Prezident

republiky by mal byť v mojich očiach čímsi viac ako správcom štátu. Považujem za veľké nešťastie, že Slovensko ešte nemalo najvyššieho predstaviteľa, ktorý by stelesňoval platónsku ideu "filozofa na tróne", ktorý by v pravom zmysle slova symbolizoval to najlepšie z nášho ducha. Najmä pri tvorbe štátu a jeho tradícií by mal stáť na jeho čele človek premýšľavý, človek schopný dlhodobo určiť filozofiu našej štátnej existencie, človek nezaujatý politickými spormi, ale stojaci nad jeho osudom ako duchovný otec. Na takúto múdru integrujúcu osobnosť sme, žiaľ, dosiaľ nemali šťastie. A tak je prezident republiky odrazom stavu našej spoločnosti a hodnôt, ktoré v nej prevažujú.

Rudolf Schuster išiel za svojím cieľom dlhodobo a vytrvalo. Teraz, keď dosiahol, po čom túžil, sa jeho možnosti zdajú byť vyčerpané. No prezidentovým krokom nechýba originalita, ktorú tak márne hľadali u Michala Kováča. Pravda, občas sú viditeľné iba jej megalomanské prejavy, počnúc vianočnou žiarovkovou výzdobou, zlatým kovaním na bráne Prezidentského paláca, piatimi obrovskými stožiarmi pre zástavy či obrazmi habsburských cisárov v interiéri svojho sídla. No pravdou je aj to, že žiadnemu jeho nástupcovi určite nezíde na um ničiť tieto "vylepšenia" na paláci. Rudolf Schuster nemá noblesu svojho predchodcu, no o to viac sa vie priblížiť k obyčajnému človeku, čo mu prinieslo povesť ľudového prezidenta so všetkými pozitívami i negatívami, ktoré tento titul prináša. Občas mu vyčítajú, že sa nespráva ako hlava štátu, ale ako "primátor Slovenska", no Rudolf Schuster je dostatočne tvrdohlavý na to, aby nepodliehal tlakom politickej scény a vystupoval autonómne, čo by malo byť, napokon, ambíciou každého prezidenta.

Výborne hrá tenis, má vzťah k literatúre a jeho povestná drienkovica, ako tvrdí, pomohla Slovensku už v mnohom a osvedčila sa ako vynikajúci diplomatický prostriedok. Najviac ho vedia rozladiť ľudia, ktorí ho podceňujú a snažia sa ho obalamutiť. Faktom ostáva, že hoci Rudolf Schuster pôsobí dojmom márnomyseľného, naivného a navyše unaveného deduška, je to majster prekvapujúcich politických ťahov, ktorý už neraz dokázal, že sa vie pohybovať aj v prostredí zákulisných hier. Náš prezident je neobyčajne úprimný človek, čo nemusí byť za každých okolností pozitívna vlastnosť. Prijal nás v deň prvého výročia historicky prvého kola prvých priamych prezidentských volieb a namiesto protokolárne určenej polhodinovej audiencie sa naše stretnutie predĺžilo na viac ako dvojnásobok. Povšimnutiahodný je už len fakt, že pán prezident nám poskytol rozhovor napriek tomu, že bývalé zastavené Nové slovo mu často nevedelo prísť na meno a on nevôľu nad jeho počínaním ani neskrýval...