D ako drogy
Britská tieňová ministerka vnútra za Konzervatívnu stranu Ann Widdecombová chcela nedávno vyhlásiť krížovú výpravu proti drogám, no viacero významných kolegov z tieňovej vlády jej rozlet zabrzdilo priznaním, že v mladosti fajčili marihuanu. Hodiť kameňom teda konzervatívci nemohli.
Widdecombová, korpulentná, energická žena v stredných rokoch, ktorú niektorí politickí pozorovatelia označovali za "možno novú Thatcherovú", to v podstate nemyslela zle, keď vyhlásila: "Drogy sú pohromou pre našu spoločnosť, sú rakovinou, ktorá ohrozuje samotnú budúcnosť. Som presvedčená, že túto drogovú pohromu možno riešiť len pomocou politiky nulovej tolerancie aplikovanej v celom reťazci ponuky a dopytu." Bez konzultácie s tieňovými kolegami potom vyhlásila, že budúca konzervatívna vláda zavedie pokuty aj za vlastníctvo malého množstva marihuany pre osobnú spotrebu.
Britov trápi alkohol
Vyhlásenie svojej potenciálnej šéfky najskôr odsúdili niekoľkí významní policajní činitelia a vzápätí viaceré špičky konzervatívcov upozornili, že sprísnenie zákonov proti ľahkým drogám by bolo kontraproduktívne. Siedmi tieňoví kolegovia Widdecombovej sa priznali, že v mladosti krátko fajčili marihuanu a tieňový minister poľnohospodárstva Tim Yeo v Timesoch dokonca vyzvonil, že marihuanu fajčil dlho a chutila mu. Zradenú a opustenú Widdecombovú, ktorá ešte vysvetľovala, že záleží od interpretácie významu "nulová tolerancia", sa snažil podržať aspoň šéf konzervatívcov William Hague vyhlásením, že on sám marihuanu nikdy nefajčil. Tí "siedmi statoční", ktorí priznali hriech z mladosti, možno neurobili svojej strane až takú medvediu službu, keď sa priblížili na dosah politike, ktorú v tejto oblasti prakticky uskutočňuje labouristická vláda.
Britská ministerka pre koordináciu boja proti drogám Mo Mowlamová už dávnejšie vyhlásila, že tiež vyskúšala marihuanu a na rozdiel od exprezidenta USA Clintona aj šlukovala, no nejako obzvlášť sa jej to nepáčilo. Zato sa páči obyvateľom britských ostrovov (a budúcim voličom), že počet tamojších detí, ktoré užívajú drogy, v posledných rokoch klesá. A čo sa týka spomínanej marihuany, podľa prieskumu medzi 40 000 mladými od 9 do 15 rokov, len 3 percentá opýtaných uviedli, že by marihuanu vyskúšali, keby túto drogu v krajine legalizovali. Naďalej však má Británia problémy s alkoholizmom mládeže. V jeho spotrebe sú mladí Briti bezkonkurenčne na prvom mieste v Európe. Mimochodom, druhí sú naši českí susedia, u ktorých alkohol ochutnalo 94 zo 100 šestnásťročných a marihuanu či hašiš vyskúšalo 35 percent mladých Čechov, zatiaľ čo európsky priemer je 16 percent.
Aj Česi majú problémy
Informácia o britských a českých problémoch s alkoholom u mladistvých zaznela pred pár mesiacmi vo švédskom Štokholme na konferencii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Jej správa sa vyslovila proti tradičnej zhovievavosti k popíjaniu mladých ľudí a pripomenula, že alkohol zapríčiní ročne smrť 55 000 mladých Európanov. Pri smrti každého štvrtého mladíka vo veku 15 až 29 rokov asistoval alkohol - týka sa to udusenia, dopravných nehôd, samovrážd a vrážd. Tabuľky WHO ukazujú, že v pravidelnej konzumácii alkoholu mládežou je prvá Británia, za ňou Dánsko a Česko. Opitosť je výsadou severských krajín, no mimoriadne často bývajú opití aj mladí Briti a Česi. S užívaním marihuany a hašiša experimentovalo až 40 percent českých školákov a v užívaní LSD sú mladí Česi spoločne s Írmi na prvom mieste v Európe, rovnako ako v aplikácii sedatív a upokojujúcich liekov.
