Galérie nemôžu byť len strážcami zbierok
Katarína Bajcúrová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie
Katarína Bajcúrova sa narodila 7. septembra 1957 v Prešove. Štúdium odboru veda o výtvarnom umení absolvovala na Filozofockej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorkou alebo spoluautorkou viacerých monografických a závažných syntetických umenovedných diel (Jozef Kostka, Rudolf Uher, vývin slovenského sochárstva v 20. storočí atď.). Od roku 1999, na základe výsledkov konkurzu, pôsobí vo funkcii riaditeľky, resp. v tomto období generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie.
Pre slovenskú kultúrnu verejnosť je už takmer neznáme úsilie a mimoriadny vklad osobností, ktoré prispeli ku vzniku, tvorbe zbierok, konkrétnej odbornej a galerijnej profilácii vašej inštitúcie. Aké aspekty poznamenávali poslanie, vznik a vývin SNG?
Slovenská národná galéria, založená zákonom z roku 1948, sa historicky utvorila a vyprofilovala ako tradičné múzeum krásnych umení - domácej, ale aj širšej, európskej proveniencie. Pritom od začiatkov dôležitú úlohu predstavovalo zberateľstvo diel 20. storočia, ako aj mapovanie živej umeleckej kultúry. Neskôr obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, ako aj o spracovávanie insitného umenia. Už od 60. rokov začala zastupovať i funkciu "kunsthalle"- výstavnej siene súčasného umenia. V 80. rokoch sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry, od 90. rokov o nové médiá. Svojou zberateľskou, výskumnou, výstavnou a expozičnou činnosťou dnes pokrýva nielen celú škálu výtvarných druhov a žánrov, ale i oblasť výtvarného umenia Slovenska od ranej gotiky po súčasnosť. Jej súčasťou je aj zbierka starého európskeho umenia.
Podľa zriaďovacej listiny základným poslaním SNG je cieľavedome a systematicky zhromažďovať, odborne spracovávať, ochraňovať, dokumentovať, sprístupňovať a kultúrno-výchovne využívať diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti, s prihliadnutím na diela národnej kultúry. Ako sa vám to darí uskutočňovať?
Ako vidíte, v dôsledku špecifík historického vývoja plníme mimoriadne široké spektrum úloh, čo si vyžaduje veľké sústredenie síl a prostriedkov najmä v dnešnej ekonomickej situácii, ktorá nie je ku kultúre žičlivá. Z hľadiska histórie SNG treba pripomenúť predovšetkým úlohu doktora Karola Vaculíka, ktorý svojou dlhoročnou odbornou a organizačnou činnosťou vtlačil neodmysliteľné stopy do profilácie expozícií, výstavnej dramaturgie, ako aj skladby zbierok. V galérii pôsobil od začiatku 50. rokov. Napokon, bol asi jedným z mála umeleckých historikov, ktorý sa cítil "doma" v oblasti starého i moderného umenia, čo je dnes, v časoch prehlbujúcej sa špecializácie, zvláštnosťou. Najväčší rozkvet medzinárodných kontaktov naša galéria zažila pod jeho vedením, v kurátorskom tandeme s Ľudmilou Peterajovou, v 60. rokoch, keď participovala na mnohých prestížnych prehliadkach českého a slovenského umenia v zahraničí, a to naozaj v prestížnych inštitúciách. SNG privítala aj mnohých významných umelcov zo sveta. Po rokoch stagnácie silné oživenie nastalo až po roku 1989 v období riaditeľského pôsobenia Zuzany Bartošovej. Galéria pripravila niekoľko výstav aktuálneho umenia pre zahraničie. Treba podotknúť, že vtedy bolo naše umenie zaujímavým "vývozným" artiklom. Keďže však záujem západných krajín pomerne rýchlo vychladol a vo funkcii riaditeľa nastalo veľmi rýchle striedanie, medzinárodné kontakty sa, žiaľ, neodovzdávali nástupcom. Každý musel začínať od piky.
Čo je hlavnou myšlienkou koncepcie medzinárodnej spolupráce, ktorú ste sformulovali?
To, že SNG by sa mala stať čitateľnou najmä pre svoje najbližšie okolie, teda pre Strednú Európu. Tu by sme mali hľadať aj najbližších partnerov, inštitúcie, s ktorými by sme boli schopní uskutočniť spoločné výstavy, publikácie týkajúce sa nášho spoločného kultúrneho dedičstva a pokúsili sa prekročiť tabuizované témy, historické animozity. Jeden takýto projekt máme na stole - spolu s odborníkmi z Maďarskej národnej galérie v Budapešti sme sa pustili do serióznej prípravy výstavy súborného diela jedného z našich najvýznamnejších spoločných umelcov Ladislava Mednyánszkeho, ktorá by mala byť v roku 2003 uvedená v Budapešti a Bratislave. Umeleckých historikov z okolitých krajín sme prizvali i k spolupráci na ďalších zväzkoch Dejín slovenského výtvarného umenia.
