Náš krok považujem za úplne legitímny

Pavol Hrušovský

Narodil sa 9. júna 1952 vo Veľkej Mani v okrese Nové Zámky. Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Šuranoch absolvoval v roku 1970. V roku 1978 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval postupne v rôznych hospodárskych organizáciách vo funkcii právnika. V roku 1989 bol kooptovaný za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR za KDH a neskôr v roku 1990 bol vo voľbách opäť zvolený za poslanca FZ ČSFR. Od volieb v roku 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady. V 1. volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky bol členom Ústavnoprávneho, Mandátového a imunitného výboru. Vo voľbách v septembri 1998 kandidoval za poslanca do NR SR za stranu Slovenskej demokratickej koalície. 29. októbra 1998 ho zvolili za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Na poslednom zjazde Kresťanskodemokratického hnutia bol zvolený za jeho predsedu. Je ženatý, otec jedného dieťaťa.

Na nedávnom sneme KDH ste sa vyjadrili, že hnutie sa vracia do ringu. Taký razantný nástup, myslím tým vystúpenie z klubu SDK, iba málokto očakával. Čo bolo hlavným impulzom pre takýto krok?

- Tak ako pred utvorením SDK, aj po parlamentných voľbách sme upozorňovali na to, že si treba usporiadať vzťahy tak, aby ani jedna z politických strán nemala pocit oklieštenej suverenity. Aj vnútri poslaneckého klubu sme sa usilovali dohodnúť pravidlá rešpektujúce silu jednotlivých materských strán. Nenachádzali sme však pochopenie vo vedení SDK. Vyvrcholením bolo ohlásenie Mikuláša Dzurindu, že zakladá novú subjekt. Z prípravného výboru sa na kongrese 17. a 18. novembra 2000 stala plnohodnotná strana - SDKÚ. Rešpektujeme jej vznik, ale treba povedať, že ide o stranu, ktorá je vládnou, aj parlamentnou, pretože mnohí zo súčasných ministrov vlády aj poslancov sa stali členmi SDKÚ. Prirodzenou reakciou na to sa stalo vyhlásenie samostatného poslaneckého klubu KDH.

V júni v relácii TV Markízy Na telo i v októbri pre denník Sme ste jednoznačne tvrdili, že neuvažujete o tom, že opustíte klub SDK. Aj na sneme ste hovorili o svojom sne - samostatnom parlamentnom klube KDH v miestnosti č. 30, ale až po budúcich voľbách...

- Predpokladali sme, že predsa len nájdeme cestu dohody, ktorou sa KDH bude rešpektovať ako parlamentná strana a plnohodnotný subjekt vládnej koalície. Žiaľ, nenašli sme pochopenie, a preto sa tento proces urýchlil. Ja som celkom nevylučoval vznik klubu, ale skôr sa mi núkalo iné riešenie, ktoré by sprehľadnilo vzťahy. Nebolo to možné, a preto naším prirodzeným právom je, aby sme strane, ktorá tu desať rokov pôsobí, dali všetko to, čo potrebuje - a to je aj klub poslancov.

Nebolo to netaktické? Svoje aktivity ste mohli skoordinovať so zelenými, SDSS a LDÚ, ktorí prejavujú záujem o samostatný klub. Teraz ste tým „zlým mužom“ vy.

- Skôr naopak - ak by sa takto poctivo správali všetky politické subjekty, v rámci spolupráce vyžadovali aj isté zmluvné základy, tak by i terajšia vládna koalícia mohla vyzerať inak. My sme so sociálnymi demokratmi a zelenými nerokovali preto, lebo ich budúcnosť sa zrejme spája s ideovo inou stranou ako KDH.

V uplynulých dňoch ste rokovali prakticky so všetkými koaličnými subjektmi. Všetci predsedovia koaličných strán, s výnimkou predsedu SDK, vyjadrili podporu myšlienke pristúpenia KDH ku štvorkoalícii. Aká je vaša predstava o pozícii KDH v rámci súčasnej vládnej koalície?

