Nepodarený thriller

"Vôbec nás nevypočúvali, len nás neustále bili, kopali, udierali obuškami. K hlave mi prikladali pištoľ a keď som od bolesti kričal, aby ma radšej zastrelil, povedali, že je na mňa škoda guľku a bili ma ďalej.
Počet zobrazení: 925

"Vôbec nás nevypočúvali, len nás neustále bili, kopali, udierali obuškami. K hlave mi prikladali pištoľ a keď som od bolesti kričal, aby ma radšej zastrelil, povedali, že je na mňa škoda guľku a bili ma ďalej. Trvalo to od štvrtka večera do piatku rána. Celých dvanásť hodín neprestali." Nejde o úryvok z nepodareného amerického thrilleru o genstroch, ale o svedectvo Róberta Sendreia. Spolu s otcom a bratom ho policajti odviezli do Rimavskej Soboty, kde ich na zadnej chodbe priviazali k radiátoru a tĺkli celú noc, až kým 51-ročný Karol Senderei nevypustil dušu. Podľa doterajších informácií malo toto "vypočúvanie" predohru u iných verejných činiteľov - starostu obce a jeho syna, akože ináč, príslušníka Policajného zboru SR. Nech už je pozadie ich sporu akékoľvek, je to strašné, keď si ktokoľvek a kdekoľvek - či v autobuse alebo na policajnej stanici - vezme zákona do svojich rúk. Pritom zďaleka nejde o prvý prípad rasisticky motivovanej vraždy, nech už bude akokoľvek právnicky definovaná. Až exminister vnútra Gustáv Krajči ako prvý vládny činiteľ vôbec priznal, že k takému čosi u nás dochádza. Pritom aktivisti protirasistických iniciatív už dávnejšie disponovali zoznamami policajtov, ktorí sa osobne alebo ich synovia bratríčkujú so skínmi, členmi neofašistických svoriek a ďalšími obdobnými elementmi. Akosi ľahostajne sledujeme blahosklonnosť časti štátneho aparátu k tzv. mäkkému rasizmu a zakrývanie toho "tvrdšieho" bez toho, aby boli vinníci exemplárne potrestaní. Nerozčúli nás ani verejný potlesk xenofobickým výkrikom viacerých ústavných činiteľov. Nuž sa nečudujme, že sa tieto prejavy budú častejšie opakovať, že Rómovia budú utekať na Západ, že nás Rada Európy bude kritizovať za ich diskrimináciu, ako tomu bolo zhodou okolností akurát minulý piatok. Už sa nemôžeme spoliehať, že sa niekomu niečo podarí ututlať v Magnezitovciach, Rimavskej Sobote, či v Bratislave. Avšak nie pre ostatný svet, ale ak to úprimne myslíme s princípmi demokracie a humanizmu, tak pre vlastné svedomie sa musíme sami seba spytovať, či ostaneme naďalej ľahostajní.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984