Pôda predmetom koaličných sporov
Prevod pôdy neznámych vlastníkov zo správy Slovenského pozemkového fondu (SPF) na obce je dôvodom ostrého vyhrotenia konfliktu medzi SDĽ a SMK. S prevodom nesúhlasí minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. SMK sa v spore odvoláva na Programové vyhlásenie vlády SR.
V spomínanom dokumente sa píše: "Vláda bude iniciovať prevod vlastnícky neidentifikovateľnej pôdy zo správy SPF do správy obcí". Minister však tvrdí, že podľa Ústavy SR pôdu nemožno zveriť obciam do správy, pretože tie nemôžu spravovať cudzí majetok. Koncoš argumentuje výrokom Ústavného súdu (ÚS) v kauze Javorina, v ktorej sa obce domáhali navrátenia tzv. vojenských lesov. ÚS dospel k záveru, že obec si nemôže privlastniť majetok na základe svojho všeobecne záväzného nariadenia. V rozhodnutí ÚS v čl. 6 z roku 1994 sa ďalej uvádza: "Takéto právne záležitosti nemôže prevziať na seba a rozhodovať o nich obec, pretože patria do právomoci iných orgánov... nie je možné, aby obec vo svojom všeobecnom záväznom nariadení určila vlastnícke právo k nehnuteľným veciam." Podľa podpredsedu SMK Lászlóa Gyurovského sa ale minister opiera o rozhodnutie, ktoré je o niečom úplne inom. Zároveň dodáva, že za záväzné pre členov vlády považuje Priority vlády prijaté na rok 2000 a jej legislatívny plán, v ktorom je na október pripravený návrh zákona 180/95 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva ohľadom pozemkov. SMK sa nazdáva, že demokraticky zvolené samosprávy obcí budú môcť lepšie hospodáriť s pôdou ako jedenásť členov Správnej rady SPF. Vytvorí sa tak bezprostredný dosah na pôdu a obojstranne výhodné nájomné zmluvy.
Podľa ministra Koncoša si SPF plní aj úlohu univerzálneho opatrovníka neznámych vlastníkov. Abslútna väčšina obcí nemá jednoducho personálne predpoklady na zvládnutie tejto úlohy. V rámci novely zákona 180/1995 Z.z. vidí Koncoš ústretový krok voči neznámym vlastníkom v tom, že sa predĺži lehota na vysporiadanie vlastníctva do roku 2005 (teraz do 1. 9. 2000). Štátnu pôdu, ktorá je v zastavanom území, ak ju obec potrebuje v súlade so schváleným územným plánom na bytovú výstavbu, súhlasí previesť na obce. Prevod by nemal byť bezplatný, ale za cenu poľnohospodárskych pozemkov.
Spor o povojnové roky 1945-1948 Politici SMK viackrát atakovali ministra, že sa snaží znemožniť navrátnie pôdy, ktorá bola konfiškovaná pred rokom 1948. Koncoš označil toto obvinenie za absurdné, poukazujúc na rozdielne výklady krajských súdov pri vymedzení tzv. rozhodného obdobia pri reštitúciách. Určujúce je, či je ním 25. február 1948, alebo nie. Minister sa v tejto súvislosti obrátil na Najvyšší súd o vydanie zjednocujúceho stanoviska, pretože nie je možné, aby súdy k jednej kauze vydali tri stanoviská. Otázka je o to citlivejšia, že ide o pôdu Nemcov a Maďarov. V roku 1945 vydal Zbor povereníkov nariadenie, na základe ktorého sa skonfiškovala "pôda Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa". O tri roky neskôr prijal ten istý Zbor povereníkov iné nariadenie, ktoré hovorí, že z konfiškácie sú vyňaté pozemky tých občanov ČSR maďarskej národnosti, ktorí pôdu riadne obrábajú a prihlásili riadne sa k občianstvu. Koncoš zastáva názor, že v rámci reštitúcií sa môže vydávať len pôda, ktorá bola z konfiškácie vyňatá. SMK sa v tomto prípade odvoláva na zákon 229/91 Zb., kde sa jasne hovorí, že sa vydáva pôda, ktorá bola skonfiškovaná na základe osobitných predpisov a ktorá bola neskôr ďalším osobitným predpisom vyňatá. Tvrdí, že v tejto veci existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 1998 hovoriace, že táto pôda sa musí vydávať. SMK nevidí dôvod, aby Koncoš žiadal Najvyšší súd o ďalšie stanovisko. A taktiež aby rezort pôdohospodárstva vydával nariadenie, ktorým žiada dôsledné dodržanie nevydávania pôdy skonfiškovanej pred 25. 2. 1948.
