Mám k dispozícii 25 hodín denne

Jozef Prokeš

Narodil sa 12. júna 1950 v Nitre, kde vychodil základnú a strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Štúdium teoretickej fyziky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave skončil v roku 1973 s červeným diplomom, nastúpil na študijný pobyt a neskôr na internú ašpirantúru na Fyzikálnom ústave SAV. Po obhajobe vedeckej kandidatúry pracoval od roku 1982 v Západoslovenských elektrárňach a o štyri roky sa vrátil do Ústavu merania SAV. Do politiky vstúpil počas generálneho štrajku v novembri 1989, stal sa prvým predsedom transformovaného odborového hnutia. Poslancom NR SR za SNS je nepretržite od roku 1990, na prelome rokov 1993 a 1994 zastával v druhej Mečiarovej vláde post jej vicepremiéra. V rokoch 1991-92 bol predsedom SNS. V komunálnych voľbách v decembri 1998 ho zvolili za primátora Nitry. Je ženatý, má dve deti.

Chceli by ste primátorovať v meste, ktoré by sa stalo sídlom najväčšieho kraja s miliónom obyvateľov, ako to pre Nitru navrhuje SMK v jednom z variantov?

- Nie. Vždy bude existovať rozdiel medzi primátorom mesta a predsedom samosprávy akéhokoľvek vyššieho územného celku (VÚC). Pokiaľ ide o samotné mesto, nevidím veľký rozdiel v jeho postavení podľa toho, aká rozsiahla bude príslušná vyššia samosprávna oblasť. Skôr to závisí od toho, či sa na jej území sústredí dostatočný kapitál na projekty a či bude schopná spĺňať to, čo sa od reformy verejnej správy očakáva v oblasti prerozdeľovania finančných prostriedkov štátu.

Predsa len je rozdiel byť sídlom oblasti, ktorú by mali tvoriť dva-tri bývalé okresy, ako sídlom superžupy...

- Samozrejme, ale vždy ide o efektívne využitie peňazí. Čím bude celok menší, tým bude disponovať menším rozpočtom, nebude schopný si financovať ani jeden ucelený nadobecný projekt. Výsledkom bude, že sa dajú prostriedky do každého rožka troška, aby sa nik nenahneval, ale vôbec nič sa riadne nedokončí. Optimom pre VÚC je podľa zahraničných analýz územie s poldruha milióna obyvateľov, čomu by zodpovedal model bývalých troch krajov. SNS už pri delení štátnej správy pred piatimi rokmi zastávala názor, že členenie presadzované HZDS nebolo dobré. My sme boli a sme za 3 + 1.

Prečo sa k reforme verejnej správy staviate skepticky, aj keď ste členom Rady ZMOS-u a to novú koncepciu presadzuje?

- Žiaľ, v súčasnosti sa celá reforma zúžila na hádky o počte VÚC namiesto toho, aby sa veľkosť týchto celkov odvíjala od navrhnutej zmeny finančných tokov. Obecná samospráva alebo VÚC nesmú byť odkázané na milosť a nemilosť štátneho rozpočtu. Musia mať pevné, dlhodobo definované príjmy. Preto vo chvíli, keď sa už zvolebnieva, by bolo oveľa lepšie spustiť verejnú diskusiu a nepretláčať reformu za každú cenu, lebo sa bude robiť na základe straníckych záujmov. Ak sa otvorí široká diskusia, môžeme dospieť k spoločným stanoviskám už pred parlamentnými voľbami, alebo tesne po nich.

Keď ste na konci roka 1998 nastúpili na post primátora, boli ste v nezávideniahodnej situácii - mali ste proti sebe takmer celé zastupiteľstvo. Šepkalo sa aj o vašom odvolaní. Ako to vyzerá dnes?