- Bude to ešte predmetom ďalších rokovaní. Tieto prvé viedli k tomu, aby sme získali podporu koaličných strán akceptovať našu snahu mať vlastný poslanecký klub. Rozhodne sa tiež o forme nášho pristúpenia k plneniu všetkých záväzkov, ktoré koaličné strany na seba prevzali podpísaním koaličnej dohody, ale aj tým, že ich poslanci hlasovali za programové vyhlásenie vlády. My si plne uvedomujeme svoju zodpovednosť i za plnenie oboch dokumentov. Budeme sa usilovať o to, aby KDH malo nielen práva, ale aj povinnosti podieľať sa na plnení týchto záväzkov.

Akou formou sa KDH pripája ku koaličnej dohode?

- Sme pripravení na spoluprácu v akejkoľvek forme, na ktorej sa zhodnú všetky štyri strany. Najradšej by sme boli, keby sa to stalo písomnou formou, ktorá by ten záväzok zosilnila. Chceme, aby KDH malo svoju obligatórnosť zastúpenia v koaličnej rade, i s hlasovacím právom.

Avšak uvedomovali ste si, aké konzekvencie môžu z toho vyplynúť? Môže sa napríklad spomaliť postup reforiem.

- Ak by to záležalo iba od KDH, tak určite nie. Naša iniciatíva určite nebude mať za následok spomalenie reformných krokov. Aj preto sme deklarovali, že nie je naším zámerom akýmkoľvek spôsobom oslabiť pozície vládnej koalície. Preto nechceme otvárať koaličnú zmluvu, nemáme personálne nároky na ďalších členov vlády. Chceme iba vniesť poriadok medzi jednotlivými stranami a takto ukázať iným, že ak je poriadok, tak sa oveľa ľahšie pracuje.

Ale okrem požiadavky vlastného klubu, tu bola ešte jedna - adekvátne zastúpenie vo vláde. Budete žiadať ešte jedno ministerské kreslo?

- K počtu poslancov, ktoré dnes KDH má, teda deväť, by sme si mohli nárokovať ešte jedného ministra. Vzhľadom na vyšší záujem - upevniť dôveru vnútri koalície - nechceme napätie zvyšovať tým, že by sme na personálnych záujmoch rozbíjali jednotu vládnej koalície. Preto KDH nebude požadovať ďalšieho člena vlády.

Čiže o tri mesiace s ničím takým určite nevyrukujete? - Nie.

Vylučujete, že by ste niekedy v budúcnosti požiadali napríklad o post ministra vnútra?

- Nie, keby však vznikla nepredvídaná okolnosť, že niektorý člen vlády sa vzdá alebo bude odvolaný a zároveň by to bol človek nominovaný pôvodne za SDK z frakcie KDH, prirodzene, že by sme sa o tento post uchádzali. Nekladieme to ako kategorickú požiadavku.

Viete si predstaviť variant, že by sa KDH po týchto udalostiach ocitlo mimo vládnej koalície?

- Nie, pretože KDH prevzalo všetky záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády a koaličnej dohody. My sa považujeme za koaličný politický subjekt s tým, že máme zastúpenie vo vláde, prostredníctvom ministra Jána Čarnogurského, ja som podpredsedom parlamentu a v tejto chvíli to považujeme za dostatočný prejav našej koaličnej väzby k ostatným stranám.

Nebude vám prekážať, ak vznik poslaneckého klubu KDH podporia opozičné subjekty?

- Nie, naopak. Čím väčšia bude naša podpora, tým väčšia bude naša zodpovednosť v budúcnosti. Ak by sme boli podporení aj opozičnými poslancami, nevidím v tom problém.

Pred časom ste požadovali odvolanie prednostov okresných úradov, ktorí prestúpili do SDKÚ. Môžeme očakávať, že vytiahnete aj túto kauzu?

- Nie. Nechceme na parciálnych problémoch vyvolávať nedorozumenia. Chceme byť veľkorysí a nechceme ohrozovať stabilitu vzťahov otváraním personálnych problémov v štátnej správe.

