Za bezplatné vysokoškolské štúdium?
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že poplatky za vysoké školy sa počas týchto štyroch rokov zavádzať nebudú. Generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva Peter Mederly vydal v auguste minulého roka vyhlásenie, v ktorom poplatky za štúdium predložil ako hotovú vec. Urobil tak v čase neprítomnosti ministra školstva na území SR. Je však ich zavedenie naozaj jediná cesta ako vyriešiť problémy vysokého školstva?
Riešení súčasnej situácie v školstve existuje hneď niekoľko. Prvým je zotrvanie súčasného trendu, teda zachovanie legislatívy na rovnakej úrovni, prepúšťanie najskôr nepedagogických, potom pedagogických pracovníkov, postupné rušenie malých škôl, zatváranie odborov vyžadujúcich si príliš veľké náklady a zníženie študentov na takú mieru, aby si to tento štát mohol dovoliť. Samozrejme, toto vedie k postupnej likvidácii školstva a k zastaveniu rozvoja spoločnosti na území SR. Tou optimistickejšou cestou je rozvoj školstva, zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo znamená potrebu zvýšiť prílev prostriedkov do školstva.
Vzdelávanie je totiž spojené s ďalšími skutočnosťami, ako je nezamestnanosť, kriminalita, ekonomická prosperita, rozvoj vedy a pod. Ak chce spoločnosť napredovať, musí si najprv uvedomiť, akú dôležitú úlohu zohráva úroveň vzdelania. Je preto krátkozraké brániť jeho rozvoju, otváraniu sa novým trendom a zvyšovaniu počtu vzdelaných ľudí. Samozrejme, nikto z predstaviteľov Ministerstva školstva sa o to neusiluje, ale vyhlásenia niektorých jeho predstaviteľov k tomu nepriamo smerujú.
Dôvod na poplatky Je isté, že slovenské vysoké školstvo ako soľ potrebuje viac peňazí. Ako ich získať? Jednou z možností je zvýšenie efektivity prerozdeľovania financií, s čím nevyhnutne súvisí zmena zákona o financovaní vysokého školstva. Súčasný systém totiž nezohľadňuje kvalitu vzdelávacieho procesu, ale skôr úväzky učiteľov a počet študentov. Na jednej strane sa tak snaží vysoká škola získať čo najviac študentov a na strane druhej to vedie k tomu, že kapacity školy a internátov nestačia. Sieť vysokých škôl musí tiež prejsť procesom zefektívnenia. Je nemysliteľné, aby štát investoval peniaze do škôl, ktoré produkujú nezamestnaných, len preto, že ide o populárny odbor alebo o tradíciu, prípadne tam, kde je počet študentov malý a objem pridelených prostriedkov relatívne vysoký. Zároveň je neefektívne dávať prostriedky do škôl, ktorých kvalita nedosahuje požadovanú úroveň.
Štátny tajomník ministerstva školstva Martin Fronc a generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl Peter Mederly sa rozhodli, že najlepšie bude preniesť problém zo štátu na občana. Bez predchádzajúcej diskusie predložili verejnosti svoj návrh riešenia ako hotovú vec. P. Mederly: "Bude to zapracované v koncepcii rozvoja vysokého školstva." Smutné je, že návrh nevyšiel z odbornej diskusie, ale z rozhodnutia predstaviteľov politických strán (v tomto prípade z KDH). Spomínaní funkcionári si totiž pomýlili presadzovanie záujmov spoločnosti s presadzovaním vlastného politického programu. A ak to nemá byť len názor úzkej skupiny ľudí, diskusia s verejnosťou je jednoducho nevyhnutná. M. Fronc dokonca svoje predstavy konkretizoval v médiách, spomenul výšku poplatkov (5 - 6 tisíc Sk ročne) a zmienil sa o podmienkach, za akých budú študenti od poplatkov oslobodení.
Zarážajúce sú aj vyjadrenia rektora Univerzity Komenského Ferdinanda Devínskeho na októbrovom zasadnutí Študentskej rady vysokých škôl, kde vyhlásil, že "poplatkom sa nevyhneme" a že "vo väčšine európskych krajín je to trendom". Takéto vyhlásenia sú scestné nielen z dôvodu, že trend v Európe sa vôbec nedá takto zjednodušene charakterizovať, ale aj preto, že Slovensko má na výber. Buď povie poplatkom áno alebo nie.
Za a proti Faktom je, že vyberanie poplatkov by prinieslo peniaze do školstva. Otázka znie koľko a za akú cenu. V súčasnosti študuje na vysokých školách v dennom štúdium približne 85 tisíc mladých ľudí. Ak by každý študent dal vysokej škole ročne päťtisíc Sk, získalo by sa niečo cez 400 mil. korún. Nie sú to síce celé chýbajúce dve miliardy, ale školstvo by to vytiahlo z najhoršieho. Vie si však niekto predstaviť, aké následky by opatrenie prinieslo? Na Slovensku v skutočnosti neexituje relevantný prieskum sociálnej situácie rodín, na základe ktorého by sme aspoň približne mohli posúdiť koľko študentov by si takúto výšku poplatkov mohlo dovoliť či už v plnej výške alebo čiastočne a koľkí by museli byť od poplatkov oslobodení.
