Program pre 21. storočie
Zdá sa, že už sú preč časy, keď sa SPD dlhoročnou mravčou prácou dopracovávala k rozličným politickým projektom reforiem. Tie sa potom v zmysle sociálnodemokratického budovania väčšiny a zodpovednosti krok za krokom realizovali. Berlínsky program z roku 1989 bol zrejme posledný väčší vážne mienený pokus tohto druhu. Čo však prudko sklamalo mnohých, ktorí doň vkladali nádej, bol spôsob, akým ho pri uskutočňovaní jednoducho ignorovali. Ani médiá si ho poriadne nevšimli. Zdá sa teda, že s nástupom mediokracie sa čas takýchto programov definitívne skončil.
Sociálna demokracia, uvedomujúc si vládnu zodpovednosť, sa ešte raz pokúša o programové smerovanie. Prechod od bonnskej republiky k berlínskej nepochybne znamená aj politickú zmenu ďalekosiahleho významu. Spolková republika sa rýchlymi krokmi mení z demokracie strán na mediálno-reprezentačnú republiku, na mediálnu demokraciu. Pravidlá mediálnej komunikácie prechádzajú aj na politický systém. V tejto situácii si strany musia znova určiť nielen svoje úlohy, ale i postavenie, a v budúcnosti sa budú musieť usilovať udržať si ho.
Niektorí sa domnievajú, že v ére mediokracie sa politický projekt vytvára až v priebehu mediálnej komunikácie. Vytváranie programu je preto zo samotného princípu prekonané. To môže síce platiť pre určité slabé miesta, ako je napríklad test spoločenskej akceptácie veľkých problémov, alebo vo fáze parlamentného uskutočňovania projektov, ktorá je napriek všetkému už prekonaná. Aj v mediokracii platia pre úlohy a uskutočňovanie politických projektov úplne odlišné podmienky.
Predpoklady úspechu
1. Mediálne umenie sebareprezentácie je skoro vždy jednou z podmienok úspechu. Ale bez dvoch-troch veľkých politických ideí, ktoré vychádzajú zo spoločenských zvyklostí, spoločenského vnímania problémov a nádejí, sa súťaž stratégií a ich prezentácie zvrhne na hru náhod.
2. Spoločenské záujmové skupiny politicky aktívnych občanov (medzi nimi sa nachádza veľa racionálnych nerozhodných voličov) a kvalitné médiá - aj keď sú v mediokracii odstupňované - ešte vždy okrem prezentácie zaujíma kvalita projektov, ich schopnosť riešiť problémy, stabilita a serióznosť.
3. Politické špičky v parlamente, vo vláde a v centrálach politických strán musia vedieť formulovať politiku v danej situácii. Treba predprípravu v stranách a občianskej spoločnosti, aby mohol vzniknúť rezervoár možných programov jednania v debatách, z ktorých môžu potom vyjsť len projekty vhodné na uskutočnenie, s výhľadom na úspech.
Programy sa už dnes nemôžu vypracovávať v očakávaní, že je to písmo sväté, ktoré ospravedlňuje každé politické konanie veriaceho. Stávajú sa len orientačnými textami, v ktorých sú sformulované základné myšlienky ako základ spoločenských projektov ich možného uskutočnenia. Zostanú neoddeliteľnou súčasťou mediálnej demokracie, pokiaľ ešte stranám vôbec pôjde o stabilnú politiku.
Nevyhnutné témy
Skúsenosti a diskusie druhej polovice deväťdesiatych rokov zreteľne ukázali, na čom pri programoch záleží. Sú štyri veľké tematické okruhy a ich vzájomné vzťahy, ktorých sa musí pridržiavať politika sociálnej demokracie v začínajúcom sa 21. storočí:
1. nová ekonomika digitálneho kapitalizmu v globalizovanom svete (má všetkým ponúknuť šance na získanie práce),
2. stabilne financovaný a spoločensky zmysluplný sociálny štát (v spojení s politikou vzdelávania poskytuje rovnaké šance pre všetkých),
3. znovuurčenie politického delenia štátu a spoločnosti (s novou úlohou pre politické sebausmerňovanie a civilnú spoločnosť),
4. pragmatická politická komunikácia a stratégia na vytváranie väčšiny pomocou zväzu.
Nová politika, ktorá vzniká z týchto problémových situácií, sa už v praxi črtá. Bolo by nesprávne a z pohľadu stratéga osudovou chybou, keby sa začínajúca nová orientácia niesla pod mottom "Ani vpravo, ani vľavo". Je síce pravda, že určitá symbolická politika, akou je znárodňovanie, plánované hospodárstvo, alebo posolstvo egalitarizmu tradičných ľavičiarov nemá ani najmenšiu šancu na súhlas verejnosti, ani na získanie si väčšiny, pretože neprináša riešenie problémov.
