Cieľ správny, metóda nie...
Posledné číslo týždenníka Times of Central Asia, ktorý vychádza v Kirgizsku, malo hlavný titulok Vojna sú peniaze. Skutočne, pre niekoho sú vojna peniaze, pre niekoho práca a pre niekoho utrpenie. Nie je ťažké identifikovať, komu záleží na vojne. A propos - vojnu obyčajne začínajú diletanti a končiť ju musia profesionáli.
Tadžikistan sa momentálne stal miestom zvýšeného sústredenia novinárov najmä z Ruska. Prestala ich zaujímať tragédia ponorky Kursk, ktorú už vytiahli a prepravili do lodenice, aby skončila v šrote. Všetci pozerajú len a len cez tadžicko-afganskú hranicu, ktorú v zosilnenom režime strážia ruskí vojaci a čakajú na vojnu. 201. motostrelecká divízia je pripravená na operácie aj na území Afganistanu, no zatiaľ to nie je potrebné. Má k dispozícii 180 tankov, 340 bojových vozidiel pechoty, 35 zenitných komplexov, vrtuľníkovú rotu a eskadru SU 25, ktoré sa v Afganistane už raz osvedčili. Divíziu nedávno ešte doplnilo 2000 vojakov z Privolžsko-uralského vojenského okruhu.
Tadžická bieda
Nehľadiac na nočný chlad, novinári pozorujú pekelné záblesky bômb. Prichádzajú informácie o nových a nových utečencoch v horských kišlakoch. Pribúdajú hladné krky. Tadžikistan, ktorý sa od svojho zrodenia zmieta v občiansko-klanovej vojne, je jedným z najchudobnejších štátov sveta. Podľa údajov rôznych medzinárodných organizácii žije 80 až 90 percent obyvateľov krajiny na alebo pod hranicou biedy. Kancelária OSN v Dušanbe nedávno nahlásila do svojej centrály, že ročný HDP na obyvateľa je 215 dolárov. Podľa posledných údajov tadžickej Štátnej štatistickej agentúry je v krajine priemerný zárobok 8 dolárov mesačne, pričom normálny spotrebný kôš má hodnotu 16 dolárov. Aj pri výraznom obmedzení kvality stravy ho možno znížiť maximálne na 10 dolárov. Všetkých 27 tisíc dôchodcov v Tadžikistane dostáva navyše dvojdolárový dôchodok s oneskorením dvoch a viac mesiacov. Dva roky bola v Tadžikistane vďaka suchám katastrofálne nízka úroda.
Tá tohtoročná znamená trikrát menej obilia než v roku 1999, ktorý bol tiež zlý. Znamená straty v odhadovanej výške 60 miliónov dolárov a zrejme asi 1,5 milióna ľudí na hranici hladu. Vláda oslovila OSN a organizácia sa rozhodla uľahčiť stredoázijskej krajine situáciu. Prostredníctvom svojho programu potravinovej pomoci pripravuje OSN dodávku 90 000 ton obilia v objeme 45 miliónov dolárov. Každý živiteľ rodiny má nárok na 25 kg múky, 5 litrov oleja a 1 kg soli. V prípade, že je v rodine 5 až 7 detí, ide o dve normy, 8-10 detí tri a viac ako 10 detí 4 normy. Teraz visí vo vzduchu otázka: Ako sa prejavia dôsledky antiteroristickej operácie v Afganistane, vrátane utečeneckej záplavy, na situácii v Tadžikistane? Pritom v Afganistane, ktorý teraz pod dažďom ťažkých bômb, je ešte horšia situácia a len o málo lepšia je v krajinách okolo Afganistanu. Pri takýchto životných podmienkach stačí prísť s ponukou vyššou, ako je spomenutých 8 dolárov, a celosvetový problém je na svete.