- Z 51 poslancov boli za SNS iba traja. Dnes sme na tom lepšie - máme štyroch, lebo nastúpila náhradníčka. Vzťahy boli na začiatku vyostrené, pretože najmä za súčasnej vládnej koalície vstúpili do mestského zastupiteľstva ľudia, ktorí nemali osobné skúsenosti z politickej práce. Predstavovali si ju trocha ináč - podľa obrazu v parlamente pod heslom Nás je väčšina, my si všetko presadíme. Silou-mocou chceli zasahovať do mojich právomocí, napríklad do personálnej politiky na mestskom úrade. Hrany sa však postupne otupili.

Takže teraz sú tie vzťahy takmer ružové?

- Politika nie je nikdy ružová. Koniec-koncov, rozličnosť názorov býva hnacím motorom hľadania optimálnych riešení. Našťastie, v Nitre už neplatí Kto z koho. Pod naše súčasné vzťahy sa podpísali aj rastúce rozpory vo vládnej koalícii a uvedomenie si spoluzodpovednosti poslancov, ktorí sa nemôžu večne skrývať za vládu, že občan Nitry bude brať v komunálnych voľbách na zodpovednosť ich, a nie strany ako také. Neexistuje totiž víťazstvo primátora na úkor mestského zastupiteľstva a naopak. Môžeme iba spolu víťaziť alebo spolu prehrávať. Keď zvíťazíme, zvíťazí aj občan, keď prehrávame, prehrá i občan.

"Veľký" parlament tiež pozostáva z poslancov volených občanmi, voči ktorým nesú zodpovednosť. Prečo pocit zodpovednosti nevládne aj v Národnej rade?

- Čím je skupina menšia, tým väčšmi si jednotlivec uvedomuje svoju zodpovednosť. Čím je väčšia, tým sa jej členovia cítia byť viac krytí v dave. A za to, o čom sa rozhoduje kolektívne, nikoho neberú na zodpovednosť. Mnohí poslanci NR SR sa zriedka stretávajú s občanmi. Prospelo by im, keby si občas vypočuli to, čo si musia vypočuť mestskí poslanci od svojich susedov na ulici.

Nepomohol by väčšej zodpovednosti väčšinový volebný systém?

- Pomernému systému sa pripisovala nestabilita talianskych vlád. Prešli na väčšinový, no politická stabilita ostala rovnaká. Môže to viesť i k strate záujmu občanov o politiku štátu, lebo teoreticky sa nevylučuje situácia, že celá snemovňa bude jednofarebná. Vo všetkých volebných obvodoch môže zvíťaziť tá istá politická strana a názory 49,9 percenta občanov sa vôbec nebudú prezentovať.

No to sa zatiaľ v demokratickej krajine nikdy nestalo.

- V našej spoločnosti toto riziko existuje. Pomerný systém zabezpečuje, že je vypočuté široké názorové spektrum. Problém vidím skôr v neochote vypočuť si druhú stranu. Mali by sme si uvedomiť, že už nejde o to, že Kto z koho, ale Kto s kým. Teraz napríklad rokujeme o reklame alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Viacerí poukazujú na určitú štátnu schizofréniu: na jednej strane chceme povoliť reklamu a na druhej vynakladáme obrovské prostriedky na boj proti alkoholizmu. Moja kritika nesmeruje proti tomu, že by sa mal zakázať predaj či požívanie alkoholu a cigariet, ale nie je namieste, aby sme ich propagovali.

Pokúšali sa vás v tomto smere zalobovať niektoré firmy, napríklad vinári z Nitry?

- Zámer presadiť reklamu tabakových výrobkov a alkoholu sa nedostal do parlamentu prvý raz, takýto lobizmu tu vždy existuje. Mňa však nik neoslovil.

Malo by v Národnej rade pracovať viac primátorov a starostov?

- Je to dobrá škola. Keď som sa stal primátorom, zistil som, ako schválené zákony dopadajú na spoločnosť. Neraz si vzdyhnem, čo sme to za nedorobok prijali, hoci v dobrej viere, že ľuďom pomôže. Život prináša situácie, ktoré sa nedajú riešiť, lebo zákon s nimi nepočítal.

