Kto brzdí privatizáciu
Zrejme prvý raz sa vo svojej politickej kariére zastal vicepremiér Ivan Mikloš SDĽ v relácii TV Markíza Na telo. Rozhodnutie Dzurindovho kabinetu prerušiť rokovanie o budúcnosti akciovej spoločnosti Transpetrol vraj nevyplývalo zo zámeru SDĽ zabetónovať privatizáciu tohto lukratívneho podniku. Ľavicoví ministri totiž minulý týždeň vniesli celkom legitímnu požiadavku na doplnenie viacerých ďalších faktov, aby sa vláda vyhla sporu s Protimonopolným úradom. Jedným zo záujemcov o 49-percentný podiel majetku Transpetrolu je Slovnaft, ktorý má u nás už dnes majoritné postavenie na trhu pohonných hmôt.
Na základe uznesenia vlády z 31. marca 2000 malo ministerstvo hospodárstva predložiť návrh koncepcie privatizácie majetku v pôsobnosti svojho rezortu. O mesiac na to Rada hospodárskej a sociálnej dohody vzala tento dokument na vedomie, no odporučila zosúladiť jeho názov s obsahom. Písomný materiál totiž iba predkladá prehľad o 34 štátnych podnikoch, akciových spoločnostiach s výraznou účasťou štátu, či príspevkových a rozpočtových organizáciách, ktoré sú pod kuratelou ministerstva, ak neberieme do úvahy aj 138 stredných odborných učilíšť a stredísk pracovného vyučovania. Do akej miery sa podarilo jeho autorom fundovane načrtnúť koncepciu ich ďalšej privatizácie, po ktorej sa stále v parlamente, odbornej verejnosti i v masmédiách volá, veľavravne hovorí stanovisko ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku: "Ide o informatívny materiál, ktorý nespĺňa charakter návrhu koncepcie privatizácie, pretože neuvádza postoj rezortu k privatizácii a termíny privatizácie."
Jedným z hlavných argumentov ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha pri odvolávaní Štefana Košovana z vedenia Slovenských elektrární (SE) bolo, že generálny riaditeľ SE nesúhlasil s predstavami ministerských úradníkov o spôsobe odštátnenia tohto podniku, ktorý sa mal rozdeliť na 21 (!) samostatných akciových spoločností. Hneď na druhý deň po dramatickom valnom zhromaždení SE predložil Ondrej Studenec a Ján Oravec (obaja "kopú" na ministerstve za SDK-DS) projekt transformácie energetiky na vnútrorezortné pripomienkovanie, na ktoré vyčlenili "až" dva dni. Ich víziu rozčlenenia Slovenského plynárenského priemyslu na štyri samostatné akciovky rozmetali odborníci z SPP, ktorým dala vláda minulý týždeň za pravdu.
Pokiaľ ide o ešte kontroverzenejší nápad s SE, veci sa za dva a pol mesiaca sotva pohli dopredu. Pritom už dávno sa mal vyhlásiť tender na výber poradcu pre privatizáciu a do konca júna treba pripraviť privatizačné projekty. Pôvodne malo Harachovo ministerstvo predložiť do vlády rámcový model reštrukturalizácie troch energetických závodov so sídlom v Bratislave, Žiline a Košiciach ako aj SE už do 31. marca, potom do 30. apríla. Ale "vzhľadom k zložitosti problematiky transformácie elektroenergetiky, ako aj potreby ďalších odborných diskusií pred vypracovaním konečnej podoby koncepcie" požiadal minister Harach premiéra Mikuláša Dzurindu o predĺženie termínu na máj 2000.
Pri týchto privatizačných radovánkach sa prinajmenšom ukázalo, že Košovan, ani SDĽ neboli zlopovestnou brzdou ekonomického pokroku, ale že takmer 300-miliardový majetok, s ktorým sa počíta v novej vlne privatizácie, si vyžaduje podstatne serióznejší prístup, ako mali páni reformátori na ministerstve hospodárstva.
