Zo zošitov
VI
Malý dodatok k psychoanalýze:
Rodičia sú predlohy bohov. Bohovia sú predlohy rodičov. Dieťa pripisuje rodičom božské vlastnosti. Rodičia sú všemohúci, chránia dieťa. Dieťa sa na rodičov spolieha. Žije bezpečne, veselo, dôveryhodne. Toto je prvé štádium vzťahu: boh-rodič. Potom príde druhé štádium. Dieťa spozoruje nedôveryhodnosť, ľudskú slabosť rodičov. Bolestne mizne božskosť rodičov. Môže sa objaviť nenávisť k rodičom: nie preto, lebo rodičia sú „zlí“, ale preto, lebo deti spoznávajú svoju rovnosť s rodičmi. Psychoanalýza je v podvojnom vzťahu k rodičovstvu. Vzťah dieťaťa k rodičovi môže byť naplnený: ak je boh predloha rodičov. Môže byť konfliktný, a to dlhodobo: ak je boh derivát rodičov.
VII
Ako každý slušný človek, aj Adam vykonal niekoľko svinstiev. Napríklad prehovoril svoju milenku Agnešu, aby si dala urobiť potrat, hoci otcom nebol on, Adam, ale Agnešin manžel, a Agneša sa nemienila rozviesť. Adam dobre vedel, že jeho čin bol hnusný, ale netrápili ho výčitky. „Človek má právo na zlo,“ hovoril si: vo svojich etických a teologických úvahách priznal ľudskej bytosti akési diabolské právomoci. Aj keď sa občas nútil, pocit viny mu bol neprístupný, hoci vinu triezvo priznával.
V duši je viacnásobná podvojnosť, hovoril si, napríklad láska a ľahostajnosť, prestrašenosť a odvaha, a tak ďalej. Podvojnosť nám priznala príroda alebo napokon sám Pánboh, a musíme ju odobriť ako významný dar. Adam prijímal aj krivdy. Starý pán profesor na penzii, bývalý až hlúpo besný komunista, mienil vybaviť Adamovo prepustenie z gymnázia, a to len preto, že do úlohy z literatúry napísal, že Bunin bol lepší ako Gorkij. Bolo to pradávno. Pán profesor sa každodenne stretával s Adamom na podvečerných prechádzkach. Bol neuveriteľne priateľský a úctivý, lebo podľa jeho mienky je lekár viac ako profesor. Adam cítil úprimný priateľský cit k starcovi, hoci rozumom presne vedel o jeho podlosti. Takmer každý podvečer sa úprimne porozprávali.
