Európsky sen na dosah
Ingmar Karlsson, veľvyslanec Švédska v Slovenskej republike
Rodák z Burseryde (16. január 1942), absolvoval okrem ekonómie aj politológiu, dejiny myslenia a francúzštinu na göteborgskej univerzite. Ako veľvyslanec pre Česko a Slovensko pôsobí v Prahe už piaty rok, keď predtým prešiel diplomatickými postami v Bogote, Viedni, Damašku, Bonne a Pekingu, ak nerátame niekoľko rokov práce v politickom odbore ministerstva zahraničných vecí v Štokholme. Ako autor prevažne literatúry politologického faktu a filozofie o smerovaní spoločnosti vydal osem kníh: Boh s nami (o náboženstvách a politike na Strednom východe), Bez dobrej vôle (o Palestíne), Čína v našich srdciach (Ríša stredu pred novým tisícročím), Kríž a polmesiac (náboženské menšiny na Strednom východe), Malá Európa (sprievodca európskymi menšinami), Krajina v strede (Nemecko), Islam a Európa, Európa a národy. Nech je Karlsson, kde je, ostáva stálym prispievateľom denníka Svenska Dagbladet a ďalších časopisov. Jeho manželka Margaréta je absolventka Univerzity Komenského, prekladá aj jeho diela do slovenčiny.
Pracujete v srdci Európy už piaty rok - predtým ste menili v kratších obdobiach mnohé pôsobiská. To sa vám pri Vltave a pri Dunaji tak páči, alebo Švédske kráľovstvo v týchto časoch nechce siahať prihlboko do vrecka?
- Je to výnimka. Mám už doslúžené, no keďže Švédsko práve predsedá Európskej únii, bolo by neosožné teraz meniť môj post. Ale môžem sa priznať, že sa mi pražský, aj bratislavský pobyt mimoriadne páči.
Bratislava vás čakala pri vernisáži mimoriadne úspešnej výstavy dizajnu, architektúry a životného štýlu O slobode pre človeka. Ohlásili vás ako slávnostného rečníka jej prológu.
- Bol som práve v tom istom termíne v Bruseli. V Bratislave bola však okrem generálneho konzulátu zastúpená aj pražská ambasáda. A za rodinu dcéra Andrea.
Vrátili ste sa vtedy z Bruselu s dobrým posolstvom pre Slovensko?
- Všetky dobré posolstvá má Slovensko vo svojich rukách. Aj celú svoju budúcnosť.
Som ďaleko od toho klásť vám konfekčné otázky: Kedy, v akom poradí, skôr či neskôr, a či vôbec má pred sebou šance prijatia naša krajina. A keby ste to aj vedeli, ako diplomat zrejme nebudete vynášať žiadne tajomstvo.
- Ale budem. Je to regata, s vyrovnanými šancami.
Preteky na regate? Súperenie?
- Predovšetkým sami so sebou, s vlastnými problémami. Európske integračné úsilie nie je bojom "kto z koho" alebo "kto na úkor koho". Podmienky prijatia sú samozrejmé, plníte ich vo vlastnom záujme. Prijatie nie je láskavosť tých, čo sú dnu voči čakajúcim. Ani lobovanie. Všetky lode vchádzajú na trať s rovnakou šancou, z tej istej štartovacej plochy. Nezáleží, kto dočasne vedie, kto kedy predbieha, podcení, či precení vlastné sily. Záleží, aby došiel do cieľa.
Švédsko patrí medzi mladších členov európskej integrovanej rodiny. Mali ste či ešte máte problémy?
- Švédsko je členom Európskej únie od 1. januára 1995. Problémy má.
Po úspešnom referende…
- Predchádzali mu rozsiahle debaty. Výsledok bol tesný - 51:49.
A debaty? Zdržiavali - osožili?
- Pokračujú dodnes. Málo pomôžu tým, čo nevychádzajú zo znalostí dejinných faktov a sú len debatami pre debaty. Ešte aj dnes sú mnohé vedené v zjednodušených termínoch biele - čierne, či nebo - peklo.
Máme mnohé spoločné so Švédskom, to mi spadol kameň zo srdca. Ešte aj v rozkonárených a nekončiacich sa debatách nie sme raritou.
