Nedopusťte, aby mladí zatrpkli

Ste zvedaví na naše názory, to ma veľmi teší, ale predsa len mám výhrady k niektorým článkom od našich čitateľov. Niekedy sú také subjektívne, že môžu nahlodať ešte nevyhranené názory na dianie v spoločnosti a držať v zajatí myslenie a konanie ľudí, ktorí nepozorujú širšie súvislosti. Ale i to je demokracia. Chcem prispieť k objektivizácii názorov a poukázať na ťažkosti, ktoré sú výsledkom rozhodnutí, keď tieto neberú do úvahy prax, život, realitu.

Schvaľujem všestrannosť nášho týždenníka. Myslím si, že ku konkrétnym prejavom ľavicovosti patrí rasová znášanlivosť a preto vrelo ďakujem za úvodník Tibora Mroceka v SLOVE č. 45/2000. Vždy sa teším na záznamy rozhovorov s významnými ľuďmi, na vtipné aforizmy, fejtóny, slušné vtipy. Nestraťte za nič na svete doterajšiu kultúru obsahu a formy písania. Ďakujem za televízny program, no nezahodila by som ani tajničky.

V spomínanom čísle SLOVA ste uviedli glosu od Martina Krnu Tri smoly Braňa Ondruša. Prosila by som vás, aby ste sa razantnejšie postavili na obhajobu pravdy, veď ide predsa o mladého, takmer ešte len do života vstupujúceho politika, a už má niekomu poslúžiť ako fackovací panák. Viete, čo sa časom formuje z takto neprávom obvinených ľudí? Buď sa stanú takými, ako sa o nich píše, alebo chcú dokázať svoju nevinu, i keď ich to stojí veľa námahy, času, či nervov. Pretože Ondruša za takého považujem, pomôžte v našom týždenníku jeho, ale i iných odbremeniť od toho, aby sa nemuseli sami očisťovať. Dovoľte, aby sa mohli venovať svojej práci, aby nezatrpkli, lebo zatrpknutý človek je nešťastím pre seba, ale i iných, ktorí v jeho schopnosti a obetavosť veria, čakajú na úspechy a nechcú byť sklamaní.

Zaraďujem sa medzi skôr narodených, ale predsa mi je ľúto tých mladých ľudí, ktorí si uvedomujú ťažkosti svojho postavenia - byť nezamestnaným. Preto zákon prvého zamestnania vrelo odporúčam, veď kde nadobudne mladý človek prax, kde nadobudne vzťah k práci, návyk na slušný spôsob života, ak po ukončení školy nemá možnosť zamestnať sa? Vyzývam preto aj dôchodcov - uvoľnite pracovné miesta pre mladých ľudí, veď tam je najväčšia potreba zamestnania, finančná i spoločenská.

Neodpustím si pohľad na nezmyselné referendum, ale i to predchádzajúce. Mám obrovský pocit krivdy za to, že sa tohto národa nikto nepýtal na jeho názory na privatizáciu nášho hospodárstva, ktoré sme tu vytvárali 40 - 50 rokov. Mnohé privatizácie či reštitúcie sa uskutočnili preukázateľne nespravodlivo. Názor, že keď je niečo v rukách súkromníka, je riadené lepšie, sa vždy nepotvrdil. Môj životný postreh o ľuďoch i z čias tzv. totality (toto označenie sa už tak často nepoužíva) je nasledovný:
a) ľudia, ktorí nerozlišovali, či riadia svoje alebo štátne
b) ľudia, ktorí vedeli riadiť iba svoje
c) ľudia, ktorí nevedeli riadiť ani štátne, ani svoje
d) ľudia, ktorí nasadili všetky svoje sily, schopnosti a čas do riadenia štátneho.
A. Šimkovičová, Tekovská Bzenica