Ľavicové otázniky
Formálne modifikované pôvodné znenie starej ludovej múdrosti "V núdzi spoznáš nepriatela" sa stáva čoraz priliehavejším imperatívom, zvýrazňujúcim aktuálny pohyb v radoch SDĽ. Hádam si dokážeme spomenúť na hektické ponovembrové časy, keď sa doslova v pote tváre formovala a obhajovala lavicová platforma strany. Prvé, možno aj dosť neočakávané volebné úspechy sa nepodarilo pretaviť do podoby trvalého trendu a to najmä pre neustále hladanie vlastnej pragmatickej identity. Táto myšlienková imobilita sa v obnaženej podobe prejavila v nelogickom zoskupení Spoločná volba s následne nepochopitelnou spoluasistenciou, ktorá sprevádzala druhý predčasný pád Mečiarovej vlády. Nasledovalo rozčarovanie z niekolkomesačného pôsobenia ministrov za SDĽ v Moravčíkovom kabinete, potom odôvodnená obava z možnej kolaborácie s HZDS, ale aj úprimný strach o volebný výsledok v parlamentných voľbách v roku 1998. Po nich bolo potrebné zostaviť vládnu koalíciu, keď sa SDĽ opäť ocitla v pozícií subjektu rozhodujúceho o jej konečnej podobe. V takejto ironickej atmosfére sa koniec koncom odvíjala aj druhá časť 5. zjazdu SDĽ, kde delegáti svorným a neskutočne precíznym spôsobom odhalovali a pomenúvali potenciálne vonkajšie nebezpečenstvo. Koho z nich by vtedy napadlo, že vyprodukovaná fikcia akéhosi nepriateľa vzíde nakoniec z radov vlastných politických súputnikov.
Strata imidžu? Poldruharočné pôsobenie SDĽ v radoch vládnej koalície nastavilo nemilosrdným spôsobom kruté zrkadlo pravdy mnohým vlastným predstavám. Zistilo sa, že nie všetci sú tak prosociálni a imunokorupční, ako sa myslelo. Čo však považujem za rovnako veľké sklamanie, je absencia akútnej odbornej analýzy. Imidž intelektuálnej strany sa zrejme vytvoril len vďaka takmer desaťročnému opozičnému pôsobeniu štýlom, ktorý sa nepodobal vyplazovaniu jazyka. Veď v komplikovanej štruktúre strany sa temer na každej úrovni nachádzajú rozličné odbomé sekcie. No zrejme sa skôr iba "nachádzajú". Mne ako človeku, založenému na pragmatickom videní sveta, veľmi chýba odborná ľavicová argumentácia a iniciatíva. SDĽ obsadila rezorty, ktoré doslova prekypujú rezervami volajucími po zdravej sociálnej ingerencii. Možno aj tento druh určitej nečinnosti vyvoláva silný dojem, že v tejto vláde ľavica stále ťahá za kratší koniec. Veľmi trápnym spôsobom preto vyznieva permanentná nihilizácia všetkých iniciatív pravice. Či už to boli opatrenia na makroekonomickú stabilizáciu hospodárstva, privatizácia prirodzených monopolov, schvalovanie štátneho rozpočtu na rok 2000, opatrenia na prílev investícií alebo posledný trapas s koncepciou transformácie verejnej správy.
Nevedia, čo chcú Mám silný pocit, akoby SDĽ presne vedela, čo nechce, ale nedokáže už pomenovať to, čo chce. Bolo by naivné sa domnievať, že sa je počas terajšieho volebného obdobia podarí zrealizovať to, čo ju robí lavicovou. Strednodobé východiská štátneho rozpočtu na rok 2001 evokujú nedostatočný a časovo nekonsolidovaný efekt vlaňajších stabilizačných opatrení. Reálne mzdy drvivej vačšine obyvatelstva porastú iba vďaka administratívnym zásahom. Mieru nezamestnanosti výrazne ovplyvnia negatívne trendy vo vývoji pridanej hodnoty v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Makroekomické parametre blízkeho vývoja predpovedajú bezvýchodiskový stav realizácie lavicového programu strany. Ak dnes konštatujeme nedostatočný prístup k lavicovým aspektom vládneho programu, musíme si rovnako objektívne pripustiť určite nie lepšiu pozíciu v rokoch nasledujúcich. V čase, keď sa SDĽ musí pokúsiť vyprofilovať do podoby ovela aktívnejšieho politického subjektu s permanentnou vecnou argumentáciou, stáva sa čoraz častejšou obeťou kvázi korupčných škandálov. Neviem si celkom dobre predstaviť jednotný postup strany v prípade schvalovania najbližšieho štátneho rozpočtu, ktorý sa výraznou mierou podpíše pod predvolebnú životnú úroveň slovenského voliča. Nedokážem si predstaviť agilný lavicový subjekt rozhašterený personálnou fikciou promoderne orientovanými bratislavskými stálicami. Nemali by klamať svoju členskú základňu, ktorá očakáva iba to, čo v nej desať rokov pestovali - kultivovaný prístup, čestnosť a zdravú racionálnosť.
Rád by som sa dočkal odpovedí na otázky, týkajúce sa zmeny štýlu vládnutia, vlastných lavicových predstáv o riešení zložitej sociálnej situácie širokých vrstiev obyvateľstva.
Autor (1971) je ekonóm
