Pozitívny posun
V západných krajinách sa rapídne znížila pôrodnosť, ľudia miesto vstupu do manželstiev uprednostňujú voľné zväzky a rodina sa v povedomí mladej generácie dostáva na vedľajšiu koľaj.
Ako dnes ľudia chápu rodinu, na akom stupni v hodnotovom rebríčku vlastne stojí?
V prípade tzv. hodnotových rebríčkov tomu hovoríme "magických 80 percent" ľudí, ktorí u nás považujú rodinu za významnú hodnotu v živote človeka. V tomto smere sa teda príliš nelíšime od ostatných krajín. V našom výskume sme nezachytili nejaké vážnejšie zmeny, že by sa pozitívny postoj k rodine prepadol veľmi nízko, možno vo vzťahu k mladým ľuďom sa tieto hodnoty posúvajú. Podľa amerických prieskumov si jedna tretina mladej generácie myslí, že alebo rezignuje na rodičovstvo, alebo nezotrvá celý život len v jednom manželstve. U nás sa tieto trendy zatiaľ neukazujú, no zásadné veľké výskumy v tejto oblasti zatiaľ chýbajú.
Vidíte nejaké závažné rozdiely v chápaní rodiny na našom kontinente?
Z pohľadu hodnôt nevidím v tomto smere až také rozdiely, no severské krajiny sa tradične uvádzajú ako príklad určitého posunu. Rodí sa tu veľa detí mimo manželstva, uzatvára sa menej sobášov, ľudia uprednostňujú voľné súžitia - kohabitácie. Predovšetkým tu došlo k zmene postoja voči formálnym manželstvám, partneri tu spolu žijú dlhé roky ako rodina, teda dvaja rodičia a deti, no bez uzavretia sobáša.
Aké sú rozdiely v chápaní rodiny vzhľadom na rôzne generácie? V čom boli typické rodiny našich starých rodičov, rodičov a ako je to so súčasnými mladými rodinami?
Nemyslím si, že by sme za posledných 40-50 rokov našli nejaké "závratné" rozdiely v inštitúcii rodiny. Pohľad na rodinu vyplýva z jej funkcie v spoločnosti, ktorá v minulosti predstavovala výrobnú jednotku, domáce hospodárstvo. Neskôr zostávala žena doma a do práce chodili len manželia - živitelia rodiny. S rozvojom modernizácie a industrializácie sa zmenilo aj chápanie dieťaťa, ktoré sa predtým považovalo za pracovnú silu. Dnes sa dieťa samo osebe stalo hodnotou.
Kam sa teda posúva funkcia rodiny na konci 20. storočia? Stane sa z kedysi výrobnej jednotky luxus, prípadne neobvyklosť?
Nemyslím si, veď spomenutých 80 percent populácie stále považuje rodinu za jednu z najdôležitejších hodnôt v živote. Chápu je ako typickú oporu, podporu a základ súdržnosti, čo sa s malými rozdielmi prejavuje vo všetkých krajinách. Jednotlivé odchýlky sa týkajú skôr konkrétnych demografických oblastí, ako je pôrodnosť, rozvodovosť atď.
Myslíte si, že Slovensko podľahne v oblasti rodiny západnému trendu? Je toto jediná a najsprávnejšia cesta, keď populácia vzhľadom na prirodzený prírastok vlastne vymiera?
Za posledných desať rokov sme už Západ stihli dobehnúť, čím sa vyrovnal náš posun. Demografi sa na tento fakt nedívajú až tak katastroficky, jednoducho ide o vývoj a druhý demografický prechod. Počas prvého demografického prechodu, teda do obdobia prvej svetovej vojny, sa veľa ľudí rodilo, veľa umieralo, čo sa postupne vyriešilo najmä lekárskou starostlivosťou. Na Slovensku v porovnaní s Európou mladé ženy vstupovali do manželstva veľmi skoro a zavčasu sa stávali matkami. Dlhé roky bili demografi na poplach, že ide o nepripravené manželstvá s kombináciou troch štartov: so skončením školy sa vstupovalo do manželstva ešte pod strechou východiskovej rodiny a v tom istom období sa títo mladí ľudia stávali manželmi, rodičmi a začínali pracovnú kariéru. Takto sa správalo viac ako 60 percent populácie. Dnes došlo k a určitému zvýšeniu veku, čo možno považovať za pozitívny posun, ale je ťažké určiť, či ide zároveň o totálnu rezignáciu voči rodine.
zhovárala sa Barbora Obuchová
