Čestnosť sa (zatiaľ) nevypláca
V dnešnom období je aktuálne prehodnocovanie činnosti vládnej koalície, ktorá je pre niektorých tŕňom v oku, pre iných nádejou. Nedá mi, aby som vo svojich zopár riadkoch nespomenul jedno, pre niektorých správne, pre iných menej správne kritérium: čestnosť.
Oddávna sa snažím pochopiť princípy priateľstva, spravodlivosti a najmä princípy čestnosti. Viem, že čestný človek je ten, ktorý si dokáže priznať chybu, ten, ktorý sa vie pozrieť pravde do očí a nepodceňuje iných... No nemôžem pochopiť, či čestný je ten, kto si bezcharakterne hanobí majetky, čim bezpochyby zabezpečuje blahobyt svojej rodine alebo ten, ktorému je kradnutie cudzie, no svojou čestnosťou je mu ťažké zabezpečiť rodinný štandard, na ktorý má jeho rodina výsostné právo. Hoci už z toho dôvodu, že hlava rodiny je tvorcom hodnôt štátu.
Politiku v prvom rade chápem ako správu vecí verejných. My, voliči, si spomedzi seba vo voľbách vyberieme zástupcov, ktorí nás určité funkčné obdobie zastupujú. Títo zástupcovia ľudu na základe toho, že sme im vo voľbách prejavili dôveru, sú teda nielen našimi reprezentantmi, ale tiež zrkadlom spoločnosti. Nemám pochybnosti o tom, či je táto dedukcia správna, no dovolím si pochybovať, či si vyberáme skutočne správnych ľudí, ktorí si zaslúžia našu dôveru.
Vo svojom okolí poznám mnohých, ktorí síce nenosia za či pred menom titul a uvedomujú si, že jediné, čo majú, sú ruky, ktorými musia zabezpečiť existenciu svojich rodín. Sú to ľudia tvoriaci hodnoty nášho národa. Je dosť smutné, že práve k týmto ľuďom je v dnešných časoch osud mimoriadne krutý. Nielenže sa im neprejavuje dostatočná úcta, ale mnohí z nich majú nezamestnanosťou zviazané ruky.
Nechcem sa v čase vysielania spravodajstva pozrieť do duše človeku, ktorý má školopovinné deti a nezamestnanú manželku. Pohľad na niektorých predstaviteľov vrcholnej politiky mu určite nevyvoláva úsmev na tvári. Osobne mi tiež nie je do smiechu, keď vidím hlavu nášho štátu, ktorá bola donedávna hlavou Košíc, mesta, ktoré jeho primátor dokázal úctyhodne zadĺžiť. Nie je mi do smiechu preto, lebo človek, ktorý dokázal "ovzdušniť" vrecká daňových poplatníkov a zabezpečiť prácami v meste členov svojej rodiny, zastáva funkciu prezidenta republiky.
Občanovi iste na dobrej nálade nepridá, keď vidí na televíznej obrazovke človeka zastávajúceho funkciu podpredsedu parlamentu, ktorého primátorské aktivity sú faximile primátorovania súčasného pána prezidenta, bývalého straníckeho kolegu. Jednoduchý človek, obyvateľ tohto štátu, sa neraz zamyslí nad nedávnym vyčíňaním rezešovcov, ktorí volebnú porážku pocítili iba z hľadiska "menšieho" otrasu svojich príjmov.
Myslím si, že je najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, či ľudia, ktorých predchádzajúce pôsobenie sa dá distingvovane nazvať "neefektívne", majú minimálne etické právo zastávať také funkcie, aké v súčasnom období zastávajú. Nedá mi, aby som na záver nepoložil otázku: vypláca sa čestnosť?
Autor (1980) je predseda klubu MDĽ v Medzilaborciach