Novely trestného a priestupkového zákona schválené pred dvoma rokmi prinášajú dobré ovocie a keby nebolo tejto novelizácie, mohla byť situácia v krajine ešte horšia, čo pochvalne komentujú aj v zahraničí. Hoci sa znížila dostupnosť drog, aj tak ich možno zohnať kdekoľvek bez väčších komplikácií. Drogoví predajcovia rómskeho pôvodu využívajú najmä fenomén dílerských bytov, odkiaľ predáva aj viac osôb. Díleri už nezvyknú postávať na známych miestach, ale viac využívajú mobilné telefóny s predplatenými kartami, aby ich nikto nemohol identifikovať. Mávajú tiež osobnú klientelu, alebo chcú odporúčanie od prevereného dodávateľa. V nepriamom styku je rozšírené posielanie hašiša v listových zásielkách, alebo forma mŕtvych schránok. Ťažko odhaliteľné je aj osobné odovzdávanie drog. Popri etablovanom podsvetí, kde majú silné zastúpenie kosovskí Albánci, sa začínajú razantne presadzovať po rusky hovoriace gangy, ktoré sa zameriavajú najmä na distribúciu pervitínu.
Balkánska a hodvábna cesta
V poslednom čase otvorili drogové gangy tzv. Hodvábnu cestu, po ktorej sa prepravuje zo Strednej Ázie do Európy predovšetkým biely heroín. Do týchto aktivít sú zapojení mnohí Kazachstánci a tiež potomkovia vysťahovalcov z bývalého Nemecka do stredoázijských oblastí. "Zlatý polmesiac" tvorený Afganistanom, Iránom a Pakistanom nahradil v dodávkach do Európy oblasť "zlatého trojuholníka" v juhovýchodnej Ázii. Spomínané 3 krajiny dorábajú dnes 70 až 80 percent svetovej produkcie ópia a toto množstvo naďalej rastie. Heroín vyrábaný z ópia sa dostáva z Afganistanu do stredoázijských republík a Ruska smerom do Európy, čím kopíruje významnú hospodársku "hodvábnu" cestu z čias stredoveku. V Európe ovládol afganský heroín už 90 percent trhu.
Dlhé roky sa heroín dostával na náš kontinent cez Irán, Turecko a krajiny bývalej Juhoslávie tzv. balkánskou cestou. Tá však, podľa nemeckých odborníkov, stratila v 90. rokoch na význame kvôli vojenským konfliktom na území bývalej juhoslovanskej federácie. Napriek tomu dnes po určitej stabilizácii situácie zostáva albánska a albánskokosovská mafia významnou hrozbou pre Európu. Turecký heroín predtým pašovali Turci a Kurdi, no dnes túto úlohu zabezpečujú disciplinované a kruté albánske klany. Kosovo je podľa francúzskeho kriminológa Xaviera Rauffera eldorádom zločinu a po vyhnaní srbskej polície s jej protinarkotickou jednotkou sa tam pašeráci drog pohybujú úplne slobodne. Údajní povstalci sú vlastne polovojenským krídlom mafie, špecializovanej na pašovanie drog, obchod s bielym mäsom a prevádzačstvo. Jej príslušníci vydierajú členov albánskej diaspory v zahraničí hrozbou únosu a likvidácie najbližších príbuzných, ak nebudú spolupracovať pri pašovaní drog.
Smrť mieri z juhu na sever
Americký svetadiel si absolútne vystačí s drogami aj bez dovozu spoza oceánov, no najmä na západnom pobreží s množstvom ázijských prisťahovalcov sa aktivizujú tiež ázijské drogové mafie. Inak dodávajú tovar predovšetkým latinskoamerickí drogoví baróni. Tým v posledných rokoch šliapol na krk exprezident USA Bill Clinton so svojimi vládnymi opatreniami. Pred rokom odklepol Washington takmer miliardu dolárov na represie proti obchodníkom s drogami, zverejnil zoznam 12 najväčších "hriešnikov", zmrazil ich majetok v USA a pohrozil všetkým firmám, ktoré by s nimi obchodovali, pokutami až do výšky 10 miliónov dolárov. Šesť osôb zo "špinavého tuctu" pochádza z Mexika, dvaja sú z karibskej oblasti, dvaja z Nigérie a dvaja z juhovýchodnej Ázie. Pre najväčšiu zásobáreň narkotík pripravil Biely dom spolu s kolumbijským prezidentom Carlosom Pastranom tzv. Plán Kolumbia s cieľom rozbiť hospodársku a politickú moc tamojšej narkomafie.
