Klimatické extrémy

Celá stredná Európa zažila od polovice apríla až do 18. mája vyše mesačné obdobie s neobyčajne teplým počasím, pričom sa v nižších polohách vyskytli len menej významné úhrny zrážok. Dôsledkom tohto vývoja je ničivé sucho, miestami až s katastrofickým charakterom.
Počet zobrazení: 1096

Celá stredná Európa zažila od polovice apríla až do 18. mája vyše mesačné obdobie s neobyčajne teplým počasím, pričom sa v nižších polohách vyskytli len menej významné úhrny zrážok. Dôsledkom tohto vývoja je ničivé sucho, miestami až s katastrofickým charakterom.

Našťastie tomuto počasiu predchádzala pomerne vlhká zima a zrážkovo nadnormálny marec. Je takýto priebeh počasia normálny pre naše klimatické pásmo, alebo ho treba dávať do súvislosti s globálnym otepľovaním atmosféry? Pri výskyte akéhokoľvek extrému v počasí sa klimatológovia pozrú najprv na historické súvislosti, urobia porovnanie so spracovaním čo najdlhších radov kvalitných meteorologických pozorovaní. Tak môžeme dostať objektívnu odpoveď na pravdepodobnosť opakovania podobného extrému. Akékoľvek subjektívne posudzovanie počasia je obyčajne ďaleko od pravdy. Výroky typu "To ani najstarší pamätníci nezažili!" sa pri exaktnej analýze zväčša ukážu ako skreslené. Pri štatistickej klimatologickej analýze platí pravidlo, že za mimoriadny jav sa považuje také počasie, ktoré sa vyskytuje zriedkavejšie ako raz za 50 rokov v priemere. Extrémne je také počasie, ktoré sa ešte v danom období nevyskytlo. Čím sa posudzuje kratšie obdobie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyskytne extrém, ktorý však nemusí mať charakter mimoriadneho javu.

Extrémy tohtoročnej jari Meteorologické procesy nemajú čisto náhodný charakter ako pri hádzaní kocky a nie sú ani dlhodobo stacionárne. Klimatický systém Zeme sa správa ako zložitá spleť fyzikálnych, chemických a iných procesov, z ktorých sa mnohé dajú opísať matematickými vzťahmi a môžu sa aj modelovo riešiť. Okrem toho do klimatického systému zasahujú vonkajšie vplyvy prirodzeného a neprirodzeného charakteru. Z vonkajších prirodzených vplyvov je to najmä kolísanie intenzity slnečného žiarenia a vulkanická aktivita. Za neprirodzené vonkajšie vplyvy sa považujú predovšetkým aktivity ľudského spoločenstva. Niektoré z nich nie sú dostatočne preskúmané a nedajú sa teda ani modelovo opísať a exaktne riešiť. Klimatické pomery sa počas takmer 5 mld rokov existencie Zeme viackrát výrazne zmenili, no temer vždy to bolo v časových horizontoch tisícov až miliónov rokov. Krátkodobé zmeny (desiatky až stovky rokov) neboli veľmi výrazné a zriedka prekročili pri raste teploty vzduchu 1°C.

Pri hodnotení konkrétnych prejavov mimoriadnych prípadov počasia sa nemôžeme obmedziť iba na teplotu vzduchu za celé mesiace. Je potrebné hodnotiť celý komplex klimatických prvkov. V roku 2000 trvalo mimoriadne teplé počasie na ju-hozápade Slovenska 35 dní, začalo sa 14. apríla a skončilo sa 18. mája. Počas tohto obdobia dosiahli úhrny zrážok v Hurbanove iba 18,5 mm a od 1. do 13. apríla tam napršalo 27 mm (v marci 2000 to bolo 70 mm, v decembri až februári 95 mm). Uvedených 18,5 mm je menej ako polovica dlhodobého priemeru pre dané 35-denné obdobie, no v marci tam napršalo až 179% a v zime 79% dlhodobého priemeru. Na celom Slovensku dosiahli úhrny zrážok v marci až 228% a v zime až 120% dlhodobého priemeru. Pravdy pranostík Apríl a máj predstavujú veľmi dôležité obdobie roka pre vývoj vegetácie. Nie nadarmo sa v pranostikách hovorí, že studený a vlhký máj prináša bohatú úrodu, kým marec by mal byť skôr suchší, aby sa čím skôr dalo pracovať na poli. Aby sme mohli posúdiť mimoriadnosť tohtoročného sucha v apríli a máji, vybrali sme všetky veľmi teplé 35-denné obdobia v kritickom období apríl - máj od roku 1947, keď bolo pamätné ničivé sucho. Hodnotenie sme urobili len pre Hurbanovo. Pri výpočte sme použili odchýlky denných priemerov teploty vzduchu od dlhodobého priemeru z obdobia 1951-1995 a vybrali sme 10 najteplejších 35-denných období.

