Neprehlbujme, ale zmenšujme rozdiely
Ostrá polemika o postavení etickej a náboženskej výchovy vo vyučovacom procese, ktorý sledujeme v médiách, by vôbec nemusela existovať. Tento spor je vytvorený umelo, má korene v zavedení alternácie vyučovania náboženskej a etickej výchovy. To ako keby sme alternovali telesnú výchovu s hudobnou.
Zarážajúca je neznalosť podstaty predmetu etická výchova i u mnohých predstaviteľov štátu a politických strán, ktorí by sa mali vyjadrovať iba vtedy, ak problému rozumejú. Etická výchova stavia do role akejsi ateistickej výuky. Veď to je absolútne pomýlené! Bolo by veľmi zlé, keby sa malo rozdeľovať to, čo má mnoho spoločného - základné morálne pravidlo Nikomu nerob to, čo sám nechceš, aby iní robili tebe vyjadruje všeľudskú vzájomnosť a morálnu rovnosť. Zároveň kladie určitý morálny nárok na človeka ako osobnosť. Jeho prvé formulácie sa objavujú v čínskych a indických kultúrnych prameňoch zo 6. storočia p.n.l. V európskom myslení sa s ním možno stretnúť už u Homéra a v antickej filozofii, neskôr sa rozšírilo najmä vďaka Biblii.
Prosociálna osobnosť
V súčasnosti sa veľa hovorí o globálnych problémoch ohrozujúcich človeka. Nemenej závažné sú etické a výchovné problémy, s mnohými sa každý z nás denne stretáva. Rodičia sa často sťažujú, že im škola nepomáha vychovávať deti podľa určitých všeobecne prijateľných morálnych princípov, ktorých podstata väzí vo viere, že existuje dobro a je možné ho poznať vo viere v ľudskú spolupatričnosť rovnako ako v dôstojnosť každého človeka, v uznávaní slobody a teda aj zodpovednosti v našom konaní.
Cieľom etickej výchovy je nielen informovať žiaka o etických zásadách, ale pomáhať mu, aby si vytvoril na ne vlastný názor, osvojil si primerané postoje a správanie - stal sa prosociálnym. Medzi charakteristikami prosociálnej osobnosti sa uvádza, že prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti, teší ju obdarovať niekoho alebo rozdeliť sa s niekým, namáha sa v prospech iných, úspechy iných prijíma bez závisti, prežíva s ostatnými ich starosti a radosti.
Roche-Olivarova metóda
V rámci hodín etickej výchovy sa rozvíjajú jednotlivé sociálne zručnosti, ktoré sú prostriedkom i predpokladom mravnej výchovy. V doterajšej praxi sa dobre osvedčila metóda profesora R. Roche-Olivara, pozostávajúca z troch krokov:
- umožniť pochopiť určitú skutočnosť, význam a zmysel témy, o ktorej sa hovorí, čo vedie k rozvíjaniu morálneho hodnotenia napr. pomocou príbehov s otvoreným koncom a nadväzujúcou diskusiou,
- pochopiť, čo je správne, ešte neznamená aj robiť to, čo je správne, a preto na hodinách žiaci experimentujú s určitým spôsobom správania, nacvičujú si spôsobilosti (pozdravy, ospravedlnenia), pričom dôležitým prvkom v tomto kroku zohráva spätná väzba posilňujúca správne prevedenie,
- reálna skúsenosť predstavujúca upevnenie spôsobilostí a postojov osvojených v podmienkach triedy v reálnom živote.
Samotný predmet tvorí istý cyklus, ktorý sa na každom stupni školského vyučovania opakuje so zvyšujúcou sa náročnosťou. Jeho základom je výchova k prosociálnosti. Veľká pozornosť sa venuje aspektom medziľudských a sociálnych vzťahov v téme číslo 1 - komunikácia. Deti si prostredníctvom hier hovoria o sebe, vyjadrujú svoje city, prejavujú postoje, pýtajú si informácie. V ďalšom kroku ide o to, aby žiaci pochopili, že všetky deti sú hodné lásky. Cieľom 2. témy je Dôstojnosť ľudskej osoby. Úcta k sebe je priviesť ich k poznaniu, že všetkých musíme akceptovať a vážiť si ich, lebo jeden závisíme od druhého.
Personalizácia jednotlivca
V súčasnosti v medziľudských vzťahoch často stretávame jav, že ak sa čosi darí, začneme to brať ako samozrejmosť a nepovažujeme za potrebné to už chváliť. Na rozdiel od toho ľahko vyslovujeme výčitky a sťažnosti. Preto sa 3. téma venuje hodnoteniu pozitívneho v správaní iných, pochvale. V súčasnom období charakterizovanom rastúcou masovosťou dochádza k hľadaniu cesty k personalizácii jednotlivca.
