Nechcem byť pseudo
Michal Kaščák
Michal Kaščák sa narodil 4. júla 1972 v Trenčíne. Je absolventom tamojšieho gymnázia a ĽŠU, odbor husle. V rokoch 1985 až 1997 bol spevákom, textárom a skladateľom kultovej skupiny Bez ladu a skladu, s ktorou vystúpil na väčšine rozhodujúcich festivalov alternatívnej hudby (Rockfest, Čertovo kolo, Slovrock, Lipnice) a vydal tri vynikajúce albumy - Bez ladu a skladu (1990, reedícia pod názvom Xmetov v 1998), Horúce hlavy (1991), Iba raz (1994). Spolupracoval s mnohými významými hudobníkmi, medzi inými v rámci projektu Dotyky a spojenia s českým džezmenom Jiřím Stivínom. Okrem toho je autorom hudby k filmu Mira Šindelku Vášnivý bozk, k predstaveniu divadla Astorka/Korzo 90 Popoluška či animovanému filmu Michala Strussa V kocke, ktorý bol nominovaný na študentského Oscara. Moderoval niekoľko pokračovaní relácie Kontakt, a Break. Je dušou trenčianskeho festivalu Pohoda a od júla 2000 aj hudobnej skupiny Neuropa.
Od roku 1987, keď vystúpil na pódium vtedy jedného z najvýznamnejších alternatívnych festivalov Lipnice spolu s členmi svojej domovskej kapely Bez ladu a skladu hneď po prejave známeho disidenta Havla, pretieklo zopár pekných galónov vody. Z Václava sa stal (čoraz kontroverznejší) český prezident, Michal Kaščák vystupuje na pódiu dodnes. Hoci, po troch rokoch tvorivej abstinencie v celkom novom projekte - Neuropa.
Založili ste novú skupinu. Ako sa cítite pri myšlienke na definitívnu smrť Bez ladu a skladu? Nie je vám to ľúto?
Je mi to ľúto kvôli skvelej partii ľudí, aká v tejto kapele bola - doslova sme spolu vyrastali a niektoré veci si už nebolo treba hovoriť. Škoda, že sme nedokázali prekonať klasické skupinové problémy a naplno fungovať ďalej. V niečom je však koniec Bez ladu a skladu dobrý - inak by nevznikla Neuropa. To, že mi chýbalo hranie, bolo spúšťacou silou novej skupiny.
Hovoríte o klasických skupinových problémoch, ale väčšina starej zostavy sa predsa objavila aj na debutovom CD Neuropy?
Hrajú tam všetci, okrem saxofonistu Rasťa Kubicu. No príprava prebiehala celkom inak ako v Bez ladu a skladu, chalani dostali materiál domov, robili sami a stretli sme sa vlastne až v štúdiu. Takže klasické problémy (ktoré som mal na mysli) súvisiace s nedostatkom času na skúšky odpadli. Na koncertoch však budeme hrať z Bez ladu a skladu iba traja - bubeník Peter Slameň, saxofonista Peter Kohout a ja.
Bez ladu a skladu vám priniesla slávu. Vždy ste však boli slávni najmä v tej alternatívnej, hoci početnej, predsa len menšinovej obci nespokojencov. Nedostali ste občas chuť preraziť do veľkých hitparád a vypredávať sály ako, povedzme, Elán?
My sme svoje miesto na hudobnej scéne chápali ako skvelé práve tam, kde sme boli. Stretávali sme sa so skvelými ľuďmi a s názorovými skupinami, ktoré neboli ochotné hrať Husákovi z lásky pod oknom... Navyše, naše koncerty boli zväčša plné a bolo príjemné sledovať, že to funguje napriek beztlakovosti, dokonca ignorácie zo strany oficiálnych médií.
A čo teraz - nechceli by ste sa v Deke popasovať s I.M.T. Smile?
Dušana Grúňa mladšieho a jeho populárnu skupinu nechajme radšej tak. Ale svojho času v Deke vyhrávali napriklad aj Prodigy... Veď sa nebojte, nasadení sme už boli a, samozrejme, hneď sme vypadli. A môžem vás uistiť, že ľúto mi to nie je. Je mi to jedno, iba som rád, že ľudia mali možnosť vidieť náš klip.
Vráťme sa ešte k "oným časom". Patrili ste medzi najdrzejšie kapely. Nemali ste nikdy problémy? Netlačili vás do kompromisov?
Problémy sme, samozrejme, mali - od zakázaných pesničiek a koncertov, po takmer totálnu ignoranciu médií a vydavateľstiev. Nefungovali sme vďaka, ale napriek systému, ktorý tu bol. Inak, myslím si, že tieto veci už nikoho nezaujímajú a to je dobre. Len dúfam, že oná samozrejme chápaná hudobná a iná sloboda zostane samozrejmosťou. A pokiaľ ide o kompromisy, nerobili sme ich.
