Deti sú budúcnosť
Ani nie pred rokom boli médiá plné americkej hypotekárnej krízy – áno, tej, ktorá sa nemala nijako dotknúť Európy a už vôbec nie tatranského ekonomického tigra. Po pár mesiacoch sa ukázalo, že ide o krízu finančnú a toxické investície sa povaľujú aj v portfóliách najväčších európskych bánk. Ešte v tom čase sa väčšina analytikov zhodovala, že hospodárstvo by malo zostať uchránené.
Niekedy v tom čase dostala kríza nový prívlastok. A bol najvyšší čas, pretože keď ani najväčší experti nemajú tušenia, čo sa deje, vznikajú vážne pochybnosti, takže... kríza dôvery. Problém dostal meno a prišiel čas konečne navrhnúť riešenie. Vo finančnom systéme sa stratilo obrovské množstvo peňazí, preto ich tam bolo potrebné naliať späť – veľa, naozaj veľa – ide o sumy, ktoré si vlastne ani nie je možné predstaviť. Nie pre ten dlhočizný rad núl, ale pre dopad na budúcnosť. Ani nie pred rokom by sa bol len zlomok z takejto sumy investovaný do vzdelávania označil za prejedanie budúcnosti a hazard s nasledujúcimi generáciami. Dnes sa z takéhoto postupu stalo zodpovedné štátnické gesto.
Kým finančný sektor pohlcuje peniaze budúcich generácií, v hospodárstve sa bude musieť šetriť. Titulky hlásajú, že ľudia si začali omnoho viac vážiť prácu – ako keby si ju väčšina niekedy vážiť prestala. Zostanú len tí, ktorí vraj budú ochotní pracovať za dvoch. Ani oni však nebudú mať nič isté. Nielen pre krízu, ale aj preto, že je ešte viac potrebné flexibilizovať pracovný trh. Niet dôvod na obavy. Neznamená to totiž, že ľudia budú chodiť do práce, keď sa im to bude hodiť. Flexibilizácia bude okrem iného znamenať menej peňazí, vyšší výkon a tvrdú disciplínu. Asi ako v prípade, ktorý sa len pred pár dňami objavil v médiách ako prekvapivá informácia – v čínskych prevádzkach na výrobu klávesníc k počítačom panujú neľudské podmienky. Málokto je totiž taký flexibilný ako čínsky pracovník. Netreba zabúdať ani na to, že čím je človek mladší, tým je prispôsobivejší – a tak, keď sa už majú okresávať torzá zákonníkov práce, je čas hýbať nielen s dĺžkou výpovednej lehoty, ale aj s vekom pracovníka. Môžeme predpokladať, že ak väčšine ľudí neprekážalo behať v teniskách, ktoré kdesi v Indonézii vyrobili deti, nebude im prekážať, ak budú hospodárstvo zachraňovať ich vlastné deti? A samozrejme, nielen hospodárstvo – aj záchranné finančné balíky budú splácať ony.
No a keď už budú deti v švungu, určite si poradia aj s krízou ekologickou. Tá sa v poslednom čase z médií vytratila – informuje sa už len o miestach, kde sa počasie práve zbláznilo najviac a zomreli pritom nejakí ľudia. Možno sa podvedome ráta s tým, že ak sa o ekologickej kríze nebude písať, jednoducho prestane existovať. Niežeby sa počasie začalo správať tak ako kedysi, len si všetci začnú myslieť, že toto je normálne.
Vraj si máme zvykať na zlé časy. Pamätá si ešte niekto, ako sa nám ustavične opakovalo, že je potrebné utiahnuť si opasky? Prečože a kvôli komu sa to malo robiť? To je predsa nad slnko jasnejšie – predsa kvôli našim deťom.