Téma č. 4 Tvorivosť a iniciatíva obsahuje množstvo úloh, ktoré vedú nielen k podnieteniu tvorivého myslenia žiakov a k tvorivosti v oblasti medziľudských vzťahov, ale i k riešeniu problémov. Je nesporné, že vlastné bolestné skúsenosti pomáhajú pochopiť druhých, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, t.j. človek si uvedomuje vlastné city na základe vyjadrenia citov druhých ľudí, najmä pre neho dôležitých.
Empatia a v dôsledku toho aj prosociálnosť porastie, ak deti budú mať prístup k vnútornému, najmä emocionálnemu svetu iných detí. Tomu sa venujú ďalšie dve časti: Vyjadrenie a komunikácia citov a Empatia, ktorá predstavuje postoj usilujúci sa pochopiť to, čo druhá osoba hovorí a cíti, ale čo neznamená s ňou vo všetkom súhlasiť. V ľudskom spolunažívaní sa odrážajú nielen potenciálne osobné odlišnosti, no aj tie, ktoré sú vyjadrené správaním a vyvolávajú konflikty. Ako sa k nim stavať, ako nepodľahnúť hrubej manipulácii iných, vnímaniu a uvedomeniu si vlastnej sily ako čohosi pozitívneho sa zaoberá 7. téma Asertivita.
Neodôvodnené predsudky
Obsahom 8. témy sú reálne a zobrazené vzory. Pozorovanie vzoru podporuje osvojovanie si istého druhu správania. U detí, ktoré pozorujú prosociálne správanie, je pravdepodobné, že sa bude zvyšovať veľkorysosť alebo schopnosť pomáhať a rozdeliť sa. Okrem reálnych vzorov v prostredí, v ktorom žijú, veľký pozitívny i negatívny vplyv majú vzory zobrazené v dielach, športovci, význačné osobnosti. Celá táto výchova sa zameriava na odhaľovanie a využívanie pozitívnych hodnôt.
9. a 10. téma Spolupráca, pomoc, darovanie, delenie sa je venovaná prosociálnemu správaniu, ktoré je alfou a omegou etickej výchovy. Je vyvrcholením prvého časti etickej výchovy, pretože človek objavuje a dosahuje hlbokú identitu so sebou práve v takomto správaní. Ďalšie témy budujú na tomto základe a sú aplikáciou na konkrétne problémy života. Ide o celky Etika, Vzťah k náboženstvu a veriacim, Ekonomické hodnoty, Rodina, v ktorej žijem, Výchova k sexuálnemu zdraviu a rodinnému životu, Ochrana prírody a životného prostredia.
Didaktickým cieľom témy Náboženstvo je poskytnúť objektívne informácie o náboženstve, predovšetkým o kresťanstve, a odbúrať neodôvodnené predsudky medzi veriacimi a "neveriacimi" ako i pripraviť priaznivé podmienky na prekonanie možných napätí medzi študentmi, ktoré by mohli prameniť zo svetonázorových rozdielov.
Prostredie pre koexistenciu
Možno nesúhlasiť s názorom ministra školstva Milana Ftáčnika o zavedení etickej výchovy pre všetkých, ako to tvrdí predseda SMK Béla Bugár? Ide o "násilné pretláčanie ateizmu do hláv malých detí", ako zdôrazňuje líderka SNS Anna Malíková? V čom tkvie "bezočivosť v návrhu", ako sa o Ftáčnikovej iniciatíve nedávno vyjadril v ankete istého denníka poslanec za HZDS-ĽS Augustín M. Húska?
Hádam tento stručný pohľad do zákulisia etickej výchovy poskytne aspoň minimálny priestor na zamyslenie tým, ktorí neuváženými výrokmi zbytočne stavajú ministra školstva, či učiteľov tohto predmetu ako nepriateľov kresťanstva. To sem vôbec nepatrí. Naopak, takáto koncepcia výchovy zodpovedá myšlienkam Ústavy SR.
Sme svedkami zhoršujúceho sa správania detí a mládeže. Robme všetko pre vytváranie priaznivého prostredia pre koexistenciu všetkých občanov, veriacich i bez náboženského vyznania, nevytvárajme umelé rozpory. Spolužitie ľudí nie je bez problémov, pretože je ťažké pochopiť postoje a správanie sa iného. Musíme však hľadať podnety, ktoré rozdiely zmenšujú, nie prehlbujú.
Autorka (1954) je učiteľka etickej výchovy