Takže niekedy si rozumiete so starostom Petržalky Vladimírom Bajanom z SDKÚ či primátorom Kolárova Imrichom Tóthom z SDĽ viac, ako so straníckymi kolegami?

- Dokazuje to fakt, že sme sa pod nejeden pozmeňovací návrh spolu podpísali. V komunálnej politike máme k sebe omnoho bližšie, naučili sme sa hľadať vecné, a nie politické riešenia.

V Nitre a jej okolí žije i maďarská menšina. Ako s ňou vychádzate? Vašim straníckym kolegom sa v čisto slovenskej Čadci a Žiline nepochybne ľahšie vyskakuje.

- SMK nemá v našom mestskom zastupiteľstve reprezentantov. No, myslím si, nik sa nemôže v Nitre sťažovať, že by som sa krivo pozeral na občana, ak by bol inej národnosti, či farby pleti. Ja riešim problémy občanov, a nie príslušníkov národnostnej či etnickej skupiny.

Takže nijaké spory, nijaké hanlivé nápisy na školách s maďarským vyučovacím jazykom?

- My také školy nemáme, iba jednu raritu: samostatnú maďarsky hovoriacu obec Nitrianske Hrnčiarovce obklopené mestom Nitra. Ale nemám pocit, že by dochádzalo medzi občanmi k pnutiu.

Z vášho okresu pochádzal Esterházy. Organizovali sa spomienkové oslavy?

- Mal u nás rozsiahle majetky. Pokiaľ mi je známe, nijaké podujatia sa tu nekonali. No je veľkým nešťastím, že niektorí naši politici sa na takýchto oslavách v Maďarsku zúčastnili. Tak sa vlastne prihlásili k Esterházyho politike, ktorá doviedla Slovensko k Viedenskej arbitráži. Nasypali tým soli do stále rozjatrených rán.

Medzi politikmi, ktorí cestovali do Budapešti, bol aj rodák z Nitry, poslanec František Mikloško. Hovorili ste s ním o tom?

- Nie. Pán Mikloško svojím konaním prekvapil nielen mňa, ale aj mnohých Nitranov z radov blízkych KDH.

Budete mať asi novú - maďarskú fakultu. Čo vy na to?

- Znovu ktosi prilieva olej do ohňa. Pokiaľ by naozaj išlo o vzdelanie, existuje omnoho lacnejšia cesta - podpísanie medzištátnej zmluvy o výmene študentov medzi Slovenskom a Maďarskom, alebo poskytovanie finančných podpôr mladým ľuďom zo SR študujúcim na maďarských univerzitách. Tam by dostali podstatne kvalitnejšie vzdelanie ako na fakulte, ktorá sa má nasilu otvoriť v Nitre. Tí, čo by chceli študovať v slovenskom jazyku, by zase na základe reciprocity dostali šancu učiť sa na našich univerzitách.

A keď Maďari po takej fakulte naozaj túžia?

- Kto bude chcieť zamestnať absolventov školy, ak jej úroveň nebude dostatočná? Opäť sa to bude prezentovať ako národnostná neznášanlivosť. Existuje predsa voľačo také ako lojalita k štátu a každý vysokoškolák by mal byť natoľko inteligentný, aby dokázal študovať v štátnom jazyku. Táto myšlienka sa i na Univerzite Konštantína Filozofa vníma ako stranícka záležitosť. Nie je o ňu veľký záujem ani u maďarskej národnostnej menšiny, študenti by uprednostnili štúdium v zahraničí. Nestretol som sa ani s nadšením pedagógov maďarskej národnosti.

Ako sa pozeráte na to, že ktosi pomaľoval Petőfiho pomník a budovy maďarských kultúrnych inštitúcií v Košiciach?

- Vážne sa obávam, že sú to akcie na objednávku, a nie dajaký spontánny prejav nacionalistov. Majú zrejme slúžiť na odpútanie pozornosti od oveľa vážnejších udalostí. Pamätám si na zhanobenie židovských hrobov v Nitre, keď o tom zahraniční korešpondenti vedeli skôr ako správa cintorína.