KDH sa už dlhší čas pohybuje na prahu zvoliteľnosti. V čom vidíte hlavné dôvody poklesu preferencií?

- KDH celú svoju energiu pred minulými parlamentnými voľbami odovzdalo do zápasu o zmenu politického štýlu riadenia tejto krajiny. Zjednotili sme všetky sily v boji proti mečiarizmu a akosi sme potom zostali oslabení tým, že sme nekandidovali pod vlastnou značkou. Akoby chcel niekto vymazať naše miesto na slovenskej politickej scéne. Chvalabohu sme sa rýchlo spamätali a začali sme mobilizovať všetky sily a vlievať si sebadôveru. Dnes prichádzajú prvé výsledky - KDH je stabilizovaná strana, ktorá sa dostane do parlamentu aj po budúcich voľbách.

Problém KDH tkvie aj v jeho zlom imidži vo verejnosti. Prispel k tomu najmä Ján Čarnogurský viacerými nie najšťastnejšími výrokmi. Čo chcete urobiť v mediálnej oblasti, aby vás občania vnímali pozitívnejšie?

- Problém spočíva v tom, že Ján Čarnogurský niekedy dokázal obetovať preferencie svojej strany v prospech záujmu celého štátu a v mnohých prípadoch sa KDH neprezentovalo ako aktívna politická strana. Vždy sa nám pripisovali len negatíva, a pritom KDH prispelo v mnohom k demokratizácii toho štátu. Tu niekde bude treba zmeniť štýl prezentácie našej práce, pretože za desať rokov našej pôsobnosti sa máme s čím pochváliť.

Na trenčianskom sneme ste hovorili o politike aktívnej otvorenosti, otvorení sa širokým voličským vrstvám. Ako chcete toto predsavzatie zrealizovať?

- Dnes už nestačí ponúkať iba ideológiu, ale aj programy a konkrétne témy. Nestačí sa uzatvárať do vnútra členskej základne, zvlášť, keď nedisponuje dostatočnou odbornou ponukou. Pod politikou aktívnej otvorenosti rozumiem to, že ak nenájdeme schopných odborníkov z našich radov, môžeme osloviť i našich sympatizantov, ktorí sú ochotní realizovať naše programové ciele.

Podľa sociologických prieskumov je voličská báza KDH vekovo najstaršia, s najnižším stupňom vzdelania, a tvorí ju prevažne vidiecke obyvateľstvo. Ak chcete uspieť, musíte osloviť aj mladých voličov, čo sa SDK vo voľbách v roku 1998 podarilo. Čo ponúka KDH mladým?

- To nie je celkom pravda. Rozloženie voličskej základne KDH približne zodpovedá celkovému rozloženiu vekových skupín v spoločnosti. Ale máte pravdu, voči mladým voličom má KDH istý dlh a to chceme zmeniť. V poslednom období sme si ako hlavnú úlohu zvolili tému rodina. Rodinu nechceme chápať ako uzavretý vzťah muža a ženy, prípadne ich detí, ktorí spolu prežívajú problémy. Na ťažkostiach každého jedného občana SR, ktorý patrí do spoločenstva rodiny, chceme riešiť konkrétne problémy jednotlivcov a prostredníctvom nich aj ich rodín. Chceme ponúknuť aktívnu zdravotnú, školskú a bytovú politiku. Uvedomujeme si, že je to ťažká práca, lebo to sú ciele, ktoré sa nedajú realizovať v krátkom čase. Rodinu však považujeme za svoju trvalú ústrednú tému a chceme ju ponúknuť aj mladým ľuďom.

Štátny tajomník ministerstva školstva za KDH Martin Fronc, ako aj Kresťanskodemokratická mládež presadzuje zavedenie školného na vysokých školách. Týmto opatrením si asi veľa sympatií u mladých nezískate...

- K tejto téme sa konkrétne nebudem vyjadrovať, pretože patrí na úroveň expertov, ktorí sa venujú tejto problematike. Na druhej strane som trochu smutný z toho, že takmer ako všetko, aj problém uplatnenia školného sa začal skôr, ako by sa o ňom vecne a odborne diskutovalo, spolitizovávať. Začala sa akási naháňačka za získaním preferencií tých strán, ktoré sú buď za alebo proti. Som za to, aby sa o systéme financovania celého školstva viedla vážna celospoločenská odborná diskusia. Na jej základe by sa potom mali prijať politické rozhodnutia.

