O diletantoch a neprofesionalite
V súvislosti s výzvou prezidenta SR Rudolfa Schustera, aby v Slovenskej televízii vznikli špecializovaní redaktori pre najvyšších ústavných činiteľov, som sa na túto tému vyjadril pre slovenské médiá. Privítal som prezidentov návrh, lebo počas mojich novinárskych ciest po svete som sa stretával väčšinou s odborníkmi ovládajúcimi do podrobností svoju úzku špecializáciu.
V istom komerčnom rádiu som uviedol, že existuje rozšírená definícia novinára ako diletanta informujúceho ďalších diletantov o aktuálnych udalostiach. Malo by byť teda v záujme samotných médií, aby sa takýto názor zmenil povedzme aj tým, že budú vytvárať špecializovaných novinárov. Spomínané rádio ale uverejnilo iba prvú polovicu tejto krátkej výpovede, takže moje suché konštatovanie vyznelo ako nadávka. Pritom podľa slovníka je diletant "povrchný znalec odboru" prípadne osoba, ktorá sa "zaoberá daktorým odborom vedy či umenia bez odbornej prípravy".
Novinár nemusí byť jadrový fyzik
Musím sa priznať, že vyššie uvedená definícia novinára nepochádza od mňa, ale od Američana Reuvena Franka, ktorý bol dlhý čas producentom televízneho spravodajstva NBC. Chcel ňou poukázať na fakt, že redaktor pripravujúci reportáž povedzme z jadrovej elektrárne, nie je odborník, teda jadrový fyzik. Ani by nebolo dobre, keby ním bol, lebo potom by sotva vedel podať zložitý problém jadrovej elektrárne tak, aby bol na prvé počutie prijateľný pre ostatných diletantov - televíznych divákov.
Univerzálnosť je rozšírená
Redaktor teda musí dokázať vyriešiť zásadnú dilemu medzi zložitosťou problému alebo témy a nevyhnutnosťou sprostredkovať ju neodborníkovi. Lenže aj tu platí zásada, že sprostredkovať aj ten najzložitejší problém čo najvhodnejšou formou môže len ten, ktorý mu sám rozumie. Každé médium, ak si chce získať dôveru recipienta, by malo zaviesť určitú špecializáciu svojich novinárov. Nemôže sa spoliehať, že redaktor, ktorý ráno sledoval na roľníckom družstve problematiku šialených kráv, pobeží popoludní do parlamentu a dokáže na úrovni posúdiť štátny rozpočet alebo vystúpenie prezidenta v národnej rade.
Mať univerzálnych redaktorov vyjadrujúcich sa ku všetkému je dosť rozšírená prax najmä v súkromných médiách. Dôvody sú najmä finančné. Univerzálnych redaktorov môžu využiť každý deň. Lenže tam, kde chýba aspoň základná špecializácia redaktorov, a tým aj znalosť sledovanej problematiky, nastupuje na scénu neprofesionalita a tým aj nedôveryhodnosť. Nedostatok znalosti problematiky sa potom často nahrádza silnými slovami alebo hľadaním senzácií tam, kde ich niet
Autor (1944) je členom Rady Slovenskej televízie
