Veľké oči, ale pre plač
Správa prvá: Po porážke svojej Socialistickej strany v komunálnych voľbách portugalský premiér António Gutteres podal demisiu. Líder socialistov označil výsledky volieb za osobnú prehru a oznámil, že ponúkne prezidentovi rezignáciu. „Je mojou povinnosťou voči Portugalsku zabrániť politickému marazmu," odôvodnil svoje rozhodnutie.
Správa druhá: Predsedovia krajských výborov SDĽ v Trnave a Prešove Peter Bohunický a Štefan Rusnák oznámili svoje odstúpenie zo straníckych funkcií a spolu s poslancami NR SR za SDĽ Jozefom Klemensom a Stanislavom Bartošom sa vzdali poslaneckých mandátov. Ich rozhodnutie je reakciou na katastrofálne výsledky SDĽ v regionálnych voľbách. Chápu ich ako osobnú porážku, vzhľadom na skutočnosť, že sú nositeľmi politiky SDĽ v regiónoch a boli kľúčovými kandidátmi strany vo voľbách.
Skutočnosť a ilúzia
Dve správy z médií. Na prvý pohľad hovoria o veľmi podobnej situácii a rovnakej reakcii politikov na ňu. A predsa je medzi nimi neuveriteľný rozdiel. Prvá je skutočná, druhá vymyslená. Je to ilustrácia dramatického rozdielu medzi politickou kultúrou západnej Európy a slovenskou mizériou. Prvé regionálne voľby boli pre Slovensko určite dôležité. Tak ich vnímali aj strany a nasadili svoje regionálne esá. Veď išlo o akýsi prieskum pred tohtoročnými voľbami do Národnej rady. Veľa si sľubovala aj SDĽ, ktorá sa doteraz vždy pýšila svojou podporou na komunálnej úrovni. Prirodzene očakávala, že sa to premietne i pri obsadzovaní regionálnych parlamentov. A výsledok? Katastrofa, ktorú SDĽ vo svojej histórii ešte nezaznamenala.
Peter Bohunický je predsedom krajskej organizácie SDĽ v Trnave. V parlamentných voľbách v roku 1998 figuroval na kandidátke ako krajský líder a z tejto pozície sa stal aj poslancom NR SR. Z postu lídra SDĽ v Trnave sa uchádzal aj o stoličku župana. Prepadol na celej čiare - 5274 hlasov v rámci celého kraja sa nedá označiť za neúspech. Ide o totálne fiasko. Víťaz prvého kola získal desaťkrát viac hlasov, Bohunický oslovil iba 15 percent voličov SDĽ z parlamentných volieb pred vyše troma rokmi v tomto kraji!
Fiasko v Prešove, Trenčíne, Žiline...
Rovnakým spôsobom sa do NR SR v roku 1998 dostal aj Štefan Rusnák. Prešovský líder si tiež dlhodobo buduje pozíciu na popularite v tom kraji. Vo voľbách do samosprávnych orgánov VÚC sa rozhodol prispieť k výsledku SDĽ svojou kandidatúrou na poslanca regionálneho parlamentu. Výsledok? Vo volebnom obvode Prešov - len 2158 hlasov. Kam sa podela ilúzia o jeho popularite? Veď z kandidátov SDĽ skončil vo svojom volebnom obvode až na štvrtom mieste! Získal iba 13 percent voličov SDĽ z roku 1998.
Ďalší niekdajší krajský líder v Trenčíne Jozef Klemens chcel ku kreslu v NR SR pridať aj stoličku v regionálnom parlamente. Vybojoval 775 hlasov - len o sto hlasov viac, ako má v Trenčíne SDĽ členov! A iba 7,8 percenta voličov z roku 1998! Ak sa predpokladá, že každý člen strany dokáže vo voľbách okrem svojho hlasu získať minimálne dva hlasy svojich príbuzných, vychádza, že Klemens neoslovil ani všetkých členov vlastnej strany. Svedčí o tom aj fakt, že vo svojom volebnom obvode skončil až ako šiesty v poradí z kandidátov SDĽ!
Aj Stanislav Bartoš si asi povedal, že po budúcich voľbách už nemá miesto v NR SR isté, a tak sa chcel poistiť v žilinskom parlamente. Ale 792 hlasov mu to nezabezpečilo. To je len osem percent z niekdajšej voličskej podpory SDĽ v okrese Žilina a iba dvojnásobok členskej základne. Aj prácu poslanca Bartoša asi ani členovia a voliči ľavicovej strany nehodnotia vysoko. Inak sa nedá vysvetliť, že tiež skončil spomedzi kandidátov SDĽ vo svojom obvode až na šiestom mieste!
Regionálni lídri nahí!
Predsedovia regionálnych organizácií SDĽ teda ukázali v plnej nahote, akými lídrami v skutočnosti sú. Nielenže prepadli v boji s kandidátmi iných strán, ale v priamom súboji pred voličmi ich porazili aj mnohí partajní kolegovia. Pritom ich východisková pozícia bola viac ako dobrá. Veď sedeli tri roky v parlamente, z pozície krajského lídra pravidelne rozohrávali vnútri strany „veľké politické partie“, mali dostatok priestoru, možností aj prostriedkov presvedčiť svojich voličov konkrétnymi činmi o opodstatnenosti svojej politickej existencie. Spýtajte sa však na verejnosti, kto za posledné tri roky počul ich mená a či si niekto spomenie na konkrétny výsledok ich poslaneckej práce. Lenže politika prináša výsledky práve v tom, ako prácu politikov vnímajú voliči.
Predseda krajskej organizácie SDKÚ v Košiciach a neúspešný kandidát na župana Alojz Rajnič bezprostredne po voľbách oznámil abdikáciu. Po uskutočnení straníckych primárok je to druhá lekcia z politickej kultúry, ktorú pravica udelila SDĽ. Ale v nej je vždy všetko inak. Nájdu sa „objektívne“ príčiny neúspechu (napríklad nízka účasť, vyostrené nacionalistické vášne) a zistí sa, že vlastne všetko je v poriadku. V SDĽ „urobili maximum“ a reprezentujú ju tí najschopnejší lídri. Porazení sa stanú morálnymi víťazmi a pri zostavovaní kandidátky do nasledujúcich parlamentných volieb sa ocitnú možno opäť na popredných miestach. A či nie?