Redefinícia pojmu spravodlivosť
Zo strategického, ako aj volebno-politického a politicko-morálneho hľadiska musí mať sociálna demokracia vlastný štýl pri formulovaní a presadzovaní novej politiky, a tým je ľavicový stred. Samozrejme, že nezáleží na týchto dvoch slovách, ale na hodnovernom vnútornom spojení oboch východiskových stratégií, s ktorými sociálna demokracia vyhrala voľby do spolkového snemu v roku 1998: inovácie a spravodlivosti.
Na úrovni základných hodnôt to znamená nové vymedzenie pojmu spravodlivosť. Predovšetkým posilnenie záruk solídneho základu na potreby orientovanej rovnosti pre všetkých, v oblastiach ako je právo, zdravotná starostlivosť, prístup k vzdelaniu, životným šanciam, k pracovným trhom a k základnému sociálnemu zabezpečeniu. Potom je však práve také dôležité uznanie legitímnych nerovností v príjme a majetku, pokiaľ podávajú výkony užitočné pre celú spoločnosť, a tým aj pre tých, ktorí sú na jej najnižších stupňoch.
Na úrovni reálnej sociálnej a hospodárskej politiky to znamená dôveryhodné, jednoznačné a spoľahlivé spojenie od výkonu nezávislých základných istôt, ktoré tvoria spoľahlivý rámec pre vlastnú iniciatívu, flexibilitu a zodpovednosť voči sebe. Na úrovni symbolických posolstiev to znamená vyznanie sa k politickej rovnováhe, bezpečnosti a spravodlivosti na jednej strane a rozhodnosti k reformám, inováciám a hospodárskemu výkonu na strane druhej.
Flexibilita, inovácia, orientácia na trh a etika výkonu nie sú samy osebe liberálne alebo neoliberálne. Takými sa stanú až v tom okamžiku, keď sa uzákonia a z nástrojových stratégií spoločenského zabezpečenia blahobytu sa stane istý druh absolútnej hodnoty, odtrhutý od rámca sociálnej istoty a spravodlivosti. Toto dvojité posolstvo výkonu a spravodlivosti musí byť prítomné v každom sociálnodemokratickom zamyslení sa nad sebou, červenou niťou, ktorá charakterizuje a spája všetky projekty politickej inovácie. Len na základe tohto politického posolstva zostanú sociálni demokrati dôveryhodní, spokojní sami so sebou a schopní trvalých volebných úspechov.
Občianska spoločnosť - základ a doplnok
Projekt občianskej spoločnosti hrá v tomto odseku kľúčovú úlohu, ale nemusí vyjadriť celé posolstvo, ani byť rámcom, ktorý politiky spája. V jadre zahŕňa štyri oblasti konania, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu pri inovácii sociálnodemokratickej reformnej politiky, ale nezachytáva celý projekt:
1. Pole politických fór a iniciatív, ktoré pôsobia na inštitúcie politického systému. Sem patria napríklad občianske združenia, ktoré chcú ovplyvniť komunálnu správu, alebo krajinskú vládu. Ďalej diskusné fóra, ktoré poskytujú médiam témy, alebo chcú zmeniť volebné správanie občanov. Táto časť občianskej spoločnosti je politická. Zamýšľané účinky dosahuje koniec koncov zmenou politického systému.
2. Politické svojpomocné projekty, ako sú napríklad pôsobenie skupiny občanov na udržiavanie životného prostredia v obytnej štvrti, vlastná organizácia života, samosprávne organizácie a starostlivosť o projekty v oblastiach verejného priestranstva, alebo bezpečnosť.
3. Politické systémy na vyjednávanie - s účasťou štátu alebo bez nej, štátne inštancie na riadenie konania spoločenských aktérov, napr. ekologické správanie sa podnikov v susedstve.
4. Sociálne skupiny vzájomnej pomoci. Spracovávajú, prevažne vo všeobecnom záujme, sociálne problémy, ktoré by potrebovali aj riešenie zo strany štátu - či už so štátnou podporou, alebo bez nej (napr. bezdomovci, krajiny tretieho sveta, pomoc starým ľuďom, kultúrne združenia mestkých častí, pomoc chorým ľuďom, iniciatívy starostlivosti o ihriská).
Potenciál rozšírenia a zintenzívnenia aktivít v týchto štyroch dimenziách občianskej spoločnosti je takmer nevyčerpateľný. Zároveň tvoria morálnu infraštruktúru (A. Etzioni), šancu na účinnejšie a priamejšie riešenie problémov občanov občanmi, a tým aj k enormnému odľahčeniu štátnej pokladne, do ktorej napokon oni sami prispievajú. Jeden z centrálnych rozmerov programu obnovy spočíva, ako to navrhol Gerhard Schröder, vo vypracovaní konceptov a nápadov na oživenie spoločnosti.
