Obraz Rómov v slovenských médiách
Parazitovanie, neprispôsobivosť, prefíkanosť, lenivosť a nevyhovujúce pracovné i hygienické návyky predstavujú najčastejšie negatívne vlastnosti Rómov, prezentované v našich médiách. Pozitívne sa hodnotí predovšetkým ich umelecké nadanie. Vyplynulo to z výsledkov projektu o obraze Rómov v našich najdôležitejších masmédiách, ktorý sa uskutočnil od júna 1998 do mája 1999, organizovaný Slovenským helsinským výborom s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva.
V projekte reprezentovali tlač denníky Nový čas, Pravda, Slovenská republika, Sme, Práca a Národná obroda, z elektronických médií sa pod lupu dostali hlavné spravodajské relácie Slovenskej televízie, Televízie Markíza a Slovenského rozhlasu. Uvedené populárne médiá majú prostredníctvom svojej vysokej sledovanosti možnosť významným spôsobom ovplyvňovať verejnú mienku.
Počas skúmaného ročného obdobia sa v nich zaznamenalo spolu 1990 informácií o tomto najväčšom slovenskom etniku. Z toho v 57,7% (1149) informáciách predstavovali Rómovia hlavnú tému a v 42,3% (841) prípadoch sa v nejakých súvislostiach spomínali. Z konkrétnych tém dominovali reálne problémy Rómov, predovšetkým sociálna problematika (43,3%). Ďalej nasledovali otázky dodržiavania ľudských a občiankych práv a slobôd (35,8 %). Správa potvrdila hypotézu, že najviac negatív v celkovom obraze Rómov sa v slovenských médiách spája s kriminalitou. V niektorých článkoch sa prejavilo zovšeobecňovanie v zmysle, že sklon k trestnej činnosti je Rómom vlastný a kriminalita je súčasťou ich národného charakteru. Napríklad Nový čas 4. 2. 1999 napísal: "Rómky si nakoniec nevybrali nič, no ich všeobecne dlhoprstá povaha im nedovolila čosi neukradnúť." Úmyselné vyčleňovanie rómskej kriminality vplýva veľmi nepriaznivo na obraz tejto menšiny v očiach verejnosti. Pozitívne prezentované charakteristiky Rómov sa v relatívne obsiahlom prieskume vyskytli v povážlivo nízkom počte skúmaných novinárskych prejavov (55).
Posudzovať bez emócií Počas prieskumu sa identifikovali dva negatívne a súčasne veľmi rozšírené spôsoby prezentovania tohto etnika. Okrem kriminality a sociálno-psychologickej charakteristiky sa síce väčšina tém vyhla negatívnemu emocionálnemu náboju, ale obraz Rómov v médiách poškodzuje neustále zdôrazňovanie ich etnickej príslušnosti v súvislosti s prípadmi, ktoré už vopred pôsobia negatívne (kriminalita, sociálne dávky). Ďalej sa autori článkov dopúšťali nepriaznivého zovšeobecňovania, keď nedostatočne (alebo vôbec) rozlišovali správanie sa konkrétneho jednotlivca a celej jeho etnickej society. Žurnalistická informácia potom vyznievala, akoby neprípustný spôsob správania sa konkrétneho jedinca bol charakteristický pre všetkých Rómov.
Čo na to legislatíva? Informovaniu verejnosti na túto tému by sa vzhľadom na značnú citlivosť slovenskej verejnosti a celkový imidž Rómov u nás mala venovať zvýšená pozornosť. Stanovenie etických pravidiel, ktoré budú novinári akceptovať by mohlo znamenať prvý krok smerom k rovnocennému prístupu v infor movaní o Rómoch a ostatných národnostných menšinách. Pripravovaný zákon o informáciách by mohol byť legislatívnym spôsobom riešenia tohto stále narastajúceho problému.
Autori (1976) sú študentmi politológie na FiF UK v Bratislave
