Čínske problémy
Migrujúci pracovníci z vidieka pomohli vytvoriť „čínsky ekonomický zázrak“. Teraz čelia nejasnej budúcnosti – a s nimi aj politická stabilita v krajine.
Podľa nedávnych správ sa muselo tento rok vrátiť domov na vidiek dvadsať miliónov migrujúcich pracovníkov. V mestách si už totiž nedokázali nájsť prácu. Práve na ich chrbtoch, ochote pracovať za nízke platy a v zlých podmienkach, vyrastal do značnej miery „čínsky ekonomický zázrak“. Možnosť nájsť si sezónnu prácu v meste zas dokázala priniesť dodatočné príjmy na čínsky chudobný vidiek, a tým uvoľňovala časť sociálneho napätia.
V Číne cestovalo za prácou do miest 130 miliónov obyvateľov vidieka. Viac ako 15 percent z nich sa však teraz muselo vrátiť. Spolu s mladými ľuďmi vstupujúcimi na trh práce tak môže nezamestnanosť dosahovať až 26 miliónov osôb, podľa niektorých je skutočné číslo až 40 miliónov. Ďalšie milióny vidiečanov síce oficiálne pracujú, no majú nedostatočný príjem a na farmách ostávajú len kvôli nedostatku iných príležitostí. Takéto množstvo nezamestnaných a podzamestnaných ľudí dokáže zvýšiť sociálne napätie aj vo viac ako miliardovej krajine.
Rast čínskej ekonomiky stál posledných tridsať rokov na niekoľkých pilieroch: obrovskej zásobe lacnej pracovnej sily, lacnom kapitále (vrátane zahraničných investícií, ktoré hľadali v Číne práve lacnú pracovnú silu), podhodnotenej mene, masívnych vládnych investíciách do infraštruktúry a ochote a schopnosti európskych a amerických spotrebiteľov kupovať čínske tovary. Ak by aj ekonomická kríza neviedla k rastu protekcionizmu – čo nie je dnes zďaleka isté – dopyt po čínskych výrobkoch v EÚ a USA klesne.
Pre exportne orientovanú ekonomiku to bude vážny problém. Vláda v Pekingu by to mohla riešiť zvyšovaním domáceho dopytu – viac ako miliardová populácia vytvára potenciálne obrovský trh, no zásadným problémom je slabá kúpyschopnosť obyvateľstva. Prvou príčinou je nízka úroveň miezd – lenže ich zvyšovaním by si Čína podkopala jeden z pilierov svojej globálnej konkurencieschopnosti. Druhou je vysoká úroveň úspor a neochota míňať peniaze – v krajine, kde v zásade neexistuje plošné sociálne a zdravotné zabezpečenie sú osobné úspory často tým jediným, na čo sa dá pri problémoch spoľahnúť. Vyššie sociálne výdavky by však vláde odčerpali možnosti investovať do infraštruktúry a zmenšili jej manévrovací priestor pri poskytovaní výhodných podmienok zahraničným investorom.
Čína sa môže pokúsiť klásť väčší dôraz na výroby s vyššou pridanou hodnotou – informačné a komunikačné technológie, automobilový či letecký priemysel a podobne. Pre krajinu s dvoma miliónmi absolventov vysokých škôl ročne by to mal byť prirodzený krok. Naráža tu však na minimálne dva problémy. Prvý je politický – ochota USA a EÚ akceptovať čínske prenikanie na ich vnútorné trhy bola do istej miery podmienená klamlivou nádejou, že Číňania budú vyrábať „lacné veci“ a hi-tech sektory ostanú vo vyspelých krajinách. Ak však vlády vyspelých krajín zistia, že čínske výrobky vytláčajú tie ich aj v sektoroch s vyššou pridanou hodnotou, šanca zavádzania protekcionistických opatrení sa zvýši. O to viac, ak bude z pracovných miest ukrajovať aj ekonomická kríza. Druhý čínsky problém je vnútorný – sektory s vysokou pridanou hodnotou nemajú šancu pohltiť armádu nezamestnaných, nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí boli za otrockých podmienok ochotní pracovať v krajčírskych, obuvníckych fabrikách či v triedičkách dovážaných nebezpečných odpadov, aby uživili svoje rodiny na vidieku. Čím viac ich bude, tým väčšmi sa budú chvieť základy „čínskeho zázraku“. Globálna ekonomická kríza nečakane priblížila moment, kedy bude musieť splatiť svoj sociálny dlh.