Už od začiatku 90. rokov existujú pokusy o komunitaristický impulz v politickej filozofii a posilnenie praktickej politiky. Vypracovanie vážneho, prakticky úspešného a záväzného konceptu konania občianskej spoločnosti je pre sociálnu demokraciu ešte v podstate veľkou neznámou. Politická filozofia takto chápanej občianskej spoločnosti je protikladom neoliberálnej privatizačnej kampane, pretože necieli k principiálnemu odpolitizovaniu tejto úlohy, ale na spoločenské formy jej politického zvládnutia. Klasický hlavný pojem sociálnej demokracie týmto spôsobom znovuožíva. Veľké nebezpečenstvo pri takomto "mäkkom" koncepte občianskej spoločnosti spočíva v liberálnej zmene významu konceptu na figový list pre privatizáciu. Ekonomizácia politických úloh tak zostane väziť iba vo výzvach a proklamáciach. Napriek tomu je najväčším sebaklamom uveriť, že projekt občianskej spoločnosti je od začiatku hlavnou témou, ktorá všetky ostatné nejakým spôsobom zahŕňa. Aj keď obnova občianskej spoločnosti dokáže ovplyvniť a odľahčiť všetky oblasti politiky, v žiadnom prípade nemôže vkročiť na pôdu veľkých hospodárskych, sociálnych, vzdelávacích a politických programov činnosti a programov na ochranu životného prostredia. Politika rastu, politika pracovných miest, ochrany životného prostredia, reformy vzdelávania a prestavba sociálneho štátu zostávajú témami, ktoré sa musia prakticky realizovať v politickom systéme. Obsiahlou, praktickou a účinnou hlavnou ideou sociálnych demokratov musí zostať sociálna demokracia.
Silná koncepcia spravodlivosti Medzi schopnosťou výkonu a moderným poňatím spravodlivosti je úzky vzťah. V budúcnosti sa musí koncept spravodlivosti zakladať na legitímnosti rovnakej slobody a rovnakej ľudskej dôstojnosti. Koncept spravodlivosti sa dá konkretizovať do štyroch k sebe patriacich dimenzií:
1. rovnaké práva pre všetkých,
2. rovnosť šancí, čiže rovnaký prístup ku všetkým spoločenským službám (najmä k vzdelaniu),
3. spravodlivosť v odmeňovaní výkonov, čiže nerovnaké príspevky výkonov k celospoločenskému blahobytu neodmeniť rovnako (teda len podľa výkonu), pokiaľ v hodnotení všetci prispievajú k zlepšeniu rovnakých možností základneho zabezpečenia a voľnosti pre všetkých (Rawlsovo kritérium),
4. ochrana rovnakej dôstojnosti pre všetkých, nehľadiac na zásluhy a zlyhania, sociálne a kultúrne primeraným systémom - od výkonu nezávislým základným zabezpečením (sociálna pomoc).
Tieto štyri dimenzie sú rovnako dôležité pre moderné poňatie spravodlivosti. Práve preto musí pri spoločenskom vývine dostať príležitostne tá alebo oná dimenzia prednosť. Avšak v prípade straty rovnováhy, alebo prílišného rozšírenia jednej dimenzie, dochádza k obmedzeniu platnosti zvyšných troch. Samozrejme, že mobilizovanie všetkých zdrojov pre vzdelávací systém nesmie viesť ku strate základnej istoty ľudskej dôstojnosti v systéme sociálnej pomoci. V dôsledku toho sú nerovnosti v príjme nielen prípustné, ale aj žiaduce, no ako odmena za vlastné presadenie sa. Ide o nerovnosti, ktoré závisia od prínosu jednotlivca a v žiadnom prípade nie sú identické s čisto trhovými produktmi. Projekt občianskej spoločnosti sa spája aj s diskusiou o tom, či navrhované kritérium Michala Walzera na odstupňovanie spravodlivosti podľa sociálnych sfér výkonu musí získať na význame. Toto kritérium si vyžaduje, aby sa o rozdelení tovarov dôležitých pre životné šance, ako je sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, pomoc školy, podpora bývania, rozhodovalo v najbližšom okolí a v jednotlivých komunitách, kde jednotlivec žije. Tieto tovary by mali rozdeľovať občania, ktorí presne vedia, čo potrebujú, koniec koncov aj túto pomoc financujú, a teda ju majú zaručenú.
Táto dimenzia chápania spravodlivosti nás v žiadnom prípade neoberá o politické a sociálne možnosti. Obzvlášť vtedy nie, keď sa koncept jednania občianskej spoločnosti presunie do centra politických stratégií a bude viac než len ich karikatúrny doplnok. Táto dimenzia sa však stáva mimoriadne problematickou a koliduje s vyššie postavenou dimenziou istoty rovnakej ľudskej dôstojnosti. Najmä keď sa vzťahuje na rozdelenie sociálnych a hospodárskych tovarov v základnom stave, čo je pre zaistenie rovnakej ľudskej dôstojnosti v sociálnych životných podmienkach neprípustné. Potom by totiž ani jeden človek nemohol byť v bezpečí, pretože by úplne závisel od dobrej vôle a úsudku malých kolektívov a v skutočnosti by bol vydaný na milosť a nemilosť kolektívu susedov.
Autor je člen poradnej rady časopisu Die Neue Gesselschaft - Frankfurter Hefte
Z nemčiny preložil Róbert Belkovič
