Akademická kríza
Univerzity v Európe fungujú už takmer tisíc rokov. Stali sa symbolom slobody a nezávislosti ducha, šíria výskum, usilujú sa o šírenie morálnych, intelektuálnych a duchovných hodnôt. Vysoké školstvo na Slovensku však nevyhnutne potrebuje reformu, aby vôbec mohlo plniť svoje základné poslanie.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení z novembra 1998 deklarovala vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít. Týmto vyhlásením reagovala aj na Svetovú deklaráciu o vysokoškolskom vzdelávaní pre 21. storočie, ktorú prijalo UNESCO na svetovej konferencii o vysokoškolskom vzdelávaní v októbri 1998 v Paríži. Problémy vo vysokom školstve sa však v poslednom desaťročí stali globálnou európskou záležitosťou. V mnohých krajinách došlo k všeobecnému nárastu počtu študentov, čo predstavuje dôsledok záujmu o dosiahnutie vyššieho vzdelania. Slovensko rozhodne nie je jedinou krajinou, ktorá bojuje so stále sa zhoršujúcou situáciou vo financovaní vysokého školstva. V dôsledku explozívneho rozvoja informačných technológií sme svedkami postupnej straty doteraz výsadného postavenia vysokých škôl ako jediných poskytovateľov vysokoškolského vzdelávania. S tým priamo súvisí aj očakávaný alebo už pozorovaný pokles kvality vysokoškolského vzdelávania. Naše vysoké školstvo však prechádza všeobecnou krízou hodnôt.
Reforma VŠ u nás Väčšina európskych krajín už dokázala podchytiť tieto trendy a pristúpila k reformám svojich vysokoškolských systémov, veď univerzity predstavujú najdôležitejšie ustanovizne vedy a jediný garant najvyššieho vzdelávania. Slovenské vysoké školstvo prešlo po roku 1989 zatiaľ jedinou reformou, ktorá však tiež zostala na polceste. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách vrátil akademické práva, slobody a autonómiu, no nevyriešil napríklad viaczdrojové financovanie. Splnil svoj pôvodný účel demokratizácie a dnes sa už chápe ako zastaraný. Jeho hlavné princípy však platia pre všetky demokratické a kultúrne vyspelé krajiny a tak by mali zostať zachované aj v novej legislatíve. Naše vysoké školstvo sa v súčasnosti nachádza v krízovom stave, z ktorého mu pomôže len úspešná realizácia reformy. Na tú je potrebná jednak podpora vlády a zákonodarného zboru, ale tiež konštruktívny prístup zo strany akademickej obce. Hlavnou príčinou dnešnej alarmujúcej situácie je okrem všeobecnej krízy hodnôt v spoločnosti predovšetkým chýbajúca celková koncepcia. Alarmujúci je aj dlhodobo kritický stav financovania, ale nemôžeme sa chváliť ani podhodnotenou a nepodporovanou vedou. Na vysokých školách neexistujú inštitucionálne formy monitorovania a zabezpečovania kvality jej výučby. Svoju úlohu v negatívnom postoji spoločnosti však zohráva tiež istá neatraktívnosť akademického prostredia najmä pre mladých ľudí. Pracovníci vysokých škôl sú totiž materiálne i spoločensky nedocenení. Ale chyby možno často nájsť v málo aktívnom prístupe samotných vysokých škôl k riešeniu svojich problémov.
K hlavným prejavom tohto krízového stavu patrí odchod kvalitných pracovníkov z vysokých škôl, nezáujem mladých a nadaných ľudí o prácu na akademickej pôde (vzhľadom na už uvedené ekonomické príčiny a nízky spoločenský status). Pre naše súčasné vysoké školstvo je naopak typický vysoký priemerný vek odbornej i pedagogickej špičky, v mnohých prípadoch klesajúca úroveň kvality výučby i výskumu a všeobecne známy prehlbujúci sa vnútorný dlh.
Plusy a mínusy K silným stránkam vysokého školstva na Slovensku môžeme zaradiť predovšetkým ich reálnu autonómiu a akademické slobody, ktoré požívajú. Pozitívne pôsobí tiež silný študentský potenciál. Záujem o vysokoškolské vzdelanie neustále stúpa, veď každý rok zasadá k prijímacím skúškam čoraz väčší počet mladých ľudí. Známe je aj dobré uplatnenie absolventov vysokých škôl na domácom i zahraničnom trhu práce a nízky počet dlhodobo nezamestnaných absolventov. Naši vysokoškolskí študenti, ale aj vedeckí pracovníci sa dokážu primerane zapojiť do medzinárodnej akademickej spolupráce. Opačný pól tvoria slabé stránky vysokých škôl na Slovensku, ku ktorým na prvom mieste patrí chýbajúca ucelená koncepcia, ale aj definícia poslania jednotlivých vysokých škôl. Ďalej sme svedkami nedostatočnej orientácie na študenta a nedokonalej, neúplnej legislatívy. Už spomínané nepostačujúce financovanie má na svedomí veľký vnútorný dlh, pričom peniaze sa šetria aj na vedu. K negatívam patrí postupujúci rozpad personálneho zabezpečenia vzhľadom na prestárnutosť vysokoškolských učiteľov a nedostatok kvalitných mladých pedagógov. Kapitolou samou o sebe je aj neefektívny spôsob prijímacieho konania a legislatívne neregulované vyberanie poplatkov za niektoré druhy štúdia. K slabým stránkam patrí zaostávanie vo využívaní informačných technológií a nových spôsobov vzdelávania. V harmonizácii s európskymi štandardmi stojí v ceste tiež neprehľadný a zložitý systém titulov. Neefektívne pôsobí aj značná atomizácia vzdelávania, teda veľký počet študijných odborov, množstvo predmetov sprevádzané ich častou duplicitou.
Potenciál čaká na riešenia Počas posledných desiatich rokov dochádza k neustálemu zvyšovaniu počtu študentov vysokých škôl, hoci sa dotácie na štúdium skôr znižujú. Tento paradoxný proces teda v žiadnom prípade nemôže prispieť k požadovanému zvyšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania. Napriek tomu však máme potenciál na zlepšovanie tohto stavu. Slovenská republika sa v hodnoteniach kvality života podľa metodiky UNDP (Rozvojového programu OSN) dlhodobo umiestňuje medzi krajinami s vysokým stupňom ľudského rozvoja. Tento index sa meria na základe kombinácie ukazovateľov vzdelanosti, zdravia a celkovej životnej úrovne. Slovensko sa umiestňuje medzi päťdesiatimi najvyspelejšími krajinami sveta. Hlavným poslaním vysokého školstva je rozvíjať harmonickú osobnosť, múdrosť a dobro v človeku a prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju i zdokonaľovaniu spoločnosti ako celku. Cesta k tomuto cieľu vedie cez kvalitnú výchovu odborníkov s najvyšším vzdelaním, cez rozvoj a šírenie poznania prostredníctvom výskumu. Univerzity sa snažia vychovávať v duchu hodnôt demokracie a viesť k tolerancii, ku kritickému, nezávislému spôsobu myslenia. Dúfajme, že im to bude na Slovensku už čoskoro v plnej miere umožnené.
Spracované podľa materiálu ministerstva školstva Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie
