Dlhý pochod k demokracii v rýchlom hospodárskom tempe
V utorok 10. októbra americký prezident Bill Clinton slávnostne podpísal zákon, ktorý poskytuje Číne takzvanú trvalú doložku najvyšších výhod. Prezident považoval za potrebné osobitne zdôrazniť význam tohto zákona, ktorý sa rodil v ťažkých podmienkach a za vytrvalého odporu odborových centrál, skupín zaoberajúcich sa ľudskými právami a konzervatívnych organizácií.
Zrejme preto považoval prezident za potrebné zdôrazniť, čo zákonom sleduje. "Čím viac Čína otvorí svoj trh svetu, tým viacej sa uvoľní z reťaze ekonomická sloboda, tým pravdepodobnejšie sa bude oslobodzovať jej ľudský potenciál," zdôraznil Bill Clinton po slávnostnom podpise zákona.
Biely dom, v snahe pacifikovať odporcov zmluvy, vydal zároveň širšie zdôvodnenie tohto kroku. V skratke možno povedať, že dohoda pomôže Číne prijímať reformy, vytvorí sa bezpečnejší svet, upevní sa vláda zákona a oslabí dosah vedenia ČĽR na ekonomiku krajiny a na jej obyvateľov.
Barshefskej cesta Popri optimistických vyhláseniach amerického prezidenta si treba všimnúť fakt, že súbežne s podpisom dohody odcestovala do Číny Clintonova expertka na obchodné vzťahy Charlene Barshefska, aby presvedčila predstaviteľov v Pekingu, aké je dôležité čo najskôr uviesť dohodu do praxe. Samozrejme, podľa predstáv Washingtonu. Inak sa bude musieť Clintonov následník zodpovedať Kongresu za to, že USA podpísali s Čínou dohodu, ktorú si v Pekingu vysvetlili po svojom, a zaťažili ju množstvom nových obmedzení. Napokon, Barshefska na tento fakt poukázala pred cestou do Pekingu, keď vyhlásila: "Čína teraz musí demonštrovať komerčne plnohodnotnú implementáciu tejto dohody. Ako rýchlo to urobí, závisí od nej."
Barshefskej cesta do Pekingu zrejme súvisí aj s fámami, že vstup Čína do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa neuskutoční ešte tento rok, ako sa pôvodne predpokladalo, ale oneskorí sa aspoň o pol roka. Čínske vedenie si údajne uvedomuje riziká, ak sa nestihne dokonale pripraviť na všetky výrazné zmeny súvisiace so vstupom do WTO. Čínski predstavitelia ubezpečovali Barshefsku, že urobia všetko preto, aby stihli vstup do WTO ešte tento rok. Čo to ale bude znamenať pre túto najľudnatejšiu krajinu sveta, nemožno dedukovať zo želaní amerického prezidenta. Pohľad Pekingu nám poskytne komuniké, ktoré vzišlo z najnovšieho minulotýždňového rokovania čínskych komunistov.
Čo prezrádza komuniké Je symbolické, že v čase, keď prezident Clinton vymieňal perá počas podpisu zákona, aby mohol nimi obdariť všetkých, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na jeho prijatí a keď Barshefska smerovala do Číny, v Pekingu sa zišiel na svojom zasadaní Ústredný výbor Komunistickej strany Číny, aby posúdil návrh desiateho päťročného plánu na roky 2001-2005. Tí starší sa ešte pamätajú, aký význam treba pripisovať takémuto podujatiu a čo je jeho náplňou. Komuniké zo zasadania ÚV KS Číny neobsahuje veľa čísel, ale jedno z tých, ktoré tam sú, možno považovať za mimoriadne odvážne. Pripravovaný päťročný plán má totiž položiť základy toho, aby sa hrubý domáci produkt (HDP) Číny do roku 2010 zdvojnásobil v porovnaní s rokom 2000. Znamená to, že Čína verí nielen v pozitívny vplyv obchodnej dohody s USA a vstupu do WTO, ale predpokladá, že sa jej podarí udržať sociálnu stabilitu a trvalo vysoký ekonomický rast počas nasledujúcich desiatich rokov.
Optimistický vývoj predpokladá komuniké napriek tomu, že jeho tvorcovia si uvedomujú všetku zložitosť, ktorou bude prechádzať Čína v najbližších rokoch. "Relatívne vysoká rýchlosť rozvoja sa musí dodržať preto, aby sa riešili protirečenia a problémy existujúce v ekonomike a spoločnosti, a to v čase, keď Čína čelí novej situácii poznamenanej zrýchľujúcou sa hospodárskou globalizáciou, rýchlou a silnou technologickou revolúciou, akcelerujúcou sa priemyselnou reštrukturalizáciou, mimoriadne neľútostnou medzinárodnou konkurenciou a namáhavými úlohami tempa modernizácie krajiny."
Nové riziká reformy V porovnaní s optimizmom amerického prezidenta sa teda v Pekingu pozerajú na budúce roky oveľa optimistickejšie, uvedomujúc si aj riziká. Zrejme najťažšou úlohou bude dokončiť reformu stredných štátnych podnikov tak, aby obstáli v silnej konkurencii svetových firiem, čo môže vyvolať prechodnú nezamestnanosť desiatok miliónov robotníkov a nevyhnutnosť ich rekvalifikácie na moderné profesie. Veľkými zmenami bude musieť prejsť poľnohospodárstvo vystavené rovnako neľútostnej konkurencii, ako priemysel. Inak nebude možné zmenšiť priepasť medzi životnou úrovňou miest a vidieka. Modernizácia bude musieť postúpiť do západných, premenami dosiaľ málo postihnutých častí krajiny. Preto čínske vedenie zdôrazňuje nevyhnutnosť zamerať sa na modernizáciu vzdelania a rozvoj moderných vedných disciplín. "Hlavnou strategickou úlohou je zaškoliť, zaujať a dať plnú možnosť uplatnenia sa talentovaným osobám," uvádza sa v komuniké. V záveroch rokovania čínskych komunistov možno nájsť aj pasáž o tom, aký vplyv budú mať tieto rozsiahle premeny na spoločnosť. Plénum ÚV KS Číny konštatovalo, že "vyvinúť politický systém socialistickej demokracie, chod štátu podľa zákona a budovať socialistickú krajinu podľa vlády zákona sú dôležité ciele napredovania socialistickej modernizácie". Hneď v nasledujúcej vete sa uvádza, že "reštrukturalizácia politického systému musí pokračovať a oveľa viacej úsilia bude treba vynaložiť na posilnenie demokracie a právneho systému". Skrátka, právny systém bude treba prispôsobiť tomu, čo v Číne označujú ako "socialistická trhová ekonomika", vrátane väčšieho zapojenia ľudí do správy vecí verejných.
Treba povedať, že možný vývoj v Číne, naznačený prezidentom Clintonom, zaznamenáva aj spomínané komuniké, ale v inom tempe a podľa iných kritérií. Predstava, že dnes USA poskytnú Číne doložku najvyšších výhod, zajtra táto krajina vstúpi do WTO a napozajtre tam už bude existovať demokratický systém podľa amerických kritérií (teda aspoň z dvoma politickými stranami), už vo svojom počiatku obsahuje zárodok budúceho sklamania. Súčasné čínska vedenie má svoju predstavu o tempe demokratizácie a urobí všetko preto, aby reforma spoločnosti nepredstihla vysoké tempo hospodárskych premien.
Autor (1944) je vedúci zahraničného oddelenia denníka Práca
