Nedocenený potenciál vzdelania
Na území SR žijú Rómovia v subetnických podskupinách slovenskej, olašskej, rumunskej, nemeckej a maďarskej viac ako 670 rokov. V slovenskej spoločnosti ako celok vytvárajú etnicko-národnostnú minoritu, ktorá je väčšinovou časťou dominantnej populácie hodnotená ako menšina s najnižším sociálnym statusom a negatívnym obrazom. O tom, že je neobľúbená, podávajú dôkazy aj doteraz realizované výskumy. Konštatujú, že väčšina obyvateľstva má k Rómom negatívny vzťah.
Táto menšina sa hodnotí ako verejne neprejavujúca vlastnú strategickú víziu pre zmenu jej doterajšieho spôsobu a kvality života, neschopná dostať sa na vyššiu úroveň etnokultúrneho rozvoja a vykazujúca nízky stupeň vzdelania a profesijnej pripravenosti. V roku 1991 z počtu osôb prihlásených k rómskej národnosti dosiahlo vysokoškolské vzdelanie iba 56, učňovské bez maturity 3468 a úplné stredné 363, čo u väčšiny rómskej populácie spôsobuje dlhodobú neschopnosť uplatniť sa na regionálnych trhoch práce s následkom pre štát. Až 95 percent Rómov je nezamestnaných a iba 57 percent z nich poberá sociálne dávky v súlade so zákonmi. Z percentuálnych nepomerov vyplýva , že až 38 percent nepoberá žiadne dávky a vytvárajú skupinu ľudí v skrytej nezamestnanosti, ktorá nie je v centre pozornosti štátnych či samosprávnych inštitúcií. Rómska menšina vykazuje vysokú natalitu populácie.
V súčasnosti spoločnosť čelí naraz dvom demografickým javom: Prvým je prudký pokles pôrodnosti u nerómskej populácie z ekonomických dôvodov, druhým je pribúdanie rómskeho obyvateľstva, ktoré môže byť v súčasnosti determinované svojou stratégiou prežitia vzhľadom na vysokú komunitnú nezamestnanosť a následne podľahnutiu syndrómu bezmocnosti. Napríklad v roku 1998 sa v troch osadách vo východoslovenskom regióne narodilo 208 detí: Bystrany 62, Vilčurňa 46, Jarovnice 100.
Etnická sebaidentifikácia Údaje o počte žijúcich Rómov sa značne líšia. Zo štatistických údajov z roku 1991 vyplýva, že v SR žije iba 75 802 občanov, ktorí sa otvorene hlásia k rómskej národnosti. Podľa neoficiálnych údajov ich reálny počet je vyšší: 420 - 500 tisíc. Ak vezmeme do úvahy to, že sa veľký počet Rómov žijúcich na juhu Slovenska hlási k maďarskej národnosti, a napriek tomu sú v reálnom živote vnímaní len ako Rómovia, tak môžeme pripustiť fakt, že u nás vytvárajú najväčšiu národnostnú menšinu. Existujúci nesúlad medzi reálnym počtom a počtom prihlásených k rómskej národnosti poukazuje na nízku mieru etnickej sebaidentifikácie.
Bez strategickej vízie Spoločnosť zatiaľ nemá stabilizovanú strategickú víziu edukačnej politiky, čo sa taktiež odráža aj v absencii andragogickej koncepcie vzdelávania Rómov či marginalizovaných skupín obyvateľstva v štátnom systéme vzdelávania. Školstvo navyše zápasí s finančným deficitom, Slovenská republika dáva tomuto rezortu iba 3,7 percenta HDP (krajiny EÚ 6 percent) a nedostatkom kvalifikovaných učiteľov. Až 33 percent pedagógov je nekvalifikovaných, osem v dôchodkovom veku, 23 percent prekračuje vekovú hranicu päťdesiat rokov.
Na niektorých základných školách, ktoré vo väčšej miere navštevujú rómske deti, sa uskutočňuje negatívna kurikulárna transformácia. Jej dôsledkom došlo k neprimeranej redukcii obsahu vzdelávania, čo spôsobuje, že sme pre život podštandardne vzdelali a vzdelávame veľkú skupinu slovenského obyvateľstva. Uvedené deficity sa prejavujú aj v realizácii a kvalite pedagogického procesu. Výsledkom týchto negatív je, že väčšina rómskych občanov opúšťa základné školy nepripravená na život, neschopná pohybovať sa vo virtuálnom priestore a efektívne komunikovať s ľuďmi a inteligentnou technikou. Ich vedomosti nezodpovedajú dĺžke absolvovanej povinnej školskej dochádzky a požiadavkám trhu práce. Pre slovenskú spoločnosť a štát je výhodnejšie v rámci povinnej školskej dochádzky všetkých občanov poskytovať aj Rómom kvalitné základné vzdelávanie. Potom nebudú musieť byť ďalších 60 -70 rokov svojho života odkázaní na poberanie sociálnych dávok zo štátneho rozpočtu.
Rok prvej príležitosti Rok 1991 môžeme označiť za prelomový aj pre Rómov. Uznesením číslo 191/1991 Vláda SR prijala Zásady vládnej politiky voči Rómom, ktorými ich postavila na rovnakú úroveň s ostatnými národnostnými menšinami žijúcimi na Slovensku. Takto prejavila nová reprezentácia štátu dobrú politickú vôľu, i keď pre priznanie statusu národnostnej menšiny Rómovia nespĺňali všeobecne platné kritériá.
Priznaním tohto statusu sa vytvorili politické a spoločenské podmienky na to, aby sa Rómovia mohli otvorene prihlásiť k svojej národnosti pre profiláciu tejto národnostnej menšiny, začatie riešenia problémov, ktoré Rómov trápia, kvôli vydávaniu tlače, oficiálnemu používaniu rómskeho jazyka, zriadeniu divadla Romathan, Strednej umeleckej školy v Košiciach, Katedry rómskej kultúry v štruktúre PdF UKF v Nitre, pre vznik podnikateľskej vrstvy a mimovládnych organizácií. Žiaľ, od roku 1992 došlo v započatých prístupoch k stagnácii a riešenie výrazných problémov sa stalo iba zbožným želaním rôznych domácich a zahraničných aktivistov z mimovládnych organizácií.
Čas premárnených šancí Po voľbách v roku 1998 väčšia časť občanov SR s nádejou očakávala, že sľuby a deklarovaný záujem o riešenie problémov sa naplnia i v reálnom živote. Aj mnohí Rómovia, ktorí sa v období 1994-1998 aktívne zapojili do demokratických procesov, očakávali, že sa aspoň Programové vyhlásenie vlády SR bude efektívne napĺňať v prospech občanov i menšín. Prejavovaná vôľa dodnes nenachádza pochopenie u vrcholových úradníkov štátnej správy.
Aktivisti nechceli nič iné, len aby sa začalo s plnením vládneho programu. Už v roku 1999 navrhovali, aby na riešení problémov rómskej menšiny aktívne participovali aj odborne spôsobilí Rómovia, napr. na ministerstve školstva v odbore národnostných škôl, ministerstve kultúry v sekcii národnostných kultúr, ministerstve zahraničných vecí na oddelení ľudských práv a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na oddelení sociálnej prevencie. Žiaľ, dodnes sa nepodarilo uvedené myšlienky zrealizovať. Česko, Maďarsko a Poľsko nám môžu byť príkladom.
V súčasnosti sa riešenie problémov tejto menšiny uskutočňuje mimo priamej účasti Rómov a viac sa zameriava na administratívne vykazovanie. Niekto môže namietať, že existuje splnomocnenec vlády pre riešenie problémov rómskej menšiny, ktorý je dokonca Róm. No aj audit v štátnej správe potvrdil, že jeho sekretariát je duplicitným pracoviskom Úradu vlády SR, konkrétne sekretariátu vicepremiéra pre ľudské práva, národnostné menšiny a regionálny rozvoj. Sekretariát splnomocnenca vlády je bez akýchkoľvek právomocí a jeho doterajšia činnosť sa viac zameriavala na prerozdeľovanie peňazí zo štátneho rozpočtu.
Výsledkom takýchto prístupov sú dnes už neriešiteľné spoločensko-komunitné problémy, ktoré sa stali dôvodom pre sociálne vylúčenie rómskej menšiny zo všetkých štruktúr spoločnosti.
Autor (1960) je sociálny andragóg