To, či je dieťa nadané, nezávisí od ekonomickej situácie rodiny, v ktorej vyrastá. Pre spoločnosť je však veľkou škodou, ak takéto dieťa nemá možnosť naplno rozvíjať svoje schopnosti. Poplatkami za štúdium mu dostupnosť vzdelania nezvýšime, skôr naopak. Zástancovia poplatkov tvrdia, že ich zavádzanie je spojené s celou škálou zohľadnení a opatrení, ako sú napríklad sociálne štipendiá. Nech je tento systém akokoľvek premyslený, nikdy nebude taký spravodlivý, aby nezvýhodňoval tých, ktorí na to po finančnej stránke majú. Vzdelanie sa stane výsadou bohatých a bude menej dostupné pre chudobnejšie vrstvy. Takto iste nevyjde zámer zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku (ako je to uvedené v Koncepcii rozvoja vysokého školstva a v Bolonskej deklarácii).
Už dnes pociťujeme nedostatok sociálnych štipendií a pôžičiek pre vysokoškolských študentov. Ak by sa zaviedli poplatky, musela by sa značná časť vybraných prostriedkov vrátiť študentom z rodín s nižšími príjmami. Ďalej, predchádzajúci výpočet, ktorý by mal priniesť spomínaných 400 mil. školám, by sme museli korigovať smerom nadol, pretože by sa znížil počet platiacich študentov. Od sumy by sme ešte museli odčítať prostriedky, ktoré vrátime na štipendiách. Aký význam má potom takýto systém? Zníži dostupnosť vzdelania a ukracuje už aj tak dosť malý rozpočet domácností o peniaze.
Ďalším z argumentov, ktoré údajne hovoria v prospech zavedenia poplatkov, je nedostatočná motivácia študentov, ktorí si štúdium zadarmo nevážia. Avšak platením by bol študent pod neustálym tlakom, ktorý by ho nútil lepšie sa učiť a prinášalo by mu to zlý pocit, ak by sa mu štúdium nedarilo. Správny model by mal byť taký, aby študenti s vynikajúcimi študijnými výsledkami dostávali prospechové štipendiá.
Alternatívy financovania vysokých škôl Je evidentné, že súčasné vysoké školstvo riešenie potrebuje. Ukázalo sa, že štátny rozpočet svoje možnosti už naplnil. Verejné výdavky na vysoké školstvo predstavujú v súčasnosti 0,67% HDP. To nás spomedzi európskych krajín radí na 22. miesto (za nami je už len Bulharsko a Rumunsko). Len pre porovnanie: v ČR predstavujú výdavky 0,90% z HDP, v Nemecku 1,03%, vo Veľkej Británii 1,27% a najviac sa na vysoké školstvo dostáva v škandinávskych krajinách (vo Fínsku 1,98% a v Nórsku dokonca 2,16%).
Ako priniesť do vysokého školstva viac peňazí? Možností je viacero. Tzv. alternatívne zdroje predstavujú časť prostriedkov získaných od miest, podnikov súvisiacich so zameraním školy, ďalej sponzorské príspevky a v neposlednom rade i podnikateľská činnosť. Jednou z ciest sa ukázala aj možnosť oslobodiť vysoké školy od daní. Podarilo sa to zakomponovať do zákona o daniach a po tom, ako bude návrh schválený, budú môcť vysoké školy ušetriť časť prostriedkov.
Mimorozpočtové zdroje nie sú vo svete žiadnou novinkou. Už v súčasnosti si mnohé vysoké školy zarábajú. A pritom ide vo väčšine prípadov o oblasť, ktorá úzko súvisí s ich zameraním. Vhodnou úpravou legislatívy by mohli školy takouto činnosťou získať nezanedbateľnú sumu. Samozrejme, legislatívu bude potrebné ošetriť tak, aby sa zarábanie peňazí nestalo hlavnou náplňou vysokoškolských inštitúcií a aby cez vysoké školy neprebiehalo tunelovanie podnikov. Ďalším problémom sú dosť obmedzené možnosti nakladania so zarobenými prostriedkami. Zároveň sú zdaňované ako u bežných podnikateľských subjektov. Ak to pripravovaná legislatíva zmení, umožní vysokým školám získať oveľa viac prostriedkov ako pri vyberaní poplatkov za štúdium. A bez vedľajších účinkov.
Na záver Problematika spojená s otázkou, či zaviesť alebo nezaviesť poplatky súvisí aj s tým, ako chápeme vzdelanie. Pokiaľ je to iba nástroj ako dosiahnuť vyššiu kvalifikáciu a mať lepšie šance na trhu s prácou (čiže vyšší plat), mal by si študent za vzdelanie platiť. Na druhej strane, ten kto má vďaka vzdelaniu vyšší zárobok, platí aj vyššie dane. A v tom práve spočívajú jeho "poplatky" za vysokoškolské štúdium. Ak si uvedomíme, že mať vzdelaných ľudí je záujmom celej spoločnosti a nielen jednotlivca, bezplatné vzdelanie by malo byť samozrejmosťou.
Autor (1979) je viceprezident Mladej demokratickej ľavice