A v tomto prípade to kto objednal?

- Ten, kto potrebuje odpútať pozornosť od oslavy Jánosa Esterházyho a od diskusií o reforme verejnej správy.

Dá sa to stihnúť naraz - fungovať ako primátor krajského mesta i ako poslanec NR SR?

- Deň má 24 hodín, ja nechodím na obedy, a tak mám k dispozícii 25 hodín. Jedno i druhé je náročné na čas. Našťastie, Bratislava je v priamom dosahu z Nitry, diaľnica umožňuje pomerne rýchlu komunikáciu. Ak zasadá Národná rada, tak obyčajne od siedmej do ôsmej som primátorom, potom sa ponáhľam do parlamentu. Ak čosi ráno nestihnem na úrade, tak tu ešte večer pracujem.

Vy ste navyše ešte premiér, hoci iba tieňový...

- Od prelomu tisícročí sa mi dostalo tej cti. S tým je spojené podstatne viac práce ako honoru. Pripadla mi úloha zabezpečovať prehľad o činnosti Dzurindovej vlády pre potreby našej strany a koordinovať prácu odborných klubov SNS vo vzťahu k legislatíve. Nie je mojou úlohou hovoriť ku všetkým návrhom zákonom, ale iba ku všeobecnejším koncepciám.

Koľko má váš kabinet členov?

- Zatiaľ sme oficiálne vymenovali iba dvoch - za ministra zahraničných vecí skúseného diplomata Petra Súlovského a za ministra spravodlivosti bývalého predsedu senátu Ústavného súdu Tibora Šafárika. Neprezradím ostatných, ktorých pripravujeme. Schvaľuje ich Predsedníctvo SNS.

Ide skôr o odborníkov, ako o straníckych funkcionárov či poslancov?

- Navrhujú ich odborné kluby. Dávame prednosť odborníkom, hoci z princípu nemôžeme odmietať ani poslancov. Chceme však v rámci SNS vytvoriť novú garnitúru. Poslanci majú dosť svojich povinností, nemusia sa obávať, že by ich ktosi zatienil.

Prečo vybrali vás za šéfa tieňovej vlády?

- Možno preto, lebo ma akceptuje najširšia členská základňa i vedenie strany. A hádam aj preto, že mám schopnosti tlmiť napätie.

Nebolo to preto, že vás Anna Malíková zahrnula medzi svojich štyroch mušketierov?

- Z mojej strany išlo skôr o akceptovanie politiky, ktorú dnes presadzuje predsedníčka SNS, než o zaradenia sa do dajakého názorového tábora.

Radia pani Malíkovej mušketieri, ako má na verejnosti postupovať ohľadom svojho ruského priateľa Alexandra Belousova?

- Ohliadnuc od toho, že ide o diskrétnu tému, mám jednu zásadu: nikdy sa nemiešam do vzťahov medzi mužom a ženou.

Bývalý minister obrany Ján Sitek sa nechal počuť, že SNS prehodnocuje negatívny názor na vstup do NATO. Vidíte to reálne?

- My sme prišli s doktrínou neutrality v čase, keď Varšavská zmluva zanikla a ostal tu Severoatlantický pakt, ktorý sa evidentne nesprával ako obranný a prejavoval sa aj ako mocenský nástroj jednej z veľmocí. Dostať sa z kaluže pod odkvap nie je riešením. Vývoj sa trocha posunul, no ja verím európskemu bezpečnostnému systému. Nie je predstaviteľné, aby Európska únia pomýšľala na úlohu ekonomickej veľmoci ako protiváhy USA, pokiaľ bude na nich vojensky závislá. Preto chceme v prvom rade vyriešiť vzťah k európskym bezpečnostným štruktúram - ak sa začnú vytvárať. Z našich analýz zatiaľ vyplýva, že NATO nie je schopné zabezpečiť stabilitu. Stačí si všimnúť dôsledky jeho účinkovania na Balkáne.

S hosťom SLOVA sa zhováral Martin Krno