Haiderovo fiasko
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že priveľká pozornosť zahraničia rôznym voľbám na inej ako parlamentnej úrovni v tej-ktorej krajine nie je natoľko opodstatnená. Komunálne či krajinské voľby majú však vplyv na politiku na najvyššej úrovni, čo ovplyvňuje aj orientáciu na zahraničie. V tomto kontexte možno chápať záujem o krajinské voľby v rakúskej metropole Viedeň, ktoré sa konali v nedeľu 25. marca.
Zrekapitulujme si stručne výsledky volieb do viedenského mestského zastupiteľstva, ktoré je zároveň krajinským parlamentom. Sociálni demokrati (SPÖ) zvíťazili so ziskom 47 percent hlasov, čo je oproti voľbám v roku 1996 o vyše sedem percent viac. Ako druhý skončili Slobodní (FPÖ), ktorým dali voliči teraz len 20,3 percenta hlasov. Ľudovci (ÖVP) si oproti minulým voľbám polepšili a skončili so 16,4 percentami hlasov. Úspech dosiahli aj Zelení s 12,45 percentami, ktorí si polepšili najvýraznejšie. Zle sa, naopak, darilo Liberálnemu fóru (LIF), ktoré sa so svojimi 3,5 percentami nepredralo cez 8-percentnú hranicu nevyhnutnú na získanie kresiel v parlamente. Pokiaľ ide o rozloženie mandátov v 100-člennom viedenskom parlamente, sociálni demokrati majú absolútnu väčšinu - 52 kresiel (+9), slobodným zvýšilo 21 kresiel (-8), ľudovci dostanú 16 (+1) a Zelení 11 kresiel (+4).
Najťažšia porážka
Výsledok, k akému sa dopracovali Slobodní, sa označuje ako najťažšia porážka Jörga Haidera za pätnásť rokov. A to utrpeli fiasko ešte v dvoch predchádzajúcich krajinských voľbách - v Štajersku a v Burgenlande. Priamu zodpovednosť už na seba vzala kandidátka na primátora Viedne Helene Patriková-Pabléová, ktorá sa vzdala svojho mandátu. Ale pozor! Ak zamierime do vyšších sfér, oficiálne by sa mal vlastne tento neúspech pripísať oficiálnej šéfke Slobodných a zároveň vicekancelárke Susanne Riessovej-Passerovej. Na to si však spomenie málokto - pozornosť sa v tejto súvislosti upriamuje na korutánskeho hajtmana Jörga Haidera, bývalého šéfa FPÖ. On sám neustále ťahá nitky politických bábok. Bez Haidera by neboli Slobodní natoľko v centre pozornosti a otázne je, či by vôbec sedeli vo vláde.
Hoci politické triky voči občanovi sú vo svojej podstate v rôznych obdobiach rovnaké, trendy sa predsa len menia - a na ne treba reagovať. Pred pár rokmi si Jörg Haider vystačil s proticudzineckými štvanicami a antieurópskou orientáciou. To, že vypúšťal medzitým jedovaté antisemitské sliny a potľapkal po pleci bývalých príslušníkov SS, mu aj umiernení voliči FPÖ akosi prepáčili. Časy sú však iné - a najmä Rakúsko si prežilo sankcie Európskej únie. Vie, čo znamená byť outsiderom. Vie, že v prípade vynášania "fešného Jörga" na piedestál slávy sa pozícia vydedenca môže len zhoršovať. Kým vládol v Korutánsku a v celoštátnom meradle fungoval ako opozičný kritik, dalo sa to ešte ako-tak tolerovať. Akonáhle sa však Slobodní zbavili opozičného kabáta a obliekli si koaličnú košeľu, na Rakúsko sa to začalo "sypať".
Špekulácie o kombináciách
Koaliční Slobodní alpskej krajine veľa dobrého nepriniesli. Haiderova politika sa vo svojich dôsledkoch obracia proti voličom: zavádzanie školného na vysokých školách, zvyšovanie správnych poplatkov, sledovanie opozičných politikov. Haider si nepriznal chybu ani za viedenské fiasko. Po krátkom mlčaní obvinil všetkých naokolo, vrátane spolkovej vlády, že môžu za politické "sčervenanie" rakúskej metropoly... Napriek tomu, že staronový viedenský starosta Michael Häupl tvrdí, že preskupenie síl v mestskom zastupiteľstve nebude mať vplyv na fungovanie koalície na spolkovej úrovni, nie je to celkom tak. Po úspechu Zelených sa začína špekulovať o tom, že by mohla fungovať aj koalícia SPÖ-Zelení. Vládnutie vo Viedni pod červeno-zelenou taktovkou by bolo výborným testom pre spoluprácu na spolkovej úrovni a bolo by aj najvhodnejšou alternatívou k čierno-modrej koalícii.
Viedenský výsledok je tiež varovaním pre spolkovú vládu, že podobne by to mohlo dopadnúť aj v parlamentných voľbách. Niektorí predstavitelia Slobodných hovoria o tom, že po neúspechu vo Viedni treba v rámci vládnej koalície vystupovať inak ako doteraz. Myslia to, samozrejme, v tom zmysle, že FPÖ sa musí prezentovať ako pevnejšia časť koalície, nie ako menší partner. Lenže to "inak" možno chápať aj v zmysle politickej orientácie - v skončení s xenofóbiou, nacionalizmom a antisemitizmom. Činitelia Slobodných si ani neuvedomili, akú veľkú pravdu nechtiac vyslovili.
Autorka (1960) je publicistka