- Máme mnohé spoločné a pozitívne so Slovenskom, aj s bývalým Česko-Slovenskom predovšetkým v kultúre a športe. Aj teraz sme vo futbalovej klasifikácii v spoločnej skupine v boji o postup, v Nemecku dobojovali hokejisti tre kronor o podobné medaile, vaši lepšie vlani, Švédi teraz. Slovenské divadlá hrajú Strinberga, vyšla Selma Lagerlöfová, Lagervist, Tranströmer, Enquist, Astrid Lindgrenová.
Pre našu mládež boli dlho postrachom, ale aj idolom mená Tumba Johansson, ten a fúra Erikssonovcov i Karlssonovcov.
- Pre švédsku mládež to boli: Golonka, Nedomanský, bratia Šťastní - pre nás často trpkí.
Popri malej trpkosti, že slovenskej kultúry je v krajine troch korún značne menej?
- Zdieľame aj túto trpkosť. Bez toho, že by som vám radil, iba pripomeniem, že je to i nedostatkom konkrétnej iniciatívy vašich inštitúcií. Každá krajina pri prezentácii toho, čo má, kráča vlastnými cestami. Pozrite sa: športovci nepotrebujú lobing, ani reklamu. Ich tovar sa predáva - alebo odmieta sám. Keď Slovensko prvý raz hralo na olympiáde v Lillehameri hokej so Švédskom, ako sa pamätám 2:2, nepomohlo nám k víťazstvu ani hlasné povzbudzovanie švédskej princeznej. Pravda, v tej istej lavici na tribúne bol aj váš vtedajší prezident.
Aké princezné máte v talóne pre kultúru?
- Máme. Svenska institutet ako štátna ustanovizeň má za úlohu šíriť a organizovať kultúrnu, školskú, vedeckú, spoločenskú informatiku i výmenu medzi Švédskom a zahraničím. Ale nedokázal by sám osebe nič, keby nebolo iniciatívy a pohotovosti jej zamestnancov, zázemia, vrátane literátov, prekladateľov a umelcov vôbec. Sú krajiny, ktoré majú inštitúcie pre inštitúcie, zamestnancov pre zamestnanie - aktívne výsledky teda nie sú iba záležitosťou zriaďovania honosných úradov, či ústavov, ale ľudí v nich.
Pre intenzívnejšiu kultúrnu kontaktáciu treba vždy partnerov. Teda odosielateľov a prijímateľov. Máte priaznivú pôdu na Slovensku v role prijímateľa?
- Veľmi sľubnú. Pre Slovensko bolo "opätovné stretnutie so Švédskom kultúrnym sviatkom" - tak to pripomenula v uplynulú jar pri výstave v Slovenskej národnej galérii domáca hostiteľka Ágnes Schrammová. Krásna úprava, s akou vydali Mladé letá Pipi Dlhú pančuchu, aj jej literárnych kolegov v ďalších vydavateľstvách, hovoria sami za seba. Osobitne si ceníme iniciatívu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorej študenti preložili a vydali pod titulom Polárna žiara ukážky klasickej i súčasnej poézie a prózy severských autorov. Básnik Gustav Fröding, prozaici Jan Guillou a Agneta Pleijelová…
Milan Richter prekladá už dávnejšie hry a poéziu švédskych tvorcov. Pochválili ho i u vás a sám sa chváli: "Pozri na túto dlaň, tú mi pred chvíľou stisol švédsky kráľ!"
- Priateľom Švédska patrí vďaka. Ale pozrite na túto dlaň - pred chvíľou mi ju stisla moja prekladateľka Margaréta.
Vy sa teda máte. Prekladateľka priamo pod domácou strechou. Tomu sa hovorí šťastie.
- K šťastiu treba prirátať: mať takého vydavateľa, akým je Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, ktorý moju poslednú knihu Európa a národy v Academic Electronic Press-e priniesol na svetlo božie v slovenčine. Ako dôvodí v prívetivom príhovore profesor Juraj Cúth: "Po doterajšej plodnej slovensko-švédskej výmene krásnej literatúry začína výmena odbornej literatúry v oblasti medzinárodných vzťahov."
Čo považujete za potrebné podčiarknuť z tém vašej knihy?
- Históriu. Obávam sa, že nie iba kandidátske krajiny, ale aj tie, ktoré sú už v Európskej únii, sa priveľmi zahľadeli do riešenia momentálnych, často vŕšiacich sa úloh. Nezvýši im čas, alebo nepovažujú za potrebné zalistovať si v histórii nášho kontinentu a v dejinách vôbec pre pochopenie, odkiaľ pramení to, čo pomenúvame vari nie celkom presne - odkaz minulosti.
Prečo nepresne?