Bojovým prostriedkom je (popri iných opatreniach) špeciálna plieseň, ktorá po rozprášení hubí rastliny koky, z ktorých sa získava kokaín. Už predtým Kolumbia, Peru a Brazília nasadzovali herbicídy, no pestovatelia koky sa vždy len presunuli do inej oblasti a pokračovali vo svojej činnosti ďalej. Špeciálna plieseň sa však môže množiť a znemožniť pestovanie koky na celé desaťročia. Zároveň však môže narušiť celý ekosystém a donútiť roľníkov presunúť sa hlbšie do vnútra amazonského pralesa, čo by vyvolalo jeho ďalšie ničenie. Marxistická gerila zatiaľ ponúkla program alternatívneho poľnohospodárstva pre roľníkov, čo by si vyžiadalo veľkú finančnú pomoc, a to nielen zo strany Spojených štátov, ale i krajín Európskej únie, pretože aj tie sú ohrozené drogami, ktorých základ rastie na kolumbijských plantážach.
Heroín, kokaín i analgetiká
Od roku 1990 výrazne vzrástla konzumácia heroínu v radoch mladých Američanov (hoci spotreba tejto drogy je naďalej pomerne nízka) a priemerný vek jeho užívateľov klesol z 27 na 19 rokov. Rast jeho konzumácie umožnil čoraz ľahší prístup k heroínu, zníženie jeho ceny a možnosť aplikácie bez injekčných striekačiek. Obľúbený je však stále najmä kokaín a špeciálne jeho na fajčenie upravený variant - crack. Silnú zmesku kokaínu s kuchynskou sódou možno nájsť najmä v chudobných štvrtiach amerických miest a nebezpečná je tým, že vyvoláva silnú závislosť. Tá vzniká už po šiestich dávkach a narkoman čoskoro potrebuje okolo 20 až 30 dávok denne. Pri dlhšom užívaní vzniká trvalé poškodenie mozgu, pľúc a srdca, takže prakticky niet návratu do normálneho života.
Najmódnejšou drogou sa však v poslednom čase v USA stávajú analgetiká a to aj kvôli tomu, že sa ich užívaním netaja známe osobnosti. Lieky proti bolestiam, ako je napríklad Vicodin, v nebezpečnej miere užíva spevák Michael Jackson, televízna seriálová hviezda Matthew Perry a ďalší populárni umelci. "Pre získanie Vicodinu a ďalších analgetík sa netreba plaziť do pochybných štvrtí" - objasňuje jednu z príčin ich obľuby týždenník Time. Tabletky proti bolesti sa rozšírili aj medzi radových Američanov a len v roku 1998 začalo brať analgetiká na predpis "z iných ako liečebných dôvodov" približne pol druha milióna Američanov, čo je skoro trikrát viac ako v roku 1990. Analgetiká pracujú na princípe uvoľnenia všetkých cestičiek - od nervových zakončení v koži cez miechu až do mozgu, kde otvoria brány pre chemickú látku dopamin, ktorá spúšťa pocit pohody. Ten má však účinok, droga a núti človeka aby v užívaní pokračoval a dávky zvyšoval.
Či už sú to drogy tvrdé, alebo mäkké, aplikované injekčne alebo tabletkami, vo všetkých prípadoch za chvíle zabudnutia a útlmu zaplatia ich užívatelia väčšou či menšou závislosťou a veľmi často aj smrťou. Inklinovanie k drogám a alkoholu je záležitosťou sociálnej situácie, alebo pocitu izolácie, odcudzenia. Drogy nás sprevádzajú už tisícky rokov, no boj proti nim je trvalou úlohou ľudí, ktorí myslia nielen na seba, ale aj na svojich blízkych a tých, čo prídu po nás.