Je zreteľné, že mimoriadne teplé 35-denné obdobie v tomto roku predstavuje naozaj najteplejšie od roku 1947, po teplotnej stránke sa mu približuje iba rok 1952, ktorý bol o 4,5°C teplejší ako dlhodobý priemer, no relatívne bolo o 1,2°C chladnejšie než obdobie tohtoročné. Počas všetkých veľmi teplých období sa v minulosti vyskytol aspoň jeden deň s podpriemernou teplotou. Teraz sme boli svedkami mimoriadneho tepla, keď boli všetky dni teplejšie ako dlhodobý priemer a tri štvrtiny dní boli o viac ako 3,8°C teplejšie a štvrtina dní o viac ako 7,4°C teplejšia ako dlhodobý priemer. Ani po tejto stránke nemá tohtoročné mimoriadne teplé obdobie v minulosti konkurenciu. Z hľadiska úhrnov zrážok sme na tom boli horšie v roku 1993, keď sa navyše prejavila málozrážková zima (89% dlhodobého priemeru) a v rokoch 1947 a 1968. Uvedené tri roky však nemali až takú teplú jar ako rok 2000.

Aké bude leto? Natíska sa odpoveď o kompenzácii, čiže mohlo by sa to vyrovnať tým, že leto bude studené a vlhké. Aj v tomto prípade ide o určitú subjektívnu predstavu, ktorá nemá oporu v štatistickom zhodnotení za uplynulých 130 rokov. Korelačný koeficient úhrnov zrážok medzi obdobiami apríl-máj a júl-august je takmer nulový, čiže nie je tu súvislosť a korelačný koeficient teploty vzduchu je 0,2. To naznačuje, že by mohlo byť i leto trochu teplejšie. Hodnota korelácie 0,2 je však nízka a leto teda môže byť po tohtoročnom mimoriadne teplom jarnom období takmer s rovnakou pravdepodobnosťou aj teplé, aj studené, aj daždivé a aj suché. K odhadu možného vývoja počasia v tomto roku sa však môžeme dopracovať inak. Už vyše 10 rokov pozorujeme významný vývoj celo-svetového priemeru teploty vzduchu a teploty povrchu oceánov. Kým v uplynulých 140 rokoch sa napriek pomalému rastu globálnej teploty vzduchu občas vyskytli i roky chladnejšie, v poslednom desaťročí to boli takmer výlučne roky teplé. Až 12 z globálne najteplejších 14 rokov od roku 1861 sa vyskytlo od roku 1987. Aj terajší stav je taký, že povrch svetového oceánu je v priemere teplejší ako dlhodobý priemer, rovnako to platí i o severe Atlantického oceánu.

Vývoj cirkulačných pomerov v atmosfére naznačuje, že by sa mohla zopakovať situácia z minulých rokov, keď boli letá teplejšie ako dlhodobý priemer napriek vyšším úhrnom zrážok. Teplejší oceán znamená aj viac vodnej pary v atmosfére, čo pri vyššej teplote kontinentu môže opäť vyvolať miestami veľmi vysoké úhrny zrážok. Bolo by však predčasné považovať túto úvahu za predpoveď. K tomu sa môžu meteorológovia odhodlať najskôr na jeden mesiac dopredu. Zostaňme zatiaľ pri konštatovaní, že tohtoročné leto by nemalo byť studené, teda nemalo by byť o viac ako 1°C chladnejšie ako dlhodobý priemer a je pravdepodobné, že v strednej Európe bude teplejšie ako dlhodobý priemer. Úhrny zrážok by nemali byť v dvojmesačnom období júl-august podnormálne, teda nemali by byť nižšie ako 80% dlhodobého priemeru.

Globálne oteplenie S výnimkou posledných niekoľkých storočí prebiehala evolúcia klímy Zeme. Jej klimatický systém v podstate fungoval vždy bez vplyvu činnosti človeka, teda iba na základe prirodzených klimatotvorných procesov. Problematike možného negatívneho vývoja klímy, zapríčineného človekom, sa začali odborníci venovať už pred niekoľkými desaťročiami. Svoje poznatky však konkretizovali až v 50. rokoch, keď sa zistilo výrazné zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého a iných tzv. skleníkových plynov v atmosfére. Potvrdili sa teoretické výpočty o možnom súvise globálneho otepľovania a rastu skleníkového efektu atmosféry. Až v 80. rokoch nášho storočia sa podarilo zostaviť prvé použiteľné modely všeobecnej cirkulácie atmosféry na prípravu scenárov možnej "zmeny klímy". V súčasnosti je už zrejmé, že globálne otepľovanie je najvýznamnejší environmentálny, aj sociálnoekonomický problém v doterajšej histórii ľudstva. Jeho dôsledky sa v plnej miere prejavia už v 21. storočí (zdvojnásobenie koncentrácie CO2 v atmosfére sa očakáva okolo roku 2060). Riešenie tohto problému si vyžiada koncentrované úsilie celej ľudskej spoločnosti a bude potrebná i neúnavná práca pri vysvetľovaní skutočnej podstaty a možných dôsledkov globálneho otepľovania.

