Pokles cien do troch rokov
Na náš trh vstúpil už nový hypermarket. Ako hodnotíte tento krok?
Veľké obchodné jednotky a obchodné reťazce predstavujú na našom trhu nový fenomén. Od klasického ponímania obchodu sa líšia tým, že nepotrebujú veľkoobchod. Majú svoju strategickú marketingovú politiku, dlhodobo plánujú a s dodávateľmi uzatvárajú kontrakty na relatívne dlhšiu dobu, pričom obvykle využívajú zásobovanie celého svojho reťazca. Týmto spôsobom majú možnosť dozerať na kvalitu výrobkov už vo výrobe, čím sa vyhnú prípadným reklamáciám. Toto sa u malých predajcov nedá dosiahnuť. Vzhľadom na vynechanie jedného článku a na nákupy vo veľkých objemoch dokážu stlačiť cenu výsledného produktu dole. V mnohých prípadoch dokonca o 30 až 50 percent.
Pripravujete nový zákon o obchodných reťazcoch. O čo v ňom predovšetkým pôjde?
Účelom tohto zákona je vytvoriť podmienky na transformáciu obchodnej siete podľa európskeho štandardu. Súčasná proporcia obchodov sa musí zásadným spôsobom zmeniť. Očakávame, že v priebehu 5 až 7 rokov bude len 30 percent malometrážnych predajní, zvyšok budú tvoriť veľkoplošné obchody. Zákon tomuto vývoju rozhodne nemieni brániť.
Čo pozitívne prinesie predajcom a cez nich aj spotrebiteľom?
V prvom rade ustanoví rovnaké pravidlá pre všetkých, ktorí na slovenskom obchodnom trhu pôsobia. Určí pravidlá povoľovania výstavby a zmien veľkých obchodných prevádzkarní, ktoré zaručia trvalo udržateľný rozvoj obchodnej siete. S vybudovaním veľkých obchodných jednotiek v zahraničí sa totiž objavili aj negatívne syndrómy. Došlo napríklad k zániku predajní v centrálnych mestských zónach a k dopravným kolapsom najmä počas víkendových nákupov. Chceme upraviť pravidlá povoľovania, ale v žiadnom prípade nie zamedziť, aby sa tieto jednotky stavali.
Nájdu si popri týchto obchodných reťazcoch svoje miesto na trhu aj malé predajne?
Určite áno. V skladbe zákazníkov je asi 5 až 10 percent takých, ktorí bez ohľadu na cenu vyžadujú určitý druh kvality a špecializované výrobky, aké nie je možné vo veľkých jednotkách dostať. Zároveň umožňujú osobný vzťah predajcu a zákazníka, ktorý sa vyvíja najmä na vidieku. Týmto spôsobom môžu vhodne dopĺňať sortiment veľkých obchodných jednotiek. Malometrážne predajne určite nebudú ponechané len na zánik.
Okrem nízkej ceny a širokého výberu tovaru však majú gigantické obchody aj svoje negatívne stránky...
Jedná sa o zneužívanie ekonomickej závislosti dodávateľov. Vzhľadom na ich ekonomickú silu môžu hypermarkety diktovať výrobcom ceny, dátumy splatnosti faktúr či podmienky zavážania tovaru. Týmto ich na trhu podstatne znevýhodnia, mnohí výrobcovia tento tlak nevydržia a skrachujú.
Čo v tomto smere môže urobiť pripravovaný zákon?
Jeho úlohou nie je chrániť výrobcov, ktorí sa nedokážu prispôsobiť. Existuje rozumná hranica, ktorú môže obchod vyvíjať na to, aby bola výroba efektívna. Keď sa prekročí, stáva sa tento tlak deštruktívny. Našou snahou je zabrániť práve tomuto deštruktívnemu pôsobeniu.
Známe sú tiež rôzne formy "vykorisťovania" dodávateľov. V Čechách sú známe praktiky platenia za výhodné umiestnenie tovaru v predajni, či za možnosť zľavneného "akciového" predaja nejakého výrobku. Ako sa dá tomuto trendu zabrániť?
Ide o oblasť nekalých obchodných praktík, konkrétne tzv. zalistovacie poplatky, ktoré sú podľa zákona zakázané. V zahraničí existuje viacero nadnárodných spoločností, ktoré tieto praktiky používajú. My by sme si želali, aby sa jediným kritériom naozaj stala len cena, ktorá sa dohaduje medzi výrobcom a predajcom. Tento proces sa môže diať aj opačným spôsobom. Ak má výrobca takú ekonomickú silu, že si môže dovoliť veľmi žiadaný tovar jednoducho nedodať a diktuje si svoje ceny. Preto musíme v zákone myslieť rovnako na ochranu predajcov i výrobcov.
Kedy sa tento zákon dostane do parlamentu na prerokovanie?
Predpokladali sme, že pokiaľ by v krátkej dobe prešiel legislatívnou radou vlády a vládou, mohol by sa dostať ešte do septembrovej schôdze Národnej rady. Zdá sa, že tento termín je ohrozený, ale predpokladáme, že podstatná časť ustanovení by mohla byť účinná od októbra tohto roku. Samotný zákon by vstúpil do platnosti od 1.1. 2001.
Ako dlho podľa vás bude kvôli nízkym cenám základných tovarov trvať nákupná turistika do Čiech?
Nákupná turistika vznikla nie len z dôvodu nižších cien, ale aj kvôli nižšej sadzbe DPH a pre zaradenie viacerých komodít do nižšej sadzby DPH, než je na Slovensku. Česká strana pri našich rokovaniach priznala svoj omyl v tom, že stanovila hranicu vracania DPH na tisíc korún. V súčasnosti uvažujú o tom, že ju zvýšia na 4800 Kč. V prepočte na slovenské koruny aj EU odporúča 6000 korún. Je patologické, ak si niekto chodí do zahraničia kupovať denné nákupy, teda potraviny. Česká strana uvažuje, že by boli potraviny z vracania DPH vylúčené.
Na Slovensku zatiaľ máme tri hypermarkety, takže o nejakom tlaku na ceny sa ešte nedá hovoriť. Kedy sa očakáva ich všeobecný pokles?
Okrem iného brzdí výrobu na Slovensku to, že pri súčasnej štruktúre obchodu má dominantné postavenie ešte stále veľkoobchod. Ďalší článok iba navyšuje cenu. Že sú ceny také, aké sú je otázkou transformačného procesu, v ktorom sa dnes nachádzame. V prípade rastu hrubého domáceho produktu sa zvýši i kúpna sila obyvateľstva. Dôjde k vyššej spotrebe a súčasne k dopytu po kvalitných výrobkoch. Toto vytvorí tlak a ceny pôjdu dole. Myslím si, že by to nemalo trvať viac než dva - tri roky.
zhovárala sa Barbora Obuchová
