Štátnik, ktorému nechýbala kamera

Pekných pár mesiacov už uplynulo od návštevy švajčiarskeho prezidenta v Levoči. Významný hosť pobudol v chráme sv. Jakuba, pokorne ocenil skvost Majstra Pavla, pozhováral sa so správcom subdekanského úradu a po srdečnej rozlúčke sa vytratil tak nenápadne, ako prišiel.
Počet zobrazení: 969

Pekných pár mesiacov už uplynulo od návštevy švajčiarskeho prezidenta v Levoči. Významný hosť pobudol v chráme sv. Jakuba, pokorne ocenil skvost Majstra Pavla, pozhováral sa so správcom subdekanského úradu a po srdečnej rozlúčke sa vytratil tak nenápadne, ako prišiel.

Ktovie, či prítomnosť hlavy vyspelého štátu v starobylom klenote slovenských miest regionálni politici vôbec zaregistrovali. Ak náhodou nie, sotva im možno čosi vyčítať. Štýl kratučkej misie zahraničného hosťa sa totiž beznádejne vymyká zo zaužívaných ceremónií, čo sa zvyknú odohrávať pri návštevách našich - s odpustením za výraz - veličín. Slovenský verejný činiteľ z bratislavského parlamentného, vládneho alebo politického ústredia prichádza do východniarskej „Džamahírie“ s patričným huriavkom. Jeho „imidžmejkeri“ už vopred zisťujú mediálnu stránku návštevy, čo v reči bežného smrteľníka znamená: počet novinárov, politické zameranie periodík, prípadná tlačovka. Priam smrteľne závažná je kamera. Nezáleží až tak na tom, akú televíziu bude redaktor so štábom zastupovať, len nech sa obaja tmolia vôkol potentáta, nech mu poskytnú ten pocit, čo je to hľadieť do objektívu, nech dostane šancu utrúsiť blahosklonne obvyklú poliickú frázu, z ktorej nikto ani nezmúdrie, ani sa nenaje! „Kto sa nevyskytuje na televíznej obrazovke, nežije!“ Preto sa kamery pre našich predstaviteľov verejného diania stávajú drogou v ničom nezaostávajúcou za návykovosťou psychotropných látok.

V konečnom dôsledku to pán prezident rozumne usporiadaného kantonálneho Švajčiarska poriadne „pohnojili“. Pobudli u nás zopár hodín a už stihli občianskej pospolitosti na Slovensku veľmi dôrazne ukázať a najmä činom dokázať, že rozmery štátnika sa neodvíjajú od intenzity cirkusu s ochrankou, či s bodyguardami neprívetívých manierov. Pán prezident nadovšetko výrečne preukázali, že osobnosť z kategórie V.I.P môže prísť do Bohom zabudnutého regiónu a zanechať nezmazateľný, pozitívny dojem, bez rituálnych mediálnych tancov. Alebo sa tak stalo práve preto?!

Autor (1958) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984