- Odkaz by bolo čosi dané - ako dedičstvo. Pre pochopenie dneška poznanie prameňov značí ustavičné obnovovanie pamäte.
A o to vo vašej knihe o európanstve prevažne ide?
- Aj o to. Predovšetkým: ja som to nevymyslel, nehrám sa na Krištofa Kolumba. Už jeden z otcov EÚ Robert Schuman pred polstoročím pripomínal, že Európa nemôže obísť svoju históriu. Dovoľte mi pôžičku: "Politické hranice sú výsledkom historického a etnického vývinu, dlhodobého úsilia o národnú jednotu. Nikomu nenapadne ich zrušiť. Kedysi sa menili v dôsledku krvavých vojen či uzatváraním prospešných manželstiev. Teraz je dôležité zmenšovať ich dôležitosť. Navyše európske hranice budú čoraz menej ohraničovať výmenu myšlienok, osôb a tovarov."
Ale ten istý Schuman hlásal, že solidarita národov má prekonať zastaralý nacionalizmus, lebo na starom základe treba budovať nové poschodie.
- Európska identita, čiže vyššie a ďalšie poschodia, sa nedajú vytvoriť na základe centrálnych poučiek, požiadaviek, či direktív z Bruselu alebo iných hlavných miest. Ani usporadúvaním seminárov, kongresov a konferencií. Vznikne iba vtedy, ak občania jednotlivých štátov Západu aj Východu budú sami presvedčení, že integráciou čosi získajú a že EÚ koná v ich záujme.
Máte predstavu o budúcom modeli? Ak jestvujú rozličné predstavy, dajú sa už teraz zhrnúť?
- Ten istý Schuman mal predstavu, že nadštátna konštrukcia bude spočívať na národnom základe. Minulosť, tradíciu, rozmanitosť kultúr žiadneho národa neslobodno zapierať a potláčať, ale národná energia získa nový rozlet a uplatní sa pre spoločné dobro v službách nadštátneho spoločenstva.
Bola reč o nadštátnej konštrukcii. Aký vzor?
- Euroúniu nemožno uskutočniť napodobením už existujúcich štátnych foriem. Žiadne vzory pre ňu nejestvujú.
Švajčiarsko? Spojené štáty?
- V prípade Švajčiarska sú príčinou odporu voči únii obavy, že by sa alpská republika mohla rozpadnúť. USA sú síce etnicky a kultúrne heterogénne, ale majú spoločný štátny jazyk, zdedený konštitučný patriotizmus a spoločnú politickú kultúru, čo tvorí základ ich národnej identity. I tak však táto krajina potrebovala storočie, kým dosiahla dnešné dimenzie. Ani ich spoločný jazyk, ani politická kultúra, teda obidva nosné pylóny s mocnou integračnou silou, nie sú tam v súčasnosti veľmi stabilné.
Osobitnú predstavu majú Nemci, ku ktorým sa pridávajú len Rakúšania. Kancelár Gerhard Schröder sa dal počuť s víziou silnej jednotnej Európy, hádam s jednou vládou, jedným parlamentom.
- Únia je dnes predstaviteľná iba ako federácia, ktorá i pomocou európskych inštitúcii a s čo najjasnejšie vymedzenými výkonnými mocami rešpektuje členské štáty a ponecháva priestor na ich individualitu a špecifické črty.
No hlbšia integrácia môže mať výhody vo svojej úspornosti, zmenšení byrokracie, zjednodušených formalitách...
- ...ale aj vo zvýšení nedôvery a nebezpečenstva pre celý integračný proces, pretože vo viacerých štátoch by mohla viesť k referendám s negatívnymi výsledkami.
Príklon k anglosaskému svetu, menovite k Spojeným štátom americkým, sa vynára pod etiketou eurorealizmu. Je to skôr prianie ako myšlienka podložená realitou. Prevláda v pravicových kruhoch.
- Aj v iných kruhoch a v opačných podobách. Ak som pripomenul, že úvah je veľa, neznamená to, že som proti diskusiám a rozvíjaniu podnetných myšlienok. Som iba proti blúzneniu na nereálnej pôde.
Je to aj varovanie alebo zaostrenie pozornosti na náš stredoeurópsky priestor?
- Božechráň, žiadne varovanie. Ľudia v bývalom bloku, označovanom ako "východný", si zvykli jednostaj hľadať nejakého nepriateľa: buržoáziu, veľkostatkárov, imperializmus, triednych zradcov - kohosi, kto je stelesnením zla. Treba, aby získali nový vlastný spoločenský status a aby sa vymanili z uzavretého kruhu nacionalizmu.
