko, že fakulty opäť nepochopia podstatu bakalárskeho vzdelania, ako sa to na niektorých aj stalo. Nestačí totiž len umelo rozdeliť magisterské štúdium na dve časti. Často nejde o uzavretý celok vedomostí a študenti si dokonca ani "nevšimnú", že absolvovali jeden stupeň. Ukazuje sa, že v niektorých odboroch hlavne technického zamerania nie je možné poskytnúť ucelené bakalárske vzdelanie za tri roky. V konečnom dôsledku môže byť po odstránení spomínaných negatív zavedenie bakalárskeho stupňa pozitívom, ktoré zvýši počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí vynaložením nižších nákladov, ako by to bolo pri päťročnom magisterskom štúdiu.
Alternatívne financovanie Napriek asi 80-percentnému nárastu vysokoškolských študentov za posledné desaťročie je reálna úroveň ekonomického zabezpečenia vysokých škôl iba jedna tretina v porovnaní s rokom 1989. Štát nie je schopný pokryť všetky ich náklady, a preto bude nevyhnutné tzv. alternatívne financovanie škôl. Mali by sa transformovať na neziskovú organizáciu s názvom "verejná vysoká škola" a majetok by prešiel do ich vlastníctva. Zároveň budú získavať prostriedky z podnikateľskej činnosti, z grantov, darov od sponzorov, od regiónu a z výnosov majetku.
Koncepcia ráta s poplatkami za štúdium. Ponúka dva varianty: V prvom by sa spoplatnili všetky druhy a stupne vzdelávania, v druhom by bolo bezplatné iba denné štúdium v stanovenej dĺžke, potrebné na získanie prvého VŠ titulu. Teda koncepcia v oboch alternatívach počíta s poplatkami, o bezplatnom vysokoškolskom štúdiu tu nie je vôbec reč. Splnil sa tak sen štátneho tajomníka MŠ SR Martina Fronca (KDH), ktorý už vlani v auguste suverénne tvrdil, že poplatkom sa nevyhneme. Ide o jednoznačný zámer členov komisie pre tvorbu koncepcie preniesť veľký problém na občana - študenta. Je nepochopiteľné, že zástancovia poplatkov, najmä z KDH, DS a Občianskodemokratickej mládeže, ešte stále neboli schopní predložiť prieskumy, ktoré by jasne mapovali sociálnu situáciu študentov a ich rodičov, a tým aj ich pripravenosť platiť za štúdium.
Hovorí sa o platení štúdia tými, čo študujú dlhšie, ako je predpísané a študujú viac ako jednu vysokú školu. Opäť nikto nepredložil čísla, z ktorých by vyplynulo, koľko je takých študentov a či má vôbec význam zaoberať sa touto otázkou. Pri trojstupňovom štúdiu zdarma má byť podľa koncepcie len prvý vysokoškolský titul. Znamená to, že sa bude platiť aj za inžinierske a doktorandské štúdium. Chceme azda doktorandom zobrať ešte aj to málo, čo teraz dostávajú ako štipendiá?
Málo času na diskusiu Je ešte mnoho oblastí, ktoré sa ukazujú v koncepcii VŠ ako veľmi otázne a nedotiahnuté. Oháňa sa trendami v západnej Európe, čo je na jednej strane sympatické, ale na strane druhej akoby zabúdala na najbolestivejšie problémy slovenského vysokého školstva. Koncepcii chýba celková vízia. Reforma vysokého školstva na Slovensku len preto, aby sme nasledovali trendy v Európe, je žalostne málo. Takisto by mala byť oveľa smelšia s dôrazom na vzdelanie ako skutočnej priority Slovenska. V dokumente sa navrhuje zvyšovanie rozpočtu na školstvo o 0,1% HDP ročne. To je skôr nepodarený žart ministerstva školstva. Ak sa v programovom vyhlásení vlády píše, že vzdelanie je priorita číslo jeden, nejde o samoúčelnosť. Len rozhľadení a vzdelaní ľudia totiž dokážu pomôcť našej krajine stať sa ekonomicky a duchovne silnou a bohatou. A to sa nedá dokázať vyčlenením 0,6 či 0,8% HDP na školstvo. Treba urobiť zásadné politické a strategické rozhodnutie a investovať do vzdelania. Áno, investovať, a nie pochopiť školstvo ako žobráka, či dokonca tvrdiť, že vzdelanie je tovar, za ktorý by si mal študent platiť.
Ak sa koncepcia ďalšieho rozvoja VŠ hrdí prívlastkom "pre 21. storočie", je priam absurdné, aby bol čas na diskusiu necelý mesiac. Celé to vzbudzuje dojem, že bola predložená iba preto, aby bola. Navyše komisia pre tvorbu koncepcie ešte stále nedokázala zodpovedať na zásadnú otázku, akým spôsobom sa budú zohľadňovať pripomienky akademickej obce. Kto a ako bude posudzovať, či sa vysoké školy rozhodli pre tú, či inú alternatívu? Budú sa azda spočítavať hlasy pre a proti? Čo bude viac: názor 12 rektorov alebo 20 dekanov? Asi najviac sa však treba obávať toho, že v konečnom dôsledku nebudú o podobe legislatívy pre VŠ rozhodovať členovia akademickej obce, ale poslanci NR SR. A opäť zrejme nie na základe vecných pripomienok, no rozličných záujmov a politických dôvodov .
Autor (1979) je viceprezident Mladej demokratickej ľavice