Ako hodnotíte túto koaličnú vládu v polčase jej vládnutia? - Nie som sklamaný. Bol som však presvedčený, že niektoré procesy budú rýchlejšie a ťažkosti, do ktorých sme sa dostali, prekonáme ľahšie. Žiaľ, nízky stupeň pochopenia potreby systémových zmien u občanov nám neumožňoval uskutočniť razantnejšie reformné opatrenia. Z hľadiska perspektívy Slovenska však hodnotím vývoj ako dobrý.

Neobávate sa, že o dva roky tu hrozí tzv. rumunský variant, čiže návrat opozície k moci?

- V politike, a zvlášť na Slovensku, nemožno niekedy predvídať veci ako v štandardných demokraciách. Ak hovoríme o hrozbe návratu Vladimíra Mečiara, nemalo by to byť jedinou motiváciou na vytváranie neštandardných spojenectiev, ktoré nemajú dlhodobú perspektívu. Skôr sa prikláňam k tomu, aby u nás čím skôr vznikli štandardné strany, a potom by sme už nemuseli mať obavy, že ak by došlo k zmene pomeru síl, budú hrozbou pre oslabenie demokracie. Kým sa tak nestane, nebude to zakladať stabilitu nášho politického systému.

Desať rokov po revolúcii dominujú na slovenskej politickej scéne neštandardné zoskupenia. Klasické politické strany, KDH a SDĽ, zápasia o prežitie. Čím si to vysvetľujete?

- Nestačí ponúkať len dobré programy, ale treba mať k dispozícii aj voliča, ktorý dokáže vidieť rozdiely medzi jednou a druhou ponukou. Žiaľ, zatiaľ to tak nie je, no som presvedčený, že Slovensko speje k takejto kryštalizácii. Budeme sa usilovať robiť takú politiku, aby sme ľudí presvedčili, že cesta stability, jasných pravidiel a poriadku, ktoré jednotlivé strany chcú ponúkať nie populizmom, ale popularitou, je jediným, čo môže Slovensku pomôcť.

Viete si v budúcnosti predstaviť spoluprácu s dnešnou opozíciou? Pani Malíková sa vyjadrila, že nemá problém komunikovať s KDH.

- V politike nemám rád kategorické vyhlásenia a maximalistické požiadavky. A preto nemám rád ani kategorické ÁNO, ani kategorické NIE. V politike si treba nechať otvorený priestor a nezabuchnúť dvere možnej spolupráci. Pokiaľ ide o vzťahy s HZDS a SNS, samozrejme, máme isté limity. Budeme však čakať, ako bude pokračovať politický vývoj vnútri HZDS.

V januári, keď signatári SDKÚ oznámili jej vznik, vyjadrili ste ľútosť nad týmto rozhodnutím, pretože roky pomáhali budovať KDH. Teraz ste takpovediac dostali ďalší úder pod pás, keď jediná SDKÚ odmieta vznik vášho klubu. Viete si predstaviť vzájomnú spoluprácu?

- S mnohými členmi SDKÚ nás viažu nielen priateľstvá, ale aj dlhoročná spolupráca pri budovaní kresťanskodemokratickej politiky. KDH dalo šancu všetkým, ktorí chceli využiť svoj potenciál. Uvidíme, ako bude vývoj pokračovať a znovu nebudem vyjadrovať kategoricky náš vzťah do budúcnosti.

Koľko percent, podľa vás, získa KDH v budúcich voľbách?

- Bol by som veľmi rád, keby to bolo dvojciferné číslo. Avšak pri ťažkostiach, v ktorých sa hnutie ocitlo, bude čiastočným úspechom, ak sa po budúcich voľbách KDH stane parlamentnou stranou.

S hosťom SLOVA sa zhováral Marián Repa