Po narodení nevinnej ovečky

Klonovaniu vyšších živočíchov sa v našich médiách doteraz venovalo pomerne málo miesta. Pritom zahraničie priamo prekypuje informáciami o ňom a jeho možných dôsledkoch. Príčina sa nedá hľadať v nedostatočnej pripravenosti slovenských vedcov, ale skôr ide o tému, ktorá vzbudila veľké rozpaky najmä v kruhoch, ktorých zmýšľanie je formované náboženskou ideológiou.

Vyššie živočíchy a teda aj cicavce, ku ktorým patrí človek, sa reprodukujú splynutím ženskej pohlavnej bunky - vajíčka (oocytu) s mužskou pohlavnou bunkou - spermiou obsiahnutou v semene). Oplodnené vajíčko (zygot) má vo všetkých svojich bunkách zakódované vlastnosti vznikajúceho jedinca v istých biochemických štruktúrach - génoch. Polovica z nich pochádza od jedného rodiča, druhá polovica od toho druhého.

Prípad Dolly z Roslingu V prípade ovečky DOLLY sa zrod nového jedinca nerealizoval splynutím vajíčka a spermie, ale vedci v Roslinskom inštitúte v Škótsku vybrali z ovčej vajcovej bunky jadro a vložili namiesto neho jadro z dospelej bunky izolovanej z prsnej žľazy INEJ ODRODY oviec. Zárodková bunka sa takto skompletizovala. Potom ju vložili do vajcovodu ovce, z ktorej pochádzalo vajíčko zbavené pôvodného jadra. Táto bunka sa stala schopnou deliť sa tak ako zygot, vytvoriť normálne ovčie embryo a napokon živú Dolly. Ovca, ktorá vynosila a porodila jahňa, mala teda iba funkciu inkubátora. Všetky bunky vrátane génov a z nich vyplývajúcich vlastností celého nového potomka pochádzali z telovej bunky, teda nie zo zygoty (nie zo spermiou oplodneného vajíčka).

Táto východisková bunka bola v pokročilom stave vývoja bunkového cyklu. Obsahovala vo svojom jadre gény - nositeľov vlastností pochádzajúcich výlučne od JEDNÉHO „rodiča“. Výsledok experimentu - ovečka bola vlastne dvojčaťom iba jedného zo svojich „rodičov“, ktoré má tie isté genetické vlastnosti ako tento rodič. Darca celého jadra - ovca, z ktorej pochádzala bunka vyňatá z prsnej žľazy, mala v čase pokusu šesť rokov. Dolly je teda fakticky jej dvojčaťom, s tým rozdielom, že sa s ňou nenarodila naraz, ale bola umelo vytvorená až o šesť rokov neskôr. Tento proces sa volá klonovanie pomocou dospelej desoxyribonukleonovej kyseliny (DNA), ktorá je stavebnou zložkou génov.

Okrem opísanej metódy poznáme aj embryonálne klonovanie. Postup sa líši v tom, že v laboratórnych metódach sa zmiešajú oocyty so spermiami. Po tom, čo sa oplodnené vajíčko začne deliť, oddelia sa bunky, ktoré sa použijú na klonovanie. Tento proces má určitú podobnosť s prirodzeným stavom, keď vznikajú tzv. jednovaječné dvojičky: oplodnené vajíčko sa v takýchto prípadoch po prvom rozdelení na dve bunky nevyvíja spoločne, ale každá z nich sa osamostatní a vytvára samostatné embryo a napokon dvojča. Tento spôsob sa už od 80. rokov používa aj v praxi pri chovaní rožného dobytku a oviec.

Ako je to s ľuďmi Nový človek klonovaním doteraz nebol vytvorený. Teoreticky by však bolo možné túto metódu použiť aj u ľudí. Dokazuje to práca R. Stillmana z roku 1994 (Washington Medical Center USA). Jeho pracovný tím natrafil na prípad oplodnenia vajíčka dvoma spermiami, čo samotné vylučuje vznik zdravého embrya. Také totiž zákonite zomiera. Výskumníci rozdelili tento zygot na dve časti, ktoré boli schopné sa ďalej vyvíjať.

Druhý príklad je z Kórey. Dvaja pracovníci kliniky pre liečenie neplodnosti Kim Seung-bo a Lee Bo-yeon odobrali roku 1998 vaječnú bunku 30-ročnej pacientke. Jej jadro odstránili a nahradili jadrom z telovej bunky tej istej ženy. Podobne ako u Dolly, no s tým rozdielom, že v prípade ovečky bol darcom bunkového jadra INÝ jedinec. Toto vajíčko sa delilo až do toho štádia (4. bunky), keď sa dá už úspešne implantovať naspäť do vajcovodu ženy, čo však neurobili z etických ohľadov. Ich pokus však nasvedčuje, že klonovanie ľudí nie je celkom vylúčené.

Do roku 1998 sa úspešne podarilo klonovať cicavce už vo viacerých štátoch. Okrem Veľkej Británie sú to Japonsko, Nový Zéland, USA, Kórea a Kanada. Tieto výsledky vzbudili záplavu dohadov, aké cesty sa tým otvárajú, a najmä, čo sa stane, ak sa takéto klonovanie podarí so živočíšnym druhom homo sapiens. Tieto špekulatívne názory sa dajú rozškatuľkovať do dvoch skupín.

Reálne a užitočné možnosti vývoja Pravdepodobne by bolo možné klonovaním získať geneticky identické tkanivá, prípadne orgány pre orgánovú transplantáciu. Geneticky identické tkanivá totiž nie sú ohrozené tým, že ich príjemca odvrhne. Už dnes sa darí vyprodukovať „transgénové“ zvieratá, ktoré majú ľudské gény. Tieto produkujú hormóny alebo iné fyziologické produkty, ktoré sa dajú použiť v liečbe ľudí. Príkladom môžu slúžiť prasiatka s génom, ktoré produkujú ľudský krvný Faktor VIII, ktorý sa používa na liečenie poruchy zrážanlivosti krvi. Šesťsto takýchto transgénových prasiatok môže vyprodukovať toľko Faktoru VIII, že to pokryje potrebu VŠETKÝCH chorých na hemofíliu typu A na celom svete. Táto metóda má aj perspektívu vyprodukovať celé orgány určené na transplantáciu pre ľudí alebo na produkciu ľudských hormónov.

Pokračujúce výskumy môžu azda objasniť viaceré príčiny habituálnych potratov - stav, keď ženy bez známej príčiny nie sú schopné donosiť svoje počaté dieťa. Dokonca sa uvažuje, že štúdium ľudskej moruly (vývojový stav v počiatkoch delenia oplodneného alebo klonovaného vajíčka) by mohol prispieť k pochopeniu rýchleho rastu rakoviny. Klonovaním by sa rodičom, ktorí sú prenášači vrodených chorôb, umožnilo, aby matka donosila zdravé dieťa výberom „zdravého“ klonovaného plodu. Niektoré ženy majú komplikácie s úzkou panvou natoľko, že to pri pôrode dieťa ohrozuje i matku. Pretože dvojičky sú menšie a ľahšie sa rodia, mali by tieto ženy možnosť porodiť klonované dvojča. Manželský pár, v ktorom je muž neplodný, by nebol odkázaný na umelé oplodnenie ženy semenom cudzieho muža, ale mohli by sa odhodlať na klonované dieťa z vajíčka ženy a dospelého bunkového jadra muža. Osobitnú kapitolu tvoria klonovaním získané „kmeňové“ bunky. Ide o bunky vo včasnom štádiu embryonálneho vývoja, ktoré nie sú ešte úzko špecializované, a preto sú schopné meniť sa na mnohoraké typy tkaniva. Tieto by sa mohli použiť na liečbu poškodených tkanív, ktoré nie sú samy osebe schopné sa regenerovať - napr. nervové bunky.

Špekulácie bez racionálnych argumentov Genetický výskum umožňuje zistiť zavčasu pohlavie zárodku. Takto by sa vraj mohlo stať, že sa „nežiaduce“ pohlavie eliminuje. Pri nadsádzke - ženy by sa rozhodli rodiť bež mužov iba dievčatká a celé mužské pokolenie by sa postupne odstránilo. Absurdnosť tejto myšlienky nevyžaduje ďalší komentár.

Dalo by sa klonovanie zneužiť na to, aby sa podľa vzoru Hitlerovej teórie nadradenej rasy vypestovali armády obzvlášť zdatných jedincov na ovládnutie iných národov alebo na produkciu silných, ale hlúpych jedincov, ktorí by slúžili ako otroci? Tieto špekulácie sú nereálne, pretože pre takúto „masovú produkciu“ by sa sotva našiel dostatok dobrovoľných žien, nehovoriac o tom, že umelá produkcia je a bude zložitým procesom s takým vysokým percentom neúspechov, že „klasická“ metóda ostane tou najjednoduchšou a azda aj najpríjemnejšou.

Masové klonovanie by údajne mohlo ochudobniť genetickú rozmanitosť ľudskej a tiež inej populácie, čo by vážne ohrozilo existenciu druhu, ktorý stratí prispôsobivosť vonkajším podmienkam, vrátane odolnosti voči chorobám. Viacerí idú tak ďaleko, že vyhlasujú klonovanie za prvok, ktorý povedie k vyhubeniu života na Zemi.

V Rusku paleontológovia vykopali dobre zachovalé pozostatky mamuta, ktorý sa uchoval v ľade 20 000 rokov. Padli návrhy vyprodukovať živého mamuta klonovaním jeho DNK získaného zo zachovaných tkanív. Nereálnosť spočíva v tom, že roztavením zamrznutých častí sa bunky zničia.

Nábožensky motivované námietky Podľa niektorých predstáv duša vzniká pri oplodnení vajíčka spermiou. Ak klonujeme, potom vraj vzniknutý jedinec NEMÁ DUŠU. Táto námietka nie je celkom nová, pretože starí Filipínci sa domnievali, že z jednovaječných dvojčiat iba jedno má dušu, druhé nie. No sotva vedeli rozhodnúť, ktoré je bez duše. Jej existenciu však ešte nik nedokázal, preto takáto problematika nepatrí do domény vedy. Objavujú sa tiež názory, že klonovanie je proti Božej vôli. Tí, čo takto argumentujú, sú však sotva schopní predložiť dôkazy, že im Boh prezradil, čo je a čo nie je jeho vôľa. Iní namietajú, že sa klonovaním vytvárajú NETVORY ako Frankenstein. Skutočnosť však dokazuje opak, pretože doteraz klonovaní jedinci sú úplne normálni.

Klonovanie údajne odmieta posvätnosť ľudského života, pretože klonovaný jedinec sa dá použiť na rôzne účely, vrátane odoberania orgánov na transplantačné účely. Tato námietka operuje so zámenou podstaty vedeckého objavu s jeho ZNEUŽITÍM. Nik dnes nepokladá kvantových fyzikov za nemorálnych preto, že objavili skladbu atómu, čo viedlo k tomu, že politici ohrozujú celé ľudstvo použitím atómových zbraní.

Niektoré náboženstvá si vytvorili ideologickú dogmu o existencii duše, ktorá je iba u človeka a ktorá po jeho smrti prežíva. Táto dogma nemá iba teoretický význam, pretože si z nich príslušné náboženstvá urobili zdroj nepredstaviteľných príjmov a vplyvu na politické dianie. Tieto náboženstvá totiž súčasne vytvorili u svojich prívržencov predstavu, že práve náboženstvo je jedine schopné ich dušiam zabezpečiť po smrti cestu do raja. Tí, čo uveria, sú potom schopní pre túto lákavú ponuku obetovať všetko, vrátane materiálnych statkov a vlastnej slobodnej vôle.

Táto TEÓRIA O DUŠI je dnes otrasená pokusmi s klonovaním. Veď duša, ktorá údajne vstupuje pri oplodnení ľudského vajíčka spermiou, sa náhle vytráca, pretože nový jedinec môže vzniknúť aj inak! Klonovanie prinieslo dôkaz, že i bunka z prsnej žľazy by mohla byť za určitých okolností potenciálny človek. Ak by náboženstvo zľavilo a „umiestnilo“ dušu i do iných ľudských buniek než do zygoty, dostalo by sa opäť do závozu. Potom chirurg, ktorý operuje rakovinový nádor prsníka alebo slepé črevo, by sa považoval za vraha duší tých buniek, ktoré z tela odstránil. Aj náboženské úvahy o umelom prerušení tehotenstva sa týmto dostávajú do inej polohy.

Bioetika ako poistka Veda však nepozná dušu, ktorá podľa náboženských predstáv nemá hmotnosť, farbu, ani zápach. Nikdy nebola dokázaná meracími prístrojmi. Podľa vedeckých poznatkov ľudský rod patrí do živočíšneho sveta. Pokiaľ jeho schopnosti prevyšujú a líšia sa od iných živočíšnych druhov bohatstvom myšlienok, citov, ašpirácií a nádeje, ktoré náboženstvá pripisujú duši, veda dnes má na to vysvetlenie a dôkazy, že vznikajú mozgovými procesmi, ktoré možno merať. Podobné procesy sa odohrávajú aj u iných vyšších živočíchov a zanikajú pri odumretí mozgovej kôry.

Odpor proti klonovaniu teda ohrozuje vývoj vedy tým, že nátlakové skupiny, v ktorých prvoradú rolu hrajú náboženské zoskupenia, dosiahnu, že sa vyleje vanička i s bábätkom - že sa zákazom zabrzdí vývoj a využívanie výdobytkov vedy, ktoré by mohli odstrániť utrpenie stovkám tisícov trpiacich ľudí.

Tieto prúdy vyvolali spoločenské reakcie, ktorých výsledkom bolo, že sa utvoril nový odbor spoločenskej činnosti BIOETIKA. Táto by mala skúmať, ktoré biologické poznatky majú alebo nemajú etický dopad pre spoločnosť. Vlády viacerých krajín si vytvárajú špecializované komisie, ktoré posudzujú výskumné projekty v biologických vedách a predkladajú odporúčania vláde, či ich má, alebo nemá financovať.

Humanisti sledujú tento trend vývoja veľmi pozorne a v Európskej humanistickej federácii vytvorili osobitný sekretariát pre skúmanie týchto otázok v Centre d´Action Laique v Brusseli, ktorý spolupracuje so širokou sieťou špičkových expertov po celom svete.