Cesta k dôvere
Podľa údajov Eurobarometra, nezávislého inštitútu pri Európskej komisii (EK), iba 25 percent Britov verí, že Spojené kráľovstvo skutočne profituje z členstva v Európskej únii. Pre porovnanie, v roku 1991 to bolo ešte 58 percent a priemer v EÚ je 45 percent. Po referende, v ktorom Dáni odmietli zavedenie eura, je jasné že EÚ potrebuje znovuobnoviť dôveru medzi občanmi a inštitúciami.
Pokles britskej podpory je predovšetkým dôsledkom spomalenia hlavných reforiem v EÚ. Dôvera Britov v túto inštitúciu sa môže obnoviť iba ak proeurópska loby začne opäť realizovať politiku zmien. Vo zvyšku únie predsa tiež panuje presvedčenie, že vo vlastnom dome si musíme urobiť poriadok. Komisár Neil Kinnock priniesol náčrt, ako by sa mala zmeniť práca inštitúcií EÚ. Po bezprecedentnom odstúpení komisie na čele so Jacquesom Santerom v roku 1999, obvineným skupinou nezávislých expertov zo straty kontroly nad členmi EK a podozrivým z korupcie, Kinnock navrhuje reformu inštitúcií s ich zastaralým procedurálnym systémom prostredníctvom zvýšenia výkonnosti, transparentnosti, zodpovednosti a kvality služieb.
Biela kniha z apríla tohto roku si za hlavnú úlohu kladie zamerať sa na ústredné funkcie EK, ktoré sú zadefinované ako „politická koncepcia, politická iniciatíva a uvedenie komunitného práva do platnosti“. Komisia načrtla viacero iniciatív. V prvom rade sa zaviazala zdvojnásobiť počet žien na vyšších funkciách a upustiť od praktík vopred určeného obsadzovania jednotlivých postov. Kinnock vyjadril tiež názor, že EK potrebuje viac ako 1250 nových ľudí (pričom dúfa, že 375 z nich budú úplne noví zamestnanci). Vysoký podiel by mali tvoriť najmä finanční a personálni manažeri, právnici a experti z oblasti internetových technológií.
Proces vnútornej reformy nemožno úplne pochopiť, ak neprihliadame na fakt, že hlavné inštitucionálne a modernizačné zmeny sa priebežne robili na medzivládnych konferenciách. Jednotlivé body agendy sa riadia Amsterdamskou zmluvou, ktorá zaväzuje štáty EÚ k tomu, aby sa pred ďalším rozšírením únie konala tiež takáto konferencia. Pritom sa predpokladá, že v rokoch 2003 - 2004 by počet krajín EÚ mohol presiahnuť dvadsiatku. Avšak pre komisiu zostáva hlavnou otázkou jej veľkosť a zloženie. Panuje všeobecný konsenzus, že nemožno ďalej zvyšovať počet členov EK nad doteraz existujúcich 20 komisárov. Rozširovanie tento problém mešte umocní.
V princípe sú dva spôsoby ako v budúcnosti redukovať počet členov komisie:
1. Každý štát s právom mať komisára ponechá právo piatim najväčším štátom navrhnúť druhého komisára.
2. Stanoví sa maximálny počet komisárov, ktorý by bol však nižší ako celkový počet štátov, pričom by sa zachoval princíp rotácie. Takto by potom niektorá z členských krajín nemala počas piatich rokov žiadneho zástupcu, čo by sa týkalo najmä menších štátov.
Akákoľvek diskusia o budúcnosti Európskej únie, či sa bude týkať rozširovania alebo jednotnej meny, musí obsahovať otázku jej reformy samotnej.
Claude Moraes je poslanec Labour Party za Londýn
Sam White je spoluautor knihy Moderný sprievodca Európskym parlamentom
Z Fabian Review preložil Marián Repa