Medzi menovanými pojmami ste ponechali bokom trhové hospodárstvo.
- Kdeže bokom, sme práve uprostred. Predsa trhové hospodárstvo sa spočiatku, po zmene režimu, ukázalo u vás, aj u vašich susedov z najmenej atraktívnej stránky. Sociálna polarizácia, nezamestnanosť, schudobnenie širokých vrstiev, bulvárna tlač, kriminalita, drogy, pornografia - tieto spoločenské javy sa objavili a šírili oveľa rýchlejšie ako demokratické štruktúry. Spoločnosť sa nachádza medzi starým a novým poriadkom. Kdesi na mostíku: "Už nie - a ešte nie."
Pre "už áno" sme sa nazdávali, že existujú optimistickejšie predpoklady pre náš priestor.
- Viacerí politici dúfali, že práve stredná Európa môže pôsobiť ako protiváha vzrastajúcemu nacionalizmu. Pre mnohých pojem stredná Európa vyjadroval svojráznu kultúru a spôsob života, územie pohody. Akýsi malý kultúrny raj, kde sa paradajky pomenujú rajské jabĺčka, kde ešte žijú skutočné kaviarne, čašníci v smokingoch, servírky v zásterkách a bielučkých ortopedických topánočkách. A vítajú vás idylické staničné budovy s klenbami, mestá plné barokových kostolov, ovzdušie pretkávané mnohými jazykmi, ale aj spoločnými zvykmi a hrejivým porozumením. Možno preto je nemysliteľné, aby toto územie predstavovalo akúsi sivú zónu, prekážku zjednotenia starého kontinentu. Jasne vyjadrený politický cieľ na oboch stranách železnej opony - a podčiarkujem, že teraz Únii predsedajúce Švédsko patrí medzi čelných jeho hlásateľov - je: integrácia, a nie separácia.
Máte príklady? Kladné, záporné?
- Až-až. Osobne odmietam čierno-biele prezentácie. Skúšam nahradiť slovo "kladné" pojmom vysnívané, či predstavované, a "negatívne" skôr opatrníctvom, nedôverou, či obavou z rizík. Oboje pramení z hry, kde sa dá prehrať alebo vyhrať všetko.
Menovať ako diplomat, hoci priateľsky naklonený pozitívam integrácie, nebudete?
- Budem. Diplomacia nevylučuje priateľstvo. Má priestor aj pre právo na osobnostný postoj a dojem. Ak nové demokratické štáty nebudú aspoň v tomto priestore vystupovať ako jeden blok so spoločnými záujmami, posilní to tie sily v EÚ, ktoré sú proti jej rozšíreniu, prijímaniu s mnohými podmienkami alebo za spomalenie procesu. Slovensko a jeho vláda sa v tomto období správa európskejšie a môže patriť medzi pozitívne príklady.
Máte na mysli májový summit v Bratislave?
- Aj. Ale predovšetkým vystupovanie predstaviteľov kladných spoločenských prúdov i správanie jednotlivých činiteľov.
Môžete porovnávať?
- Bývalý predseda českej vlády Václav Klaus kedysi veľmi zdržanlivo váhal, ba istý čas odmietal pojem stredná Európa. Obával sa, že sa môže použiť ako akési parkovisko či čakáreň pre štáty, ktoré sa chcú stať členmi EÚ. Preceňoval pozíciu Česka v porovnaní s ostatnými z višegrádskej štvorky. Dokonca po vzniku samostatného Slovenska sa, podľa Klausa, úplne vytratila určitá optická ilúzia a teraz už jestvuje jeden nárazníkový štát medzi Českou republikou a východnou Európou.
Vývin takúto perspektívu prekonal?
- Prekonáva. Predovšetkým predstavu, že stredná Európa je krajinou nikoho, akási Medzieurópa medzi Východom a Západom.
A iné rôznorodé pohľady?
- Slovinci. Pozerajú na svoj únik z Juhoslávie ako na návrat do Európy. Z ich perspektívy patrí Záhreb už k Balkánu, tam zas považujú za európsku hranicu čiaru medzi Chorvátskom a Srbskom. Pocity Ľubľany sa vnímajú samoľúbo v Prahe, keď sa žartovne hovorí o Čechoslovinsku. Maďarskí nacionalisti zasa vidia v pojme stredná Európa určitú možnosť obnovenia bývalej nadvlády Budapešti v Dunajskej kotline. Svoje prednostné miesto v Európe vidia ako samozrejmosť aj vďaka úlohe, ktorú zohrala maďarská vláda pri podpore politických pohybov v roku 1989.
