Dobrá miliarda navyše
Tento rok patrí dobrovoľníkom. Na Slovensku vlani podľa údajov ministerstva vnútra pôsobilo 479 nadácií, 250 neinvestičných fondov a 101 neziskových organizácií. Grémium tretieho sektora však tvrdí, že im už ich zdroje nestačia. A tak sa chcú mimovládne organizácie (MVO) stať vládnymi, možno i provládnymi. Ktovie?
Už v marci sme v SLOVE písali, že MVO majú predovšetkým formulovať a tlmočiť predstavy i požiadavky občanov, uchovávať a rozvíjať rôznorodosť, resp. pluralitu spoločnosti, podieľať sa na vytváraní, či ovplyvňovaní verejnej mienky. Zrejme na toto ovplyvňovanie chcú teraz peniaze nielen od štátu, no aj od samotného občana. Pritom v žiadnej krajine nesmie MVO prijať financie od vlády, ale žije iba z príspevkov darcov - domácich a zahraničných. Nielenže nie je na Slovensku štandardná politická scéna, no neštandardne sa začínajú správať i spomínané organizácie.
Istá špecifická časť našich MVO zrejme stratila dosiaľ nevyčerpateľné finančné žriedla, osobitne z fondov amerického miliardára Georga Sorosa, ktoré sa celkom logicky presúvajú na východ Európy. Asi sa za uplynulé desaťročie nenaučili samostatne stáť na vlastných nohách, a tak doterajších mecenášov majú nahradiť obyčajní občania. Jedným zo zdrojov by sa od budúceho roka mala stať jednopercentná daň, ktorú budeme odvádzať z dane z príjmu. To znamená, že nami zvolenej organizácie dáme jedno percento zo svojho príjmu. Ide o veľa, či málo peňazí? Odpoveď je jednoduchá: ako pre koho. Občanovi s nadštandartným príjmom (na Slovensku sa dá za takýto označiť už aj viac ako 20 tisíc korún) to chýbať nebude. Ten, čo žije z priemernej, ba až minimálnej mzdy, by si však dokázal predstaviť aj iný spôsob využitia toho percenta. Dostávame sa teda do situácie povinných zbierok. Nie teda dobrovoľných, v akom duchu sa nesie celý tento rok.
Prečo sa neposkladať jedným percentom na zvyšovanie napríklad úrovne nášho školstva? Veď to je predsa pre všetkých a vzdelaní ľudia znamenajú budúcnosť našej krajiny. A potom by s rovnakou požiadavkou mohli prísť aj iné inštitúcie. Takto by sme sa pekne poskladali viacerým, až by napokon bežnému občanovi po takýchto viacerých jednopercentných výdavkoch nemuselo zostať ani na živobytie. Neziskové združenia predpokladajú príjem približne sto miliónov korún, no zdá sa, že i to sa im máli. Hovorkyňa Grémia 3. sektora Helena Woleková totiž na tlačovej konferencii k tejto problematike uviedla: "Preto sme aj navrhli tú novelizáciu a určité spresnenie a zúženie možných príjemcov, lebo sto miliónov zas nie je až tak veľa."
Spomínané organizácie sa síce hrdia názvom mimovládne, ale pritom predsa chcú zostať závislé na vláde. Okrem toho, o politickej nezávislosti týchto MVO sa dá zapochybovať, keďže niekoľkí ich predstavitelia, ako napríklad spomínaná H. Woleková, Martin Bútora či Pavol Demeš, boli kedysi politikmi. A teraz chce tretí sektor ešte získať aj 1,5 miliardy korún z výnosov z privatizácie. Pritom všetci dobre vieme, že tieto peniaze sú už teoreticky rozdané a rezorty sa o ne priam bijú. Veď len splatenie dlhu verejnoprávnych médií sa často odkladalo iba preto, že sa čakalo na peniaze z ďalších a ďalších privatizačných transakcií. Mnohí sa zhodujú na tom, že tieto peniaze by mali ísť tým, ktorí ich najviac potrebujú. Sú to práve neziskové organizácie? Alebo skôr zdravotníctvo, školstvo a podobne?
Je to možno ošúchaná fráza, no súčasná vláda si musí určiť priority. Okrem toho, ak by aj Dzurindov kabinet napokon schválil spomínanú poldruha miliardy týmto organizáciám, ako by sa jej tie chceli odvďačiť? Nespreneverili by sa tak svojmu poslaniu, keďže by automaticky nemohli byť nezávislé a už vôbec nie mimovládne? Podľa Wolekovej slov prezentovaných v Rádiu Twist: "Každá závislosť vlastne poškodzuje samotné poslanie a činnosť mimovládnych organizácií." Zdá sa, že MVO si to uvedomujú, ale zrejme im to až tak veľmi neprekáža.
