El Salvador: historická príležitosť

El Salvador je z mnohých hľadísk symbolom. Miestny vtip hovorí, že Boh vymyslel El Salvador na to, aby bol obrazom sveta. Preto všetci lietame vo vážnych problémoch. A je to pravda. Už onedlho, pätnásteho marca 2009, má El Salvador v historických voľbách jedinečnú príležitosť stať sa celkom novým druhom symbolu.
Počet zobrazení: 958
08_JASPHOTOGRAPHY-m.jpg

El Salvador je z mnohých hľadísk symbolom. Miestny vtip hovorí, že Boh vymyslel El Salvador na to, aby bol obrazom sveta. Preto všetci lietame vo vážnych problémoch. A je to pravda. Už onedlho, pätnásteho marca 2009, má El Salvador v historických voľbách jedinečnú príležitosť stať sa celkom novým druhom symbolu.

El Salvador je klasickou ukážkou dôsledkov systematických intervencií Spojených štátov amerických v rámci ich konceptu skrytej agresie počas studenej vojny. USA v tejto malej stredoamerickej krajine podporovali celý aparát smrtiacich eskadrón, ktorý sa dnes premenil na vládnu politickú stranu – Národnú republikánsku alianciu (Alianza Republicana Nacional, ARENA), a vojenský režim, ktorý je celkovo zodpovedný za 85 percent porušení ľudských práv za dvanásť rokov občianskej vojny v rokoch 1980 až 1992. V občianskej vojne zahynulo viac ako 79-tisíc ľudí. Nepretržité zasahovanie do socioekonomickej sféry El Salvadoru umožnilo väčšie zomknutie „novej pravice“ vedenej stranou ARENA a takisto vznik think-tanku FUSADES, ktorý sa zasadil o ovládnutie celého súkromného sektora a vtlačil krajinu do machinácií svetových finančných kruhov.

Mekka konzervativizmu

Zásahy USA pretrvávali vďaka „mierovým dohodám“ a viedli sa pod rúškom boja za „šírenie demokracie“. Prejavilo sa to najmä v troch sektoroch: v politike štrukturálneho nastavenia na neoliberálnu politiku (privatizácia, voľný obchod, deregulácia investícií, obmedzovanie sociálnych dávok a pod.), v propagande podporujúcej súčasných socioekonomický poriadok a kampane teroru proti alternatívam ohrozujúcim zabehaný systém. Po dvadsiatich rokoch vlády strany ARENA ani jedna latinskoamerická krajina okrem Kolumbie lepšie neodzrkadľuje výsledky týchto princípov ako El Salvador.

Pre prívržencov konzervativizmu je El Salvador žiarivým vzorom mieru, demokracie a rozvoja. Vláda pripúšťa, že v chudobe žije 38 percent obyvateľstva, ale realita sa prihovára skôr za tých, ktorí zohľadňujú priepastné rozdiely medzi životnými nákladmi (približne 350 amerických dolárov mesačne na rodinu žijúcu v meste) a minimálnou mzdou (približne 195 amerických dolárov). Z takéhoto pohľadu zasahuje chudoba až 60 či 70 percent obyvateľov. To je príčinou obrovského exodu obyvateľov El Salvadoru do USA (denne odchádza z krajiny približne 500 až 700 ľudí). A úplnému zrúteniu salvadorskej ekonomiky (17 percent DPH) zabraňujú práve ich zásielky, ktoré posielajú príbuzným. Ekonomické strádanie a rozpad rodín zapríčinili, že El Salvador sa považuje za druhú krajinu najväčšmi zmietanú násilím (hneď po Iraku), pričom na stotisíc ľudí pripadá približne 68 vrážd. Ak k tomu pripočítame okolo 1,2 miliónov dolárov ukradnutých z verejnej pokladnice za dvadsať rokov vlády strany ARENA, môžeme si vytvoriť dokonalý obraz o „ideálnom“ štáte.

Humanitárna chudoba
Navzdory krutej realite o „mieri a demokracii“ v El Salvadore ponúka strana ARENA celkom iný obraz krajiny. Súčasný prezident Tony Saca označil svoju vládu za „vládu s humánnym cítením“ a nezabudol vyzdvihnúť sociálne investície. Aj napriek tomu však v období od septembra 2006 do februára 2008 stúpol počet ľudí za hranicou chudoby o 104-tisíc osôb. Ako záštitu svojich vyhlásení získal Tony Saca od Medzinárodného republikánskeho inštitútu (International Republican Institute) a organizácie Cesta k mieru (Camino a la Paz) cenu za mier za rok 2007 a v roku 2008 ocenenia od OSN. Za svoj prezidentský post vďačí Saca predovšetkým priamym zásahom USA do prezidentských volieb v El Salvadore v roku 2004. Chlebodarcom sa za pomoc odvďačil vyslaním salvadorských jednotiek do Iraku. Oficiálne médiá medzičasom pracovali na démonizácii Národného oslobodzovacieho frontu Farabunda Martího (Frente Farabundo para la Liberación Nacional, FMLN) a nezávislých sociálnych hnutí. Strana ARENA využíva súčasný Zákon boja proti terorizmu ako nástroj na potláčanie opozičných síl a sociálnych protestov.

Mauricio Funes verzus Rodrigo Ávila
V nadchádzajúcich voľbách sú v hre všetky politické miesta. Prezidentský kandidát za povstalecké hnutie, ktoré sa transformovalo do opozičnej strany FMLN, Mauricio Funes, má podľa prieskumov verejnej mienky veľkú nádej na úspech. Funes je bývalý novinár a v krajine sa teší veľkej obľube. Sľubuje zabezpečenie funkčných úradov, oživenie poľnohospodárskeho sektora, zvýšenie sociálnych dávok a nezávislú zahraničnú politiku. Jeho najväčším súperom je prezidentský kandidát za vládnu stranu ARENA Rodrigo Ávila, bývalý šéf polície, za ktorého pôsobenia nastal v krajine alarmujúci nárast násilia.

Obyvatelia El Salvadoru majú výnimočnú príležitosť, ako zmeniť smerovanie svojej krajiny, a to dokonca v tom najvhodnejšom čase. Súčasný svetový systém vkročil do hlbokej ekonomickej krízy, ktorá bude mať nedozerné sociálne následky. Národy Latinskej Ameriky sa práve v hodine kalamity postavili na nohy a zvolili si alternatívne vlády, ktoré čelia štrukturálnej hegemónii podmienenej neoliberálnou politikou USA autonómnymi procesmi rozvoja, demokratizáciou a regionálnou integráciou. Víťazstvo Mauricia Funesa by mohlo uvoľniť podobné smerovanie aj v El Salvadore.

Teroristi a komunisti?
Za posledných 15 rokov vybudovala strana ARENA spolitizovaný a štrukturálne zdeformovaný volebný systém, ktorý mal zabezpečovať vlastné víťazstvá aj napriek prevládajúcej verejnej mienke. V prvom rade vôbec neexistujú komunálne voľby a právo voliť nemajú vyše dva milióny Salvadorčanov žijúcich v cudzine. Volebná registrácia sa ešte stále zakladá na sčítaní ľudu z roku 1992, a nie z roku 2007. Po tretie, strana ARENA kontroluje všetky identifikačné preukazy (DUI). Všetky tieto prostriedky umožňujú zhromažďovať cudzincov a dávať im právo legálne sa zúčastňovať volieb, ako by boli občanmi El Salvadoru. Navyše neexistuje žiadny zákon, ktorý by zaväzoval strany preukazovať zdroje prostriedkov na predvolebnú kampaň.

ARENA sa sústreďuje na rozdávanie darčekov v najchudobnejších regiónoch a utopické sľuby, ktoré sú navyše v príkrom rozpore s jej doterajšou politikou a ktoré vytvárajú obraz o opozičnej FMLN ako o strane s teroristickými a komunistickými praktikami. Predstavitelia ARENA falošne obvinili FMLN z naviazanosti na ozbrojené skupiny v El Salvadore, na Huga Cháveza a násilné bandy. Navyše sa vyjadrili, že ak bude El Salvador spravovať strana FMLN, obmedzí sa sloboda a zničia sa dobré vzťahy s USA.

V rámci oficiálnej kampane rozpútali aktivisti ARENA otvorené pouličné konfrontácie s aktivistami strany FMLN. Cieľom je získanie zámienky na obvinenie FMLN z prehlbovania a vyvolávania násilia. Z politických dôvodov sa v posledných dvoch rokoch odohrali už desiatky vrážd spáchaných na členoch opozičných organizácií, vrátane náboženských organizácií, na aktivistoch a funkcionároch FMLN. Len nedávno, 28. januára 2009, zavraždili vo vlastnom dome v spánku bývalého plukovníka a člena hnutia Mauriciovi priatelia – Amigos de Mauricio (Funes), Edgara Tobana.

Prelomový rok
Voľby v roku 2009 môžu potvrdiť doterajší stav, že El Salvador ostane pevnou baštou pravice. Je však neodškriepiteľné, že skôr či neskôr vyvolá pokračovanie vlády strany ARENA hlbokú krízu a ľudia už nebudú ako svoj každodenný chlieb trpieť biedu a násilie. Výsledkom toho môžu byť ťažko ovládnuteľné pouličné protesty.

Vzhľadom na zvyšujúce sa hrozby masových protestov nástoja USA, think-tank FUSADES (Fundación Salvadoreňa para el Desarollo Económico y Social – Salvadorská nadácia ekonomického a sociálneho rozvoja) ako aj OSN na tom, aby strana ARENA zlepšila situáciu a obrátila svoju pozornosť na problémy, ktoré momentálne ohrozujú podmienky obchodu a sociálnu stabilitu. Je pravdepodobné, že Mauricio Funes by mohol začať proces radikálneho spochybnenia doteraz platného a hlboko nespravodlivého sociálneho usporiadania. Jeho (možná) vláda však bude musieť čeliť mimoriadne zložitým problémom, spôsobovaným predovšetkým médiami a mestskými zastupiteľstvami, ktoré sú najdôležitejšími zbraňami strany ARENA. Neistota prevláda aj v zodpovedaní otázky, kto by v prípade víťazstva Mauricia Funesa skutočne vládol: bol by to on, alebo zástancovia najtvrdšej línie strany FMLN, s ktorou sa Funes dostáva do konfliktov? Môžu obyvatelia El Salvadoru veriť, že sa strana FMLN zaručí za zlepšovanie situácie najväčšmi zasiahnutej skupiny obyvateľstva, ktorá tvorí drvivú väčšinu, alebo bude takisto iba sledovať hromadenie bohatstva podobