Najkrajšie boli Ukrajinky
Napriek predzjazdovému zhonu i množstvu ďalších povinností bol hosťom našej rubriky, v ktorej dávame politikom zvedavé otázky z ich súkromia, Jozef Migaš, predseda NR SR a predseda SDĽ.
Vyštudovali ste Filozofickú fakultu Štátnej univerzity v Kyjeve. Je známe, že ju navštevovali študenti z rôznych krajín, teda mali ste spolužiačky mnohých národností. Priznajte - po rokoch je to premlčané - z ktorej krajiny boli pre vás dievčatá najpríťažlivejšie?
Najviac sa mi páčili Ukrajinky, sú to naozaj veľmi pekné dievčatá. Uvedomil som si to i po rokoch, keď som sa na Ukrajinu vrátil ako veľvyslanec.
Vás ako vysokopostaveného politika si rodina veľmi neužije. Keď sa však naskytne príležitosť, že ste všetci spolu, ako tieto chvíle najčastejšie trávite?
Naozaj je to tak. Chvíle, keď sme spolu, sú vzácne. Snažíme sa vynahradiť si to cez zimu, vtedy chodíme spolu do hôr. Keďže všetci radi lyžujeme, využijeme každú možnosť, ktorá sa nám naskytne.
Priblížte nám trochu členov vašej rodiny.
Manželka je manažérkou v súkromnej spoločnosti, na úseku marketingu. Často sa venuje aj protokolárnym povinostiam, ktoré jej vyplývajú z postavenia manželky predsedu parlamentu. Pravidelne "pendluje" medzi Bratislavou a naším novým vidieckym bydliskom, kde syn Jozef navštevuje prvý ročník gymnázia. Mimochodom, jemu sa tam veľmi páči a momentálne ho najviac zamestnáva obstarávanie psa, lebo je presvedčený, že chlapec v jeho veku na dedine by ho mal mať. Dcéra Martina končí právnickú fakultu. Tak trochu ide v mojich šľapajách, angažuje sa v Mladej demokratickej ľavici, čo ju značne zamestnáva. Obaja sme zaneprázdnení a i to je jeden z dôvodov, prečo sa vidíme veľmi málo. Niekedy zvyknem položartom hovoriť, že politike by sa mal naplno venovať iba jeden člen rodiny. To úplne stačí.
V čase, keď sa rozhodujeme, akým smerom sa bude uberať náš profesný život, zvyčajne ešte nevieme, čo by nám najviac "sedelo". Tušili ste niekedy, že budete druhým najvyšším ústavným činiteľom?
To som si nikdy nepomyslel, také ambície som vtedy určite nemal. Naopak, bol som presvedčený, že sa budem musieť uspokojiť so strednou školou, lebo nás bolo veľa detí a o nejakej finančnej podpore ďalšieho štúdia zo strany rodičov bolo ťažké uvažovať. Na univerzitu v Kyjeve som získal štátne štipendium, vďaka ktorému som dosiahol vysokoškolské vzdelanie a môj život sa potom vyvíjal tak, ako sa vyvíjal. Až som sa dostal tam, kde som dnes.
Jeden váš stranícky kolega v rozhovore pre náš týždenník povedal, že ľavicový politik musí občas zájsť do krčmy IV. cenovej skupiny, aby "bol v obraze". Súhlasíte s ním?
Myslím, že to povedal dobre. Súhlasím s ním. Ak mám príležitosť, nie je to často, ale nájde sa - napríklad po lyžovačke, či po futbale - zájdem i ja do krčmy medzi ľudí. Pozhovárať sa, vypočuť si ich problémy. Pomáha mi to v názorovej orientácii.
Keby som vám teraz povedala, že mám takú moc a môžem vám poskytnúť týždeň absolútneho voľna, čo by ste urobili ako prvé?
Navrhol by som vás na vysoké štátne vyznamenanie. Veľmi, veľmi, by sa mi oddych zišiel.
Pokúsim sa to zariadiť... V manželstve sa občas vyskytne aj nejaký problém, prehrešok. Čím si zvyknete podobné záležitosti "žehliť" u manželky?
Manželka takéto veci nevyžaduje a ja ani nemám na to povahu, takže žiadne "žehliace praktiky" v našom rodinnom súžití neuplatňujeme.
Často cestujete do zahraničia. Zvyknete a viete kúpiť vašim blízkym darčeky tak, aby boli spokojní?
Synovi viem, čokoľvek na oblečenie, rôzne tričká, a podobne. So ženami je to ťažšie, väčšinou to riešim tak, že kúpim spoločný darček, nejaký umelecký predmet či dielo, ktorým sa vždy zavďačím.
Deti zvyčajne vycítia, s akou požiadavkou a za ktorým rodičom majú ísť. Za kým idú tie vaše, ak potrebujú peniaze? Sú úspešné?
Jednoznačne môžem povedať, že obaja sa obracajú na mňa. Vediem ich k tomu, aby si vedeli peniaze vážiť, ale musím sa priznať, že väčšinou im vyjdem v ústrety, najmä synovi.
Keď chcete manželku niečím prekvapiť, čo to najčastejšie je?
Asi vyberiem a zorganizujem spoločnú dovolenku.
Ktorú svoju vlastnosť si najviac ceníte a naopak - s ktorou ste nespokojný?
Najviac si cením svoju húževnatosť, vďaka ktorej som dosiahol dnešné postavenie a, naopak, zazlievam si fakt, že svoju prácu, svoje úspechy neviem dostatočne prezentovať, viac sa venujem práci ako imidžu.
+ + +
Jozef Migaš nám tiež daroval kravatu. Mimochodom, veľmi vzácnu, ručne maľovanú, ktorú dostal na olympiáde v Sydney. Kravaty od politikov žiadame s istým zámerom, ktorý sme vám zatiaľ neprezradili.
Niektorí z vás nám poslali tipy možných odpovedí. Tu sú:
- kravaty darujete bezdomovcom
- pani Šafářová nimi obdaruje svojho manžela, prípadne svojho priateľa
- budete ich predávať na tržnici...
To si myslí čitateľka, ktorej podpis sme, žiaľ, nevylúštili. Za tipy jej však ďakujeme.
Pán Fridrich Svítek z Prakoviec sa domnieva: "Kravaty - viazanky zviažete spolu, aby aspoň ony symbolizovali jednotu, keď to nedokážu ich majitelia."
Aj za tento zaujímavý tip ďakujeme a čakáme na ďalšie. Pravý dôvod sa dozviete už v 44. čísle týždenníka SLOVO.
zhovárala sa Kvetta Šafářová
