Siedmi pôjdu z kola von
Už v novembri sme vás informovali o situácii v denníku Práca, kde niektorí redaktori vtedy museli písať komentáre a iní naopak nemohli. Minulý týždeň sa situácia v bývalom odborárskom periodiku vyhrotila. Sedem ľudí z dôvodu organizačných zmien dostalo výpoveď.
Zmeny v Práci sa začali diať od júna minulého roku, keď sa novým 50 - percentným majiteľom stala 1. národná mediálna spoločnosť. Jej konateľom je bývalý poslanec za SNS Vladimír Miškovský. Jedným z jeho prvých opatrení bolo už spomínané vytvorenie tzv. pozitívneho zoznamu tých ľudí, ktorí môžu písať komentáre. Niektorí redaktori ho už vtedy obvinili z cenzúry, proti čomu sa ohradil. Tieto tendencie ale v denníku Práca pokračovali.
Príkladov nie je málo Skúsenosti so zásahom konateľa spoločnosti Vladimíra Miškovského má hneď niekoľko redaktorov. Napríklad aj Gabriela Klestincová: "Dňa 8. januára bola voľba riaditeľa Sociálnej poisťovne. Jedným z kandidátov bol aj riaditeľ poisťovne Dôvera. Vo štvrtok pred danými voľbami si ma aj s kolegom Ivanom Bielikom zavolal konateľ Práce, ktorý nám dal papiere z MZ SR o kontrole v danej poisťovni. Keďže I. Bielik tam kedysi pracoval, tak aby to nebrali ako pomstu, urobila som túto tému ja. A to takým spôsobom, že k jednotlivým bodom kontroly sa mi vyjadril právnik Dôvery. Zároveň som napísala, že tento riaditeľ je tam až od 1. septembra 1999, pričom obdobie kontroly sa vzťahovalo na roky 1995 až 1998. Keď si tento materiál pozeral V. Miškovský, tak vyhodil celé vyjadrenie Dôvery aj fakt, že daný riaditeľ v tom čase na čele poisťovne nebol a dopísal si tam svoj odstavec. Pod článkom ale nechal moje meno. Vyzerala som potom ako koza, hlavne, keď minister zdravotníctva všetky obvinenia odvolal. Po voľbe riaditeľa Sociálnej poisťovne potom konateľ poslal urobiť s daným riaditeľom rozhovor o tom, aká je Dôvera vynikajúca."
"MZV SR mi ponúklo cestu do Číny. Bolo si treba iba zohnať letenku. Vzhľadom na situáciu v denníku Práca, kde redaktori už takmer vôbec nechodia na služobné cesty, som si vybavil sponzora. Konateľ mi odmietol schváliť túto cestu ako služobnú s tým, že on nesúhlasí s politikou čínskej vlády. Povedal, že ak aj napriek tomu do Číny pôjdem, tak ma zbaví funkcie vedúceho zahraničného oddelenia. Aj to urobil", hovorí ďalší z redaktorov a člen Rady STV Leopold Moravčík a pokračuje: "V čase, keď sa kritizovali služobné cesty predsedu parlamentu Jozefa Migaša do Južnej Kórey a Japonska, tak som s ním urobil rozhovor. Konateľ s ním ale nesúhlasil a povedal, že v tejto redakcii si už nenapíšem ani riadok. Chcel som to od neho aj písomne, no nikdy som to nedostal a postupne sa tento jeho príkaz vytrácal až definitívne zanikol. Následkom je, že som sa ocitol na zozname ľudí, ktorých miesto sa z dôvodu organizačných zmien ruší."
Okrem toho, podľa redaktorov spomínaného periodika konateľ spoločnosti Vladimír Miškovský dokonca porušoval aj Ústavu SR. Konkrétne článok 22 o listovom tajomstve. V. Miškovský vraj otváral aj listy, ktoré boli priamo adresované na meno niektorého z redaktorov.
Buď podpíšete, alebo... Situácia v bývalom odborárskom denníku sa vyhrotila minulý týždeň. Konateľ spoločnosti Denník Práca spol.s r.o. totiž ponúkol všetkým redaktorom novú zmluvu s paušálnym platom desaťtisíc korún. Bez ohľadu na to, či išlo o eléva alebo skúseného novinára. Túto zmluvu ale podpísal iba jeden redaktor. Ostatní ju odmietli. Na výstrahu preto siedmi dostali výpoveď. Dôvod: zrušenie ich pracovných pozícií. Paradoxom je, že zväčša išlo o redaktorov s dlhoročnou praxou a ľavicovou orientáciou. Ďalšie tri mesiace ale vyhodení novinári Ivan Bielik (politika), Martin Sládek (šport), Leopold Moravčík (zahraničie), Peter Trenčiansky (šport), Eva Moncmanová (ekonomika), Gabriela Klestincová (politika) a Ivan Špáni (ekonomika) musia naďalej pôsobiť na svojich postoch. No nesmú sa autorsky podieľať na výrobe novín. "V zmluve sa uvádzali možnosti ako si zarobiť ďalšie peniaze, ale podmienky boli drastické. Vyzerá to tak, že aj tí najväčší pracanti, ak si to zrátali, tak zistili, že dostať sa k sume aspoň 12 tisíc korún je nemožné", tvrdí jeden z redaktorov L. Moravčík.
Podľa slov niektorých redaktorov pritom nedostali ponúknutú náhradnú prácu a pritom konateľ chcel, aby počas výpovednej lehoty robili to isté, čo predtým. Tým sa ale vynára otázka, či sú ich miesta naozaj zbytočné.
Konateľ dokonca zaviedol dochádzkovú knihu. Spomínaní siedmi redaktori musia od 8.00 do 16.30 h sedieť v redakcii.
Vladimír Miškovský pre televíziu Markíza celú situáciu hodnotil slovami, že ide len o pracovnoprávny spor s redaktormi, ktorí majú iné predstavy o svojich mzdách. O čo teda naozaj ide? O mzdy, alebo o prebytočné miesta? Veď práve z druhého dôvodu dostali siedmi novinári výpoveď.
Zmena orientácie Začínajú sa objavovať špekulácie, či tieto kroky konateľa spoločnosti Denník Práca nepovedú k zlučovaniu tohto periodika s iným, ktoré inklinuje skôr k pravému spektru politickej scény. Takéto tendencie sú dnes na slovenskom mediálnom trhu bežné. Aj v stanovisku redaktorov Práce adresovanom Národnej rade SR a Slovenskému syndikátu novinárov sa uvádza, že nový majiteľ sa netajil zmenou politickej, obsahovej a čitateľskej orientácie (od stredu doprava, čiže na solventnú a mladšiu vrstvu recipientov). Pritom denník Práca v marci oslávi 55. výročie vzniku a vždy stál na strane pracujúceho človeka.
Personálne prepojenia Zaujímavý je aj ďalší fakt, podľa ktorého vraj v denníku Práca už neexistuje marketingové oddelenie. Namiesto neho sídli na piatom poschodí v budove na Odborárskom námestí firma Média Work, ktorá má ale v Obchodnom registri uvedené sídlo na Grösslingovej ulici. Podľa slov jedného z redaktorov práve táto firma predáva denníku Práca inzerciu. Pritom je zaujímavé aj personálne prepojenie medzi Média Work a 1. národnou mediálnou, ktorá je päťdesiatpercentným vlastníkom Práce. V štatutárnom orgáne oboch subjektov figurujú mená Dušana Drobuliaka a Vladimíra Miškovského. V oboch sa objavuje aj Miroslav Čevela. V Média Work je predsedom dozornej rady, v 1. národnej mediálnej členom štatutárneho orgánu. V jednoduchosti povedané, sami sebe vraj predávajú inzerciu. Jeden z redaktorov dokonca tento proces nazval slovíčkom, ktoré sa do nášho slovníka dostalo až po negatívnych skúsenostiach s prvými privatizérmi.
Politici spoluautormi? Každopádne, nielen príklad s denníkom Práca ukazuje, že v slovenskom mediálnom prostredí je niečo choré. O obsahovej náplni novín málokde rozhodujú šéfredaktori, ale skôr priamo majitelia. Tomuto trendu sa ale na druhej strane nemožno čudovať. Veď aj podnikateľ Jozef Majský v rozhovore pre SLOVO priznal, že majitelia naozaj zasahujú do obsahu novín. "Ak mi mesačne zarobia päť miliónov zisku, nikto sa im do toho miešať nebude. Potom sa budem tešiť a môžu o mne napísať, čo chcú. Ale pokiaľ musím dať na nich päť miliónov, aby vôbec mali na výplaty, nebude to tak."
Zasahovať do obsahu médií ale už nechcú len majitelia. Poslanci minulý týždeň totiž do druhého čítania posunuli návrh zákona o masových médiách. Paragraf 7 v tomto návrhu chráni príspevky autorov pred nenáležitou redakčnou úpravou tým, že takáto úprava je možná iba so súhlasom autora. Paradoxné však je, že autorom sa stáva aj osoba, s ktorou novinár robí rozhovor, pokiaľ sú jej odpovede uvedené ako priama reč. Po prijatí takého návrhu by teda spoluautorom mohol byť každý, pri vnútropolitickom spravodajstve najmä politici. A o to im asi aj ide.
Tento týždeň by sa mal situáciou v denníku Práca zaoberať mediálny výbor parlamentu aj Slovenský syndikát novinárov. Práve posledne menovaná inštitúcia sa ale v novembri odmietla vtedajšími sťažnosťami redaktorov zaoberať. Uvidíme teda, aké výsledky prinesie tentokrát.
