Nie je jedno, na čom sedíš alebo stolička robí človeka (dizajnér stoličku)
Počas krátkej zastávky sa v bratislavskej Slovenskej národnej galérii predstavila putovná výstava stovky prestížnych stoličiek najslávnejších architektov a návrhárov 19. a 20. storočia. Prehliadku modelov zo zbierok nemeckého Vitra Design Museum, obsahujúceho vyše tritisíc položiek moderného nábytku, mali diváci možnosť vidieť presne mesiac.
V kocke sa tu zoznámili s históriou svetového umeleckého návrhárstva od začiatku minulého storočia, keď svojou ladnou siluetou z ohýbaného dreva predznačili moderné tonetky prechod od domáceho remesla k priemyselnej výrobe. V pestrej prehliadke stoličiek defilujú návrhy mnohých výrazných osobností, v tvorbe ktorých sa prejavujú hlavné slohové tendencie konca 19. storočia a nové tvarové princípy 20. storočia. Medzi autormi sú zastúpení napríklad majster secesných kriviek Henry van de Velde, slávny americký architekt Frank Lloyd Wright, ale aj viedenskí stavitelia Josef Hoffman, Otto Wagner a Adolf Loos či všetci ostatní, ktorí ako základnú zásadu dizajnu 20. storočia uplatňovali racionálne pravidlo - že funkcia určuje tvar výrobku.
Nechýbajú ani modely od modernistov z hnutia De Stijl a vedľa jednoduchých stoličiek navrhnutých v Bauhause - najvýznamnejšom stredisku avantgardy 20. a 30. rokov - sa objavujú návrhy Le Corbusiera a iných tvorcov moderného dizajnu.
Kreatívny životný štýl
V období povojnového návrhárstva sa čoraz výraznejšie presadzujú nové materiály a technológie. Vynikajú najmä stoličky z ľahkých zliatin a plastov, aké vytvorili dnes už svetoznámi návrhári Charles a Roy Eamesovci, Verner Panton a, predovšetkým, plejáda talianskych autorov priemyselného dizajnu. Z opačného kúta Európy im konkuruje škandinávska škola na čele s klasikom Alvarom Aaltom, zameraná na tradičnú kultúru spracovania dreva.
Hoci sa v druhej polovici 20. storočia stala priemyselná výroba samozrejmosťou, stoličky vytvorené v priebehu 60. až 90. rokov ukazujú, že nápaditosť súčasných tvorcov je nevyčerpateľná. Presvedčivo ju dokladujú nielen experimentálne výtvory talianskej skupiny Archizoom Associati, Štúdia 65, či nemeckej Gruppo Sturm alebo milánskej skupiny Mempis, ale tiež všetky nekonvenčné výrobky, vrátane polyuretánových alebo nafukovacích kreácií, ktoré sa vyrojili s vlnou postmodernizmu. Patria k nim, nepochybne, aj chýrne recyklované modely amerického architekta a staviteľa budovy samotného Vitra Design Museum vo Weil am Rhein, ako aj pražského Tančiaceho domu Franka O. Gehryho vyrobené z lepenky.
Provokatívne stoličky svetových dizajnérov, najmä talianskych konceptuálnych autorov Gaetana Pescea, Paola Deganella, či Enza Mariho, aj mnohých ďalších, sa pričinili o to, že dnes sa dizajn šíri prostredníctvom médií ako kreatívny životný štýl.
Svetom putujú miniatúry
Výstava vznikla nielen ako súčasť reklamnej stratégie nemeckej firmy Vitra vyrábajúcej historické repliky pre kancelárie, verejné priestory a domácnosť, ale aj ako študijný námet, pretože ju okrem múzeí a galérií prezentujú aj na univerzitách a v dizajnových centrách. Návštevník sa neoboznamuje iba s historickým vývinom, ale aj s technikami a technológiami, keďže materiálové rozpätie siaha od dreva, lepenky, kovu, cez náhradky dreva, zliatiny, plasty, až po nafukovacie výtvory.
Predstavenie zvolili formou miniatúrnych modelov v pomere 1:6, lebo originály by boli nákladné na dopravu i poistenie. Svetom tak môžu paralelne putovať tri totožné výstavy, jedna po Európe, druhá po USA a tretia po Južnej Amerike.