Nemali ste pocit, že po zamatovej revolúcii už vlastne nemáte o čom spievať? Bol aj to dôvod, prečo vaše vystúpenia začali byť zriedkavejšie a zriedkavejšie, až nakoniec úplne prestali?
Nikdy sme nemali v textoch takzvanú komunálnu satiru, nikdy sme sa neviazali na konkrétne udalosti a naše texty mali okrem politického aj ľudský rozmer. Preto si myslím, že fungujú doteraz. A, žiaľ, čiastočne stále platia aj pre politiku. Napríklad Píšte všetci modrým perom, čo ja považujem za takmer definíciu totality, bolo, samozrejme, v prvom pláne chápané politicky. Ale chuť ľudí obmedzovať druhých podľa vlastných predstáv existuje i v bežnom živote. Inak, všetky naše tri platne vyšli až po roku 1989 a v 90. rokoch sme odohrali aj najviac koncertov.
Prišlo vám niekedy na um, že možno ste tak trošku disidenti?
Uvedomovali sme si veci, ktoré sa diali. Takže sme vedeli, že to, čo robíme, nie je pre oficiálnu moc príjemné, a aj nám to dávala najavo. Systém, ktorý tu bol, sme považovali za chorý, a tak sme to aj prezentovali. Každopádne sme vedeli, že to, čo robíme v rámci textov, nie je bežné a priali sme si, aby to bežné bolo.
Čo teraz, bojujete proti niečomu? Alebo spievate už len tak, o živote?
Nerád robím nejaké samoanalýzy. Nech si ľudia naše texty prečítajú a urobia si názor sami. Poviem len toľko, že texty sú pre mňa naďalej ultradôležité.
Mimochodom, rozčuľuje vás, keď sa všetci stále spytujú na vašu bývalú skupinu? Aj vydavateľstvo nástojilo, aby sa toto meno objavilo na platni...
Vôbec ma to nerozčuľuje, pretože, pokiaľ ide o Bez ladu a skladu, neľutujem vôbec nič. A vydavateľstvo? Pôvodne trvalo na tom, aby CD vyšlo pod hlavičkou Bez ladu a skladu. Nesúhlasil som. Tak sme urobili kompromis a dali tam malú nálepku. Oni ju vnímajú ako názov platne, ja ju vnímam ako otázka: Bez ladu a skladu?, odpoveď: Neuropa. Ktovie, takto nejako by možno vyzeralo Bez ladu a skladu, keby sa prirodzene vyvíjalo.
Na vaše prvé CD som počula zväčša pozitívne reakcie. Ozvali sa však aj frfľoši, ktorí tvrdia, že to znie amatérsky, že počuť, že ste nemali dostatočnú technickú výbavu, iba chuť. Čo vy na to ako perfekcionista?
Neprekáža mi to, pretože s tým nesúhlasím. Robili sme v skvelom a maximálne profesionálnom štúdiu, s maximálne profesionálnym zvukárom Ivanom Jombíkom. Navyše sme mali dostatok času. Elektronika znie tak, ako má, nie sú v nej používané vykradnuté sample, prípadne zabehané efekty ako re-birth, preto možno niekomu neznie megatrendovo. Práve to je však dobré. Nemyslím si, že dostatočná výbava robí hudbu. Chuť a vlastné nápady sú oveľa dôležitejšie. Ja som spokojný, a pokiaľ ide o nahrávanie CD a fungovanie skupiny, áno, asi som perfekcionista.
Aj preto ste si do Neuropy prizvali všelijaké iné celebrity, však?
Tak tak! Napríklad z Bez ladu a skladu je to gitarista Martin Beďatš a môj brat, basgitarista Peter. Vlastne celý nahrávací tím tvorili skvelí muzikanti - na basu hral Marek Minárik (Lucie), na gitaru Dano Salontay (Rýchle šípy, Ali Ibn Rachid...) a v dychovej sekcii sa stretla celá slovenská špička - trombonisti Ľuboš Horák a Beďo Hrubovčák, tubista Nikolaj Kanišák, trubkár Rasťo Sucháň a basklarinetista Ronald Šebesta. Medzi hosťami sa objavil aj Braňo Jobus - bomboidný spevák zo skupiny Karpatské chrbáty, Linda Hammelová (This is Kevin) alebo Juraj Alexander - pán violončelista, dlhoročný warchalovec a v súčasnosti hráč opery. Tam napokon pôsobil, predtým ako sa počítačovo zbláznil, aj náš elektronik Slávo Solovic. V zbore si zahulákali takí vyznamní ľudia ako môj sused z lavice na gymnáziu Peter Orechovský, môj sused o lavicu ďalej - inak popredný novinár Mário Gešvantner, spolubývajúci z internátu na vysokej škole - inak prezident Federácie spoločenského hokeja Rado Ambrózy, autor obalu, grafik a VJ Igor Derevenec, jeho brat Peter, ich bratranec Juraj Krumpolec a brat Slava Solovica Ján. V neposlednom rade sa na nahrávaní zúčastnili bubeník Robo Rist (Made II Mate), violnčelista Peter Michonek (Opera SND) a moja manželka Natália. Žiaden zo zúčastnených hostí sa na nahrávaní nezúčastnil samoúčelne. Napríklad preto, aby som sa ním mohol oháňať takto v médiách, všetko smerovalo k čo najlepšiemu výsledku. Bola to príjemná práca s príjemnými ľudmi.