Objavilo sa viacero odborníkov z rôznych sfér, ktorí pochybujú o významnosti súvisu rastu skleníkového efektu atmosféry a globálneho otepľovania. Argumentujú existenciou prirodzených regulačných mechanizmov a spätných väzieb na Zemi. Tie budú skôr alebo neskôr vplyv rastu skleníkového efektu atmosféry na zmenu klímy kompenzovať, prípadne argumentujú aj viacerými pozitívnymi dôsledkami globálneho oteplenia. Nemálo z nich používa krajne neadekvátne porovnávanie minulých geologických období Zeme a predpokladané globálne oteplenie, teda argumenty typu: "To tu už bolo a nič vážne sa nestalo." Takíto odborníci pochádzajú z neklimatologických profesných oblastí. Našťastie, rastie i počet politických a štátnych predstaviteľov, ktorí sa usilujú o zlepšenie životného prostredia v dlhšej perspektíve, ako je ich volebné obdobie.

Zmena klímy Hrozba klimatickej zmeny neprichádza z roka na rok ako napr. znečistenie prízemnej vrstvy atmosféry a deštrukcia ozónosféry, no má dlhý časový horizont. Rastúci trend teploty vzduchu v globálnom rozmere je prekrytý aperiodickými zmenami klímy a ešte väčšou variabilitou klímy lokálneho charakteru, čo identifikáciu globálneho oteplenia značne sťažuje. Ak sa napr. zmení 30-ročný priemer teploty vzduchu vo vegetačnom období (apríl až sep-tember) o 1°C, dostaneme sa do značne odlišných klimatických podmienok. Pritom medziročná zmena o 1°C nie je závažná. Ak sa pri približne rovnakej teplote vzduchu znížia priemerné 30-ročné úhrny zrážok vo vegetačnom období roka o 20%, to je tiež značná. Modelové výpočty potvrdzujú, že ak bude rast koncentrácie skleníkových plynov pokračovať v doterajšom tempe, môžeme v priebehu storočia očakávať na našom území oveľa väčšie teplotné zmeny ako 1°C (v strednej Európe to môže byť oteplenie o 2-4°C, v zime až o 6°C). Dá sa ľahko dokázať, že pri zvýšení teploty vzduchu vo vegetačnom období o 1°C treba v nižších polohách Slovenska asi o 20% viac zrážok na zamedzenie poklesu vlhkosti pôdy a odtoku. Je tiež známe, že značne záleží na tom, ako sú úhrny zrážok počas teplého polroka rozložené a s akou intenzitou padajú. Všetko nasvedčuje takému vývoju, že v chladnom polroku bude u nás zrážok viac, no do nadmorskej výšky 1000 m ich bude menej vo forme sneženia než doteraz.

V teplom polroku bude pravdepodobne zrážok menej, alebo sa ich celkový úhrn významne nezmení, no zrejme dôjde k závažnej zmene v ich distribúcii. V dôsledku vyššej teploty vzduchu bude v atmosfére viac vodnej pary, u nás pri raste teploty vzduchu v lete o 3 °C vzrastie absolútna vlhkosť asi o 25-30%. To vyvolá taký priebeh atmosférických procesov, že vzrastie pravdepodobnosť vysokých úhrnov a intenzít zrážok, ale tiež pravdepodobnosť málozrážkových a suchých období v teplom polroku. Takýto vývoj sa dá pomerne jednoducho fyzikálne interpretovať.

Adaptácia na dôsledky oteplenia Jednou z povinností zmluvných krajín Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene, prijatého na konferencii v Brazílii v roku 1992 a ratifikovaného NR SR v auguste 1994, je príprava adaptačných opatrení na zmiernenie možných negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny a súvi-siacich zmien klímy v budúcnosti. Tieto aktivity nadväzujú na analýzu citlivosti územia na klimatické zmeny všeobecne a tiež na analýzu ekonomických, demografických a sociálnych aspektov. Jednou z metód je tzv. cost/benefit asses-sment, teda odhad nákladovosti a ziskovosti navrhovaných alebo prijatých adaptačných opatrení. Podľa toho sa navrhujú iba také opatrenia, ktoré sú ekonomicky únosné aj z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a potravinovej bezpečnosti.

Adaptačné opatrenia sa navrhujú tiež vo viacerých variantoch a sústreďujú sa najmä na strategické plánovanie. Tiež je možné navrhnúť opatrenia realizovateľné v bežnom živote občanov a inštitúcií. Jedným z príkladov je zakladanie nových lesných porastov, ktoré budú rásť najmenej 50 rokov a predpokladaná klimatická zmena by ich teda mohla značne ovplyvniť. Ďalším je stratégia vodohospodárskych úprav a zariadení. Zaujímavým je aj stratégia klimatizácie interiérov a dopravných prostriedkov atď. Novšie adaptačné opatrenia by mali byť vypracované už na základe uplatnenia výstupov najnovších globálnych modelov všeobecnej cirkulácie atmosféry a tiež na základe výsledkov a odporúčaní tre-tej správy IPCC z roku 2000. Pri riešení týchto úloh sa očakáva významná podpora výskumu zo strany príslušných ministerstiev SR.

Autor (1948) je vedúci Katedry meteorológie a klimatológie MFF UK Bratislava

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984