Tolerancia
ako jedna zo základných vlastností Rudolfa Chmela pomohla tomuto mužovi ku kreditu jednej z najrešpektovanejších osobností Slovenska. Jeho meno sa najčastejšie spája s hľadaním možností slovensko-maďarského zmierenia, ktorému zasvätil takmer celý svoj život. Nielen ako diplomat a politológ, ale aj ako literárny historik a kritik. Rudolf Chmel je dôkazom toho, že aj na Slovensku si možno vydobyť kredit takou chúlostivou témou, ako je porozumenie, tobôž to s Maďarmi. Je dobrým priateľom súčasného maďarského prezidenta Árpáda Göncza, ktorého počas bývalého režimu pozýval aj na Slovensko (chodil na svojom trabante s manželkou Zsuzsou do budmerického kaštieľa - Domova spisovateľov). Inak si nevie spomenúť na žiadneho politika, ktorého by si vážil.
Napriek tomu, že ho neprajníci prezývajú maďarofilom, jeho najobľúbenejším jedlom nie je paprikáš, ale (akokoľvek to znie gýčovo) bryndzové halušky. Rudolf Chmel je však v hĺbke duše pobúrený, že v našich reštauráciách nedokážu kvalitne urobiť toto slovenské národné jedlo, čo podľa neho svedčí o vzťahu Slovákov k samým sebe. Jeho najobľúbenejším nápojom je pivo, čo však (ako zdôrazňuje) nijako nesúvisí s jeho menom. Najlepšie si vie oddýchnuť vo Vysokých Tatrách a pri tenise (no musí to byť štvorhra).
Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 chceli jeho meno využiť viaceré politické strany. Podľa našich informácií mu ponúkala miesto na kandidátke tak SOP, ako aj SDK. Neskôr dostal ponuky pracovať v diplomacii. Všetko odmietol. Tvrdí, že preto, lebo je presvedčený, že jeho parketa spočíva v postavení nezávislého intelektuála, ktoré si s menšími či väčšími odreninami chráni celý život. Napriek tomu (a možno práve preto) je však poradcom dvoch súčasných ministrov - Eduarda Kukana a Milana Kňažka. Jeho záujem o zahraničnú politiku a kultúru súvisí s dvoma hodnotami, ktoré si najviac cení a ktoré neustále presadzuje: porozumenie a kultúrnosť. Jeho správanie je nesmierne noblesné, podľa niektorých až aristokratické. Má silno vyvinutý zmysel pre humor. Je presvedčeným Stredoeurópanom, autorom myšlienky Stredoeurópskych novín a knižnej edície Višegrád. Ktosi o ňom výstižne povedal, že keby existovala Nobelova cena za prínos k strednej Európe, najhorúcejším kandidátom na toto ocenenie by bol práve Rudolf Chmel. Nacionalisti ho obviňujú z maďarónstva, pravdou však je, že o slovenských dejinách vie viac, ako všetci členovia SNS dokopy. Hľadá v nich však niečo iné ako búchanie sa do pŕs. Aj preto uprednostňuje Milana Hodžu pred Andrejom Hlinkom a Milana Rastislava Štefánika pred Jozefom Tisom. Chmel sa skrátka správa tak, akoby sa mal správať kultúrny národ v budúcom storočí.