Apropo, vaša manželka Natália. Je naozaj vtipné, že vetu "Vitajte v našom nápravnom ústave..." v skladbe Chorochrontochor hovorí ona, skutočná zamestnankyňa takejto ustanovizne. Boli ste aj v inom taký "naozajstný"?
Natália robí na psychiatrii a usiluje sa dávať do poriadku veci dobrým spôsobom a nie oným chorochrontochoroidným, ako sa o to snažia iné ustanovizne. Neviem, nakoľko som "naozajstný" v iných veciach, ale rozhodne nechcem byť pseudo...
Možno je o tom skoro hovoriť, kedže váš album je ešte horúci, ale čo myslíte, budete sa touto cestou uberať naďalej? Zapáčili sa vám mašinky?
Je prirodzené, že veci, ktoré robím, sa mi páčia tak, ako sú. V budúcnosti uvidíme. Mix živého hrania a elektroniky mi vyhovuje.
Pokiaľ viem, chystáte sa na turné aj do Francúzska. Je to jediná krajina, ktorej hudobný život chcete obohatiť? Alebo máte vyššie ambície?
Máme, ale nechcem o tom hovoriť predtým, ako sa veci podaria. Nechcem slovne precestovať celý svet a dosahovať neviemaké méty. Uvidíme.
A nechceli by ste poslať svoju nahrávku Johnovi Peelovi do BBC?
Ďakujem za radu.
Nebudem prvá, ale napriek tomu - prečo Neuropa? Ste vari nervózni?
Názov Neuropa sa mi páči, pretože jediné písmeno mení slovo tak, že sa dá rôzne vysvetliť. Už som to niekde hovoril, chcem, aby ona nervozita bola dobre zorganizovaná do úderného celku. Programovo nervózni nie sme a nechceme byť.
Myslíte si, že sa na Slovensku dá hudbou uživiť?
Hudbou hranou v skupine, ako je Neuropa, sa uživiť nedá. Dá sa uživiť rôznymi kšeftohudbami, ako sú reklamy a podobne. Tomu sa zatiaľ usilujem skôr vyhýbať. Dokonca si nemyslím, že sa dá uživit aj oveľa mainstreamovitejšou hudbou, než akú robíme my. O čom svedčí aj to, že masovo oveľa populárnejší muzikanti robia napríklad v spomínanej reklame.
A vy ste hudbu do reklamy nerobili?
Robil, v minimálnej miere, oveľa viac som ju odmietal. Inak, nepovažujem to za zločin, len sa tomu zatiaľ vyhýbam. A viem, prečo.
Prečo?
Pretože mám rád čistú prácu - a to si najviac ustrážim, keď robím sám a s mne blízkymi ľuďmi. Pretože u nás sa nakrúcajú na 99 percent lopatistické, ničím zaujímavé reklamy. Tiež to považujem za stratu energie. Bol by som nerád, keby sa reklamné kšeftoidné princípy preniesli do toho, ako vnímam hudbu. I keď to, iste, závisí odo mňa, neviem, či sa to dá ustrážiť. Aby som bol celkom úprimný, prácu v reklame nevylučujem, predsa len sú za to, žiaľ, podstatne väčšie peniaze ako napríklad za koncerty. A pravdupovediac, sú aj produkty a ľudia, na ktoré a s ktorými to robiť by mohlo byť príjemné.
Okrem vlastnej skupiny máte aj vlastný festival, zhodou okolností, najúspešnejší na Slovensku. Ako to robíte, že sa vám tak darí?
Nechcem robiť veci nasilu, aj Pohoda sa, prirodzene, rozrastala do súčasných rozmerov. Mimochodom, prvé dva ročníky boli stratové, napriek tomu sme vyplatili všetko tak, ako bolo dohodnuté. Snažíme sa byť slušní voči kapelám aj návštevníkom. Dúfam, že ľudia vycítia, keď sa niečo deje prirodzene a nie sú za tým rôzne "spodné prúdy" a kalkulácie.
Zdáte sa mi akýsi zatrpknutý...
Hej? To ma mrzí, lebo ja sa zatrpknuto necítim. Priam naopak, mám radosť, že sa nejaké veci podarili a nikomu nechcem brať právo na radosť z toho, čo robí. Takisto nikomu nechcem vnucovať svoje veci a svoje názory.
zhovárala sa Jana Krausová