Taliban a narkotiká
Hlavným zdrojom financovania Talibanu bol obchod s narkotikami. Svetové štatistiky pritom jasne potvrdzujú, v ktorej krajine sveta je najväčší dopyt po drogách a ich spotreba. Kto tu vlastne koho financuje? Krajina sa snaží s použitím obrovských finančných prostriedkov dolapiť vlastný mýtus - Usámu bin Ládina a trh s narkotikami prežíva konjunktúru. Afganskí obchodníci znížili svoje ceny za ópium až o 80 %, aby získali ďalšie doplnkové zdroje. Gram smrtonosného ópia, teda tovaru pre ľudstvo ešte strašnejšieho, než sú lietadlá pikujúce do symbolov technickej dokonalosti, sa pohybuje od 20 dolárov v Holandsku do 235 vo Švédsku. Pritom za posledné roky sa Afganistan stal najväčším svetovým dodávateľom drog. V roku 2000 získal z úrody maku cca 100 miliónov dolárov, pričom 10 percent z tejto sumy šlo automaticky Talibanu.
Nedajme sa zmýliť tým, že Taliban v júli 2000 oficiálne zakázal pestovanie maku, pretože vraj ide o "neislamskú" rastlinu. Roľníci mali problémy, ale obchodu sa to netýkalo. Momentálne je v skladoch okolo 2900 ton suroviny. Pred zákazom stála základná surovina 30 dolárov za kilogram, no po zákaze sa cena vyšplhala na 700 dolárov. Zákaz nakoniec pomohol samotnému Talibanu a sklady sú aj dnes plné. Chirurgicky presné zásahy okrídlených rakiet sa týchto skladov netýkali. Prečo? Jednoducho preto, lebo nemožno trestať ľudí len za to, že pestujú mak. Ich deti sa narodili len preto, aby zomreli. Nikdy nespoznali a ani nespoznajú detstvo, zato vojnu áno.
Systémová choroba
Dcéra niekdajšieho známeho pakistanského politika Bénazir Bhuttová, ktorú obviňujú, že práve v čase jej vládnutia vzniklo a rozkvitalo hnutie Taliban (pravda, z rozpočtu CIA), dnes tvrdí, že vstup akýchkoľvek cudzích vojsk do Afganistanu by bol ďalšou chybou. Afganci sa totiž vedia zjednotiť proti spoločnému nemoslimskému nepriateľovi. Zároveň treba oddeliť terorizmus od Afganistanu a od Talibanu, ktorý sa stal obeťou vlastnej ideológie radikálneho islamu. Krajinu možno zrovnať so zemou, Taliban zlomiť, oslabiť, ale terorizmus je prostredníctvom hrubej sily neporaziteľný. Terorizmus je systémová choroba akceptujúca zákon mechaniky akcia - reakcia. Súčasný terorizmus nemá svoje centrum a už vôbec nie v afganských jaskyniach.
Proti terorizmu je efektívna len systémová práca. Je riešiteľný aj cestou postupného zmenšovania rozporu medzi bohatými a chudobnými. Nie však bombami! Morálna obroda súčasnej civilizácie, vrátane západnej, je tiež jedným z momentov odstránenia terorizmu. Vojna sa stala medzinárodnou valutou, pred ktorou sa v rámci pravidiel liberalizmu treba klaňať a odmietať všetky iné. Diletanti si myslia že táto valuta ich zachráni od všetkého. Vojna je najlepší biznis, ale len pre toho, kto ju začína a vyhráva... Všetci ostatní sú len štatisti. Ak sa niektorým analytikom ešte nedávno zdalo, že sa medzinárodná politická klíma oteplila, teraz sa ukazuje, že majú svojím spôsobom pravdu. Oteplenie, žiaľ, nastalo len vďaka novým a novým horúcim miestam na svete. A zatiaľ, čo všetci hľadia na Afganistan, v Abcházsku i na ďalších miestach nás tiež čakajú veľké problémy. Alebo smrť je vari na jednom mieste iná než inde?
