Keby bol vedel, tak by tam nešiel (...do politiky)
Poznáme ich z televíznych vystúpení, z médií. Pri náhodných stretnutiach ich spoznávame, neraz nám napadne otázka - akí sú. Teda, akí sú politici v súkromí? O tom tentoraz hovoríme so Sergejom Kozlíkom, poslancom NR SR.
Máte svoju obľúbenú krčmu, zájdete niekedy do takej úplne obyčajnej?
To je jedna z vecí, o ktoré ma politika takpovediac obrala. Patrím medzi mužov, čo si dokážu pochutiť na držkovej či inej polievke, ktoré dostať najmä v krčmách nižšej cenovej kategórie s vývarovňami. Tieto krčmy majú svoju atmosféru, no z pochopiteľných dôvodov tam už nechodím. Objavil som však „svoju krčmu" v blízkosti terajšieho bydliska.
V spoločnosti ste skôr poslucháčom, alebo rozprávačom?
Môžem povedať, že som pozorným poslucháčom, radšej počúvam, ako rozprávam. Človek sa viac dozvie, keď počúva iných a často sa z ich myšlienok či skúseností i poučí.
Niektoré myšlienky, výroky majú silu, dokážu v nás rezonovať roky. Zaujal vás niektorý natoľko, že by ste ho považovali za svoje krédo?
Zostať sám sebou. Rozhodne sa o to snažím, ale či sa mi to darí, to už musia posúdiť iní.
Kam sa ukryjete, keď na vás doľahne hektika, ktorú pôsobenie v politike so sebou logicky prináša?
Vtedy sa najlepšie cítim doma, pri počúvaní hudby. Tam sa ukrývam, tam nájdem vždy pohodu, pokoj.
Spomenuli ste hudbu. Je o vás známe, že ste bývalý muzikant. Aký druh muziky je vám blízky?
To je rôzne, môj hudobný vkus sa, samozrejme, vekom mení, ale stále si rád vypočujem napríklad Petra Lipu.
Zvyknete prekvapiť manželku dobrým jedlom?
Nie, vareniu sa nevenujem. Prezradím, že keď som šiel do televíznej relácie o varení, doslova som od manželky musel „vydolovať" nejaký recept, lebo keby som bol odkázaný na svoj repertoár, musel by som sa tam predviesť s praženicou... Pokiaľ ide o stolovanie, vyberám si tú príjemnejšiu povinnosť, postarám sa o nápoje, vyberiem a nalejem dobré vínko, jednoducho, snažím sa vytvoriť atmosféru.
Patríte k mužom, ktorí nosia manželkám kvety aj mimo obligátnych príležitostí?
Žiaľ, nepatrím. Asi tak ako väčšina mužov kvety kupujem príležitostne k narodeninám, meninám, výročiam a podobne. Asi to nie je dosť často, musím si vstúpiť do svedomia.
Ste skôr štedrý alebo lakomý?
Ako minister financií som mal šetrenie v popise práce. Ale vážne - povedal by som to tak - som umiernene šetrný. Lakomý rozhodne nie som.
Pokúšali vás niekedy hazardné hry alebo hazard ako taký?
Hazardom som sa zaoberal v rámci svojho štúdia a v súvislostí so svojím odborným zameraním. Robil som rôzne štatistiky a analýzy hazardných hier. V týchto intenciách som sa hazardu venoval. Inak nie som hráč, hoci mariáš si zahrám rád, nie však v parlamente.
Poznáte ceny bežných potravín?
Priznám sa, nepoznám, nákupy sú doménou manželky, ja sa na nich zúčastňujem iba ako pomocná sila, ceny nesledujem. Ale, samozrejme, poznám mieru inflácie a ostatné ekonomické ukazovatele... Mimochodom, ak som sa aj vybral na nákupy, boli z toho väčšinou „malé spoločenské rozhovory". Ľudia ma spoznávajú, neraz sa mi prihovoria. Žiaľ, nie sú to len pozitívne reakcie, ale i to vnímam ako daň politike.
Ako relaxujete?
Kedysi by som povedal, že pri dobrej knihe. Pri čítaní som sa skutočne dokázal uvoľniť, oddýchnuť si. Po vstupe do politiky som musel túto záľubu eliminovať, lebo bolo treba prečítať množstvo pracovných materiálov. Dnes relaxujem najmä pri hudbe. Ak mám príležitosť, zájdem s manželkou do divadla či na koncert. Jednoducho do spoločnosti. Nevyhýbam sa ani športovým aktivitám, hrám tenis, z ktorého mám radosť najmä vtedy, ak je súperom niekto na mojej úrovni - mám na mysli športový výkon. A aby som nezabudol, chodím sa bicyklovať.
Ste dobrým tanečníkom?
Netancujem rád. Neviem, či napriek tomu, alebo práve preto, že som muzikant, tanec si ma akosi nezískal. Tancovať som sa síce naučil, chodil som do tanečnej, ale k „týmto pohybom" nemám blízky vzťah. U muzikantov to vraj nie je nič výnimočné, skôr naopak.
Akú otázku ste doteraz nedostali, respektíve čo by ste ešte čitateľom chceli povedať?
Či by som dnes vstúpil do politiky...
... a vstúpili by ste?
Keby som vedel, čo všetko politika obnáša, nikdy by som tam nevstúpil. S dnešnými poznatkami a skúsenosťami isto nie. Človek príde o to najcennejšie, o svoje súkromie. Ak by som sa ešte raz rozhodoval, tak by som uprednostnil funkciu, ktorá nie je v popredí záujmu verejnosti a médií. Možno by som uvažoval o práci poradcu.
Politici, ktorí boli hosťami tejto rubriky, darovali redakcii svoju kravatu. Čo s nimi zamýšľame urobiť?
To je otázka pre vás. Vtipné odpovede uverejníme a jeden z vás dostane malý darček. Odpovede čakáme do 15. októbra na adrese redakcie.
zhovárala sa Kvetta Šafářová
