Naša rómska otázka
Výsledky prieskumu agentúry Taylor Nelson Sofres, podľa ktorých je až 66 percent obyvateľstva Slovenskej republiky za rasovú segregáciu Rómov, dokazuje, aké jednoduché je navodiť u ľudí rasistické nálady. Čudujem sa, že sa nenašiel ešte nikto, kto by dotyčnú agentúru zažaloval za podnecovanie k rasovej nenávisti a namiesto toho sa vedú iba akademické debaty o tom, či bola anketová otázka korektná alebo nie. Ak je niekto schopný zisťovať, či sme za segregáciu Rómov, môžeme sa dožiť aj otázky, či súhlasíme so segregáciou Židov alebo či by sa nemali opäť postaviť plynové komory alebo sa už rovno spýtajme, či netreba rehabilitovať führera. Je nepochopiteľné, ak ľudia, ktorých osobne poznám ako obhajcov tolerancie a etnickej znášanlivosti medzi Slovákmi a Maďarmi, nedokážu prekonať predsudky v prípade Rómov. Slováčik, ktorý zabudol, že ešte pred sto rokmi plietol misky z drôtu, okopával zemiaky a hrdlačil na maďarských statkoch, odrazu chce, aby sa Rómovia zo dňa na deň zmenili na vyspelý civilizovaný národ, aby sa sami šibnutím čarovného prútika zbavili svojich problémov a keď si nevedia rady, nuž tak s nimi treba zatočiť ako s americkými Indiánmi, však…?!
Sociológovia upozorňujú, že vzhľadom na vysokú pôrodnosť rómskeho obyvateľstva a klesajúcu pôrodnosť majoritnej spoločnosti bude o desať rokov ústredným problémom interetnických vzťahov u nás relácia slovensko-rómska, nie slovensko-maďarská. K tomu treba pridať varovania psychológov, že v momente, ako dosiahne veľkosť etnika 25 percent počtu obyvateľstva krajiny, začne sa zákonite správať dezintegračne. Ak tu nechceme mať v krátkom čase stredoeurópsky Kurdistan, je nevyhnutné, aby sme sa začali zaoberať rómskou otázkou serióznejšie. V našom vlastnom záujme.