Názory od inokadiaľ Koaličné strany SDK a SOP sa len celému sporu ticho prizerajú. Verejne deklarovala svoj postoj jedine poslankyňa SOP Mária Kadlečíková. Tvrdí, že jednorazovým aktom nie je možné uskutočniť prevod pôdy neznámych vlastníkov pod správu miest a obcí. Navrhuje kompromis vo forme rozšírenia intravilánov obcí. Pôdu by však obce nemohli používať na inú podnikateľskú činnosť, ako poľnohospodársku výrobu. Kadlečíková sa vyslovuje aj za opätovné predĺženie lehoty na preukazovanie vlastníctva z 5 na 10 rokov, pretože z 3528 katastrálnych celkov bola úplná registrácia uskutočnená iba v 750. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) na svojom sneme v decembri 1998 prijalo uznesenie, v ktorom jednoznačne deklarovalo svoj záujem o prevod pôdy neznámych vlastníkov. Teraz predseda ZMOS Michal Sýkora vyhýbavo tvrdí, že "ZMOS sa nemieni angažovať vo vnútorných sporoch". V nedeľnej relácii Rubikon na TV Luna expert na pozemkové právo Prof. Milan Štefanovič iba potvrdil opodstatnenosť postoja ministra Koncoša. Pripomenul, že pozemky nezistených vlastníkov ešte nie sú vlastníctvom štátu, ale sú v správe SPF, ktorý má povinnosť zverovať ich do užívania záujemcov. Čiže SPF môže obci odovzdať poľnohospodársku pôdu do užívania, ak ju bude sama ako právny subjekt používať. To je však možné len vo výnimočných prípadoch, pretože jej poslaním nie je poľnohospodárska výroba.
Čo je vo verejnom záujme Celý problém dostáva celkom nový rozmer, ak si prečítame ešte jednu vetu z programu vlády: "Za jeden z kľúčových predpokladov ozdravenia a zefektívnenia poľnohospodárstva vláda považuje konsolidáciu jeho vlastníckych pomerov. Bude hľadať také formy tejto konsolidácie, ktoré nepoškodia záujmy reštituentov, a zároveň urýchlia proces vlastníckej reštrukturalizácie." Ak sa teda má minister Koncoš usilovať o naplnenie aj tejto časti programu, nutne musí usilovať o ponechanie pôdy v správe SPF. Obce, ako už bolo povedné nemajú kapacity na to, aby splnili záujmy reštituentov týkajúce sa usporiadania vlastníckych vzťahov. Je zarážajúce, že SMK ako pravicová strana, ktorá by si mala ctiť súkromné vlastníctvo, sa urýchlene nesnaží nájsť reálneho majiteľa pôdy. Politická požiadavka SMK je z ich pozície legitímna. SMK mala tento bod vo svojom programe. Prečo ju teda kamufluje tvrdeniami o odbornom hľadisku, keď ide o požiadavku politickú? Najlepším príkladom je odvolanie štátneho tajomníka ministerstva poľnohospodárstva Viktora Mészárosa, ktorý očakával vecné vyriešenie danej problematiky. Ten na republikovej rade vyčítal SMK takmer13-mesačné čakanie, kým si zasadli za stôl s ministrom Koncošom, a predtým celý čas viedli komunikáciu len prostredníctvom médií. Ak by si niekto myslel, že vždy ide o lukratívnu pôdu, je ho treba vyviesť z omylu. Z celkovej výmery 610 tisíc hektárov v správe SPF je až 75 tisíc hektárov v Košickom a Prešovskom kraji v takom stave, že SPF má problém pôdu prenajať. Ide o zdevastovanú zem, o ktorú nie je záujem. Podľa Mészárosa by sa mala takáto pôda v prvom rade rekultivovať a až potom odovzdať obciam.
Upratanie si pred vlastným prahom Riešenie tohto problému si žiada čas. Ak by sa v niečom SMK mala dožadovať urýchlenia, tak je to otázka vysporiadania pôdy neznámych vlastníkov. S rovnakou razanciou by mala SMK pristupovať napríklad aj k zabezpečovaniu zdrojov pre rozvoj regiónov, či vytváraniu podmienok pre rozvoj bytovej výstavby. Problémy rezortov, ktorým šéfujú pán Csáky a Harna, akoby SMK netrápili. Svoju nespokojnosť vyjadrujú (hroziac odchodom z vlády) len v prípadoch dotýkajúcich sa priamo maďarskej menšiny, ako pri žiadosti o navŕšenie prostriedkov pre menšinové organizácie minulý rok, alebo tento rok pri prevode pôdy. Politici SMK by preto mali venovať rovnakú pozornosť problémom celej spoloč nosti a nie len záujmom menšiny. Tak totiž utvrdzujú svojich oponentov v presvedčení, že sú stále len regionálnou stranou. V budúcnosti by bolo žiaduce, v prípadoch, keď ideologické spory vrazia klin doprostred koalície, aby sa riešenie našlo za okrúhlym stolom a nie priamo pred zrakom verejnosti. Predišlo by sa tak vytváraniu úplne zbytočných animozít. Na záver sa žiada azda dodať - ak niekto vyhlasuje, že sa s pôdou v SPF šafári, prečo nezoberie na zodpovednosť jedenásť členov predsedníctva a jej šéfa, ktorý bol delegovaný SMK?