Čím je vám osobne pojem stredná Európa?
- Žiadna Medzieurópa. Zdá sa, že už jeden a pol storočia platia slová z definície filozofa Bruna Bauera: "Stredná Európa je rozľahlé územie plné nezodpovedaných otázok a nevyriešených sporov, pokúšajúca sa vzniesť požiadavky, ktoré sa, tak ako požiadavky jej oponentov, dosiaľ nikdy nesplnili. Zdá sa byť vizionárskym vrtochom, ktorého cieľom je niečo nové a obrovské."
A sme teda my, Stredoeurópania, od nepamäti v tom vizionárskom sne?
- Ak smiem, tak poviem za seba a svoju krajinu, že sa pričiníme, aby sa ten sen splnil - ak sa o to pričiníte aj vy sami. A v to dúfam.
Máte priority?
- Prirodzene - ekológia, menšiny, bližšie poznanie.
V Londýne som videl rybárov, a veru nesedeli pri Temži márne s udicami.
- V Štokholme sa môžete uprostred mesta kúpať, chytať ryby, hoci aj lososov.
Dobre, u vás vo Švédsku... Ale v Európe?
- Únia sa usiluje získať súhlas 55 priemyselne vyspelých krajín, ktoré podpísali známy Kjótsky protokol o klimatických zmenách, pre jeho ratifikáciu. Margot Wallströmová a ministri životného prostredia Švédska a Belgicka vycestovali do Washingtonu a presviedčali amerického prezidenta Georgea Busha, pre ktorého je Kjóto mŕtve, aby zmenil rozhodnutie. Netajili sa svojím sklamaním. Prívetivejšieho prijatia sa im dostalo v Kanade a pokračovali v ceste do Ruska, Číny a Japonska. Žiadna krajina by nemala mať právo umŕtviť proces, ktorý sa dotýka záujmov celého sveta.
Pre Slovensko bolo Švédsko dávnejšie v mnohých oblastiach vzorom. Menovite pre Alexandra Dubčeka a jeho model socializmu s ľudskou tvárou.
- Aj Švédsko prechovávalo úctu k úsiliu vašej krajiny a podporilo Dubčekov sľubný pokus i jeho osobne. Ale jednako sa reálne nazdávam, že pri mnohých modeloch a inšpiráciách si vlastný model musí vytvoriť každý sám.
Ste členom socialistickej strany alebo jej sympatizantom?
- Som diplomat. A to uvažujúci v prospech svojej krajiny a usilujúci sa aj o prospech celej Európy. Myslím si, že mnohé z mojich kníh i praktické kroky to dosvedčujú. Nie som členom žiadnej politickej strany.
Medzi obdivované príkladné osobnosti patril švédsky premiér a osobnosť Socialistickej internacionály Olof Palme. Je to už pätnásť rokov od jeho zavraždenia, ktoré dodnes vyšetrujú. A s akým výsledkom?
- Žiaľ, existuje viacero teórií pre motív činu, no usvedčiť skutočného páchateľa sa dosiaľ nepodarilo.
Palme bol značne nedôverčivý, aj ironický k Európskej únii. Protivilo sa mu jej päť "K" - kapitalizmus, konzervatizmus, kariérizmus, kolonializmus a katolicizmus.
- Je to presný výrok?
Prešiel pri jeho výročí teraz našou tlačou.
- Mne v tejto podobe nie je známy. Ale každopádne patrí inej dobe s iným množstvom poznatkov a potrieb spoločnosti. Zmenili sa viaceré okolnosti, aj samotná Únia. Mimochodom, spomedzi 15 krajín EÚ dnes okrem dvoch všetky majú socialistické vlády. Týmto dopĺňam svoju predchádzajúcu odpoveď: Nie som člen žiadnej strany, plním svoje úlohy a úlohy krajiny, ktorá má po roky socialistické vlády, sociálne smerovanie aj zameranie na budúcnosť Európy.
Je obdivuhodné, ako to všetko zvládate: vydávate knižku za knižkou, píšete do novín, máte na starosti Prahu aj Bratislavu, teraz ešte i Európu, ste vzorná hlava rodiny...