Ako hodnotíte momentálny stav galérií na Slovensku z hľadiska prevádzkových štandardov, vstupov, možností akvizícií zbierkových fondov, či rozvíjania doma a v zahraničí?
V súčasnosti aj sféra galérií a múzeí prechádza transformačným procesom verejnej správy, v ktorom sa kompetencie zriaďovateľskej pôsobnosti presunú na krajské úrady. Naopak, SNG je inštitúcia, ktorá zostáva v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. V tomto procese bolo nevyhnutné právne ošetriť, aby bohaté zbierkové fondy, ktoré vlastnia, nemohli byť scudziteľné, čo riešila novela zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty z roku 1998. Zostáva nám veriť, že na výtvarnú kultúru, na budovanie a rozširovanie zbierkových fondov a na výstavnú činnosť ostanú prostriedky aj na regionálnej úrovni. SNG má na tieto inštitúcie nepriamy vplyv - odborný, koordinačný, poradný. Okrem toho, že voči nim plníme najmä metodické funkcie, zaujímame odborné a profesné stanoviská k problémom, s ktorými sa potýkajú. Ohľadom "prevádzkových štandardov a vstupov" treba neustále znovu konštatovať, že sú poddimenzované. Väčšina galérií ako-tak zvláda základnú, pomaly "holú" prevádzku, no na samotnú odbornú a prezentačnú činnosť im nezostávajú takmer žiadne prostriedky. Navyše, za posledné roky sa vzhľadom na finančnú podvyživenosť obmedzili akvizície, nákupy umeleckých diel SNG sú síce v porovnaní s regionálnymi galériami na tom o čosi lepšie, ale aj my musíme hľadať prostriedky na výstavné projekty inde a akvizície sa často obmedzujú na tzv. záchranný nákup. Perspektívy k zlepšeniu finančnej situácie sú v nedohľadne.
Aké možnosti a projekty predpokladáte ako prejav oživenia a prezentácie výtvarných hodnôt Slovenska?
Keďže SNG uzavretím premostenia svojej budovy na dunajskom nábreží stratila 1800 metrov štvorcových výstavnej plochy, ktorá bola určená najmä na prechodné výstavy, na realizáciu pôvodných odborných projektov, ako aj na dovezené, zahraničné výstavy, muselo dôjsť v našej dramaturgii k istým úpravám. Budeme prezentovať predovšetkým pôvodný výskum - naše odborné aktivity, výstavy, katalógy a publikácie, ktoré sa budú týkať kľúčových osobností, období a javov z dejín výtvarného umenia od gotiky až po súčasnosť. Menšie a prevzaté výstavné tituly obmedzíme v prospech pôvodných. Na budúci rok pripravíme zúženú verziu dlhodobej výstavy umenia 20. storočia na spôsob výberu "majstrovských diel" z našich zbierok. Dramaturgickou prioritou bude už medzinárodne obsadený projekt Dejiny slovenského výtvarného umenia - časť gotika a 19. storočie, veľké problémové výstavy - v tomto roku Slovenská fotografia 1925-2000 a na rok 2002 chystáme umenie 70. rokov, ako i nové interpretácie diel klasikov našej moderny (k storočnici Ľudovíta Fullu) a výstavy významných osobností slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
Do akej miery sa vám darí racionalizovať systém a chod galerijných inštitúcií?
SNG nie je "vedúcou" silou medzi našimi galériami, i keď je pravda, že zatiaľ máme predsa len lepšie možnosti a početnejšie špecializované profesionálne zázemie činností. Každá galéria rozvíja vlastné výstavné aktivity, ktoré si galérie medzi sebou vymieňajú, respektíve spoločne produkujú tak, aby ich uvidel čo najväčší počet návštevníkov. V tomto zmysle aj my ponúkame projekty k uvedeniu v iných galériách a často zapožičiava svoje diela na iné výstavy. Myslím si, že budúcnosť slovenských galérií sa bude týkať aj ich vzájomnej odbornej a prezentačnej koordinácii. V tomto procese sa veľmi pozitívne aktivizuje Rada galérií Slovenska.
Verejne pertraktujete úvahy o probléme rekonštrukcie a dostavby svojej budovy. Povedľa diskusií s verejnosťou odporúčate rešpektovať aj odborné závery. Aký je momentálny stav?
Začiatkom marca 2001 sme pre havarijný stav uzavreli významnú časť výstavných priestorov, ktorá sa označuje ako premostenie, respektíve moderná prístavba, budovaná podľa projektu architekta Vladimíra Dědečka od konca 60. rokov. Verejnosti ju sprístupnili vo februári 1977. Posuny a zmeny pôvodného projektu počas realizácie, nedokonalé prevedenie stavby (mala 1200 neodstránených kolaudačných chýb) a nefunkčné technológie - to všetko prispelo k tomu, že sa objekt stal po 24 rokoch nefunkčný. Čoraz rozsiahlejšie zatekanie strechy a prenikanie vody do vnútorného priestoru, nemožnosť udržať stabilnú klímu, vlhkosť a teplotu, ako aj následné ohrozenie vystavených diel - to boli hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli tento priestor odstaviť z prevádzky. Keďže sme realisti a uvedomujeme si, že výstavba novej budovy na zelenej lúke je v súčasnosti skôr z ríše snov, v náčrte riešenia situácie by sme uprednostnili rekonštrukciu priestoru. V tomto názore nás utvrdila aj odborná verejnosť. Navyše, v lete vykonané súdnoznalecké expertízy statického riešenia budovy potvrdili, že statika je v poriadku a že bude treba uskutočniť iba sanáciu niektorých častí prístavby. Pojem rekonštrukcia neznamená pietne uchovanie súčasnej podoby materiálového, technologického a estetického riešenia objektu. Mala by priniesť nielen technologickú a funkčnú premenu, ale aj jeho "poľudštenie", novú vizuálnu podobu, zladenie s okolitým priestorom.
Vyriešili by sa po dotiahnutí problému premostenia priestorové problémy SNG ako celku?
Táto rekonštrukcia by sa mala stať integrálnou časťou nového riešenia areálu SNG ako celku, ktorý dodnes, oproti pôvodným zámerom, zostal iba torzom. Súčasné predstavy o funkciách a činnosti galérie ako múzea umenia 21. storočia, ktoré je "interaktívnym centrom komunikácie", sú oveľa komplexnejšie ako pred niekoľkými desaťročiami. Rekonštrukciou celého areál, prehodnotením funkčných väzieb a jednotlivých nevyužitých priestorov mali by sme vytvoriť koncept novej galérie, ktorý by reflektoval jej budúci rozvojový model a jej nové funkcie. Pravdaže treba znovu uvažovať i o rozšírení SNG, o získaní ďalších objektov. Koncepčne mienime založiť taký rozvojový model galérie, ktorý by pod silnou značkou uvádzal silnú inštitúciu, v rámci ktorej by mohli samostatne fungovať špecializované zbierky ako "domy" či pracoviská - teda ako galérie starého, moderného, súčasného a úžitkového umenia a architektúry. Architektonické riešenie musí bezpodmienečne vyriešiť verejná súťaž.
Stali ste sa riaditeľkou SNG, pričom bolo možné stavať na vašich nezanedbateľných odborných, vedeckovýskumných a publikačných aktivitách. Čo sa z tohto hľadiska patrí povedať o sebe, respektíve o tímovom a generačnom odbornom zábere?
Dnes získavajú čoraz väčší význam tzv. kurátorské projekty, výstavy, ktoré z osobitného uhla pohľadu modelujú zvolený historický, či súčasný problém, ktorý tvorivo spoluvytvárajú na základe určitého kurátorského zámeru. Všetky výstupy, a to či ide o stále alebo prechodné výstavy, kurátorské projekty, avšak aj o publikácie a katalógy, mali by svojím odborným charakterom v čoraz väčšej miere reflektovať najnovšie cesty, spôsoby a metódy galerijno-múzejného spracovania, umeleckohistorickej interpretácie a prezentácie diel. V tejto súvislosti vyvstáva aj pozícia odborného galerijného pracovníka, ktorému už nemôže stačiť byť len tradičným strážcom a znalcom svojej zbierky. Mal by sa popri tom stať flexibilnou osobnosťou, historikom - výskumníkom, interpretom, ale aj aktívnym spolutvorcom projektu. To na kurátora kladie nové odborné nároky. Preto za koncepčnú otázku ďalšieho rozvoja SNG pokladám generačnú výmenu a čoraz väčšie odborné zainteresovanie a zapojenie sa mladých, dynamických ľudí, nezaťažených starými schémami a skostnatenými tradíciami. SNG musí v oveľa väčšej miere zainteresovať širší okruh popredných odborníkov, historikov a kritikov umenia a otvoriť im svoje projekty.
spracovala redakcia