- Stačí. Človek zvládne poľahky to, čo má rád. Pracovať pre spoločnosť je obdobné ako pre rodinu. Štúdium, hlad po vedomostiach boli moje hobby od mladi. Aj písať som chcel. To ako dvanásťročný. Ale ešte predtým som mal iné plány.
Pilot? Cestovateľ?
- Misionár. Mal som vtedy päť rokov, vyrastal som na vidieku a z domu som mal v sebe, že človek má vo svete šíriť dobro.
Vyznávate presvedčenie, že knihy, osveta, či literatúra môžu pomôcť ľudstvu? Majú ešte aj v tomto pretechnizovanom veku zmysel?
- Môžu pomôcť pochopiť, priniesť poznanie. Rozhodne nedokážu problémy riešiť, to musia ľudia sami.
Ako zvládate dualizmus vášho pôsobenia na linke Praha - Bratislava? Ako delíte svoj čas, povedzme v percentách?
- Som často na Slovensku, číselne to ťažko vyjadriť. Ale môžem povedať, že som presne informovaný. V Bratislave pracuje vynikajúco švédsky generálny konzulát, ktorý už roky vedie Ruben Kemény a jeho výsledky sú imponujúce.
Môžete pripomenúť dačo z faktov?
- Švédsko je na Slovensku známe už dávnejšie, od ložísk cez produkciu Elektroluxu, no a známe značky Scamia, Volvo, medicínske prípravky, mobilné telefóny, nábytok.
Posledné aktuality?
- Práve teraz má pri Malackách IKEA rozbehnúť výrobu v dvoch nových závodoch na drevotriesky a kuchynské linky. Vznikne vyše päťsto nových pracovných príležitostí. Takmer 90 percent produkcie pôjde na export.
Veľké možnosti spolupráce spočívajú v oblasti informačných technológií, kde patrí Švédsko medzi svetové veľmoci. Sú využité?
- Rozhodne budú. Takisto spolupráca v ochrane životného prostredia, v biotechnológiách a medicínskej technike.
A kultúra?
- Jej patrónkou je naša konzulárna tajomníčka Eva Gašperanová. Jej často nenápadným pričinením sú kultúrne aktivity, prichádzajú k vám švédske výstavy, dirigenti, prednášatelia, populárna hudba. Švédsko sa dokonca chcelo zúčastniť na Dňoch európskej kuchyne. Žiaľ, patrilo medzi výnimky, ktoré nemohli potvrdiť pravidlo, že i láska ku krajine ide cez žalúdok. Ale dúfam, že sa predsa raz uskutoční v Bratislave stretnutie pri prestretých stoloch, aj pri tom švédskom.
Akú kultúrnu potravu sám obľubujete?
- Európsku. Ovládam viacero rečí, a tak z európskej literárnej kuchyne si pochutím na rozličných jej predkrmoch, múčnikoch a pestrom menu. Ako z mojich kníh badať, nie sú mi vzdialené kultúry, tradícia, história a náboženstvá rôznych kontinentov, ale doma je doma.
Máte čosi ako vyznanie? Niečo, k čomu smeruje vaše úsilie, aby vaše myšlienky neostali iba na papieri?
- Predovšetkým mám predsudok voči slovu vyznanie. Mám iba skromné želanie, aby aspoň niečo z mojich myšlienok ostalo premenené na činy.
A sen? Večný mier?
- Večný mier má titul kniha Immanuela Kanta. Má už vyše dvesto rokov. Jeho základná myšlienka spočíva v tom, že trvalý mier v Európe sa dá zaručiť len vytvorením federácie štátov, založenej na princípoch medzinárodného práva. Podľa Kanta je potrebné mier založiť. Vyjadril sa za zákaz vojen a úplné odzbrojenie. Jeho cieľom bol federatívny Völkerbund. To je Zväz národov, a nie jednotný Völkerstaat, teda štát národov.
To sa počúva skoro ako báseň. Inšpirujú vás, tak ako Kanta, básnici?
- Pripomeniem poeta, ktorý bol národným v najnárodnejšom zmysle, avšak považoval za najväčšie otroctvo hranice. Bol to on, čo burácal: "Prerežte putá, zrušte hranice, zrušte colníkov, zrušte vojakov, inými slovami buďte slobodní a získate mier."
Ale od čias Kanta a Huga uplynuli stáročia. Skutočnosť sa ich predstavám striedavo vzďaľovala a približovala. Ako ďaleko je dnes ich sen?
- Verím, že na dosah.
S hosťom SLOVA sa zhováral Miro Procházka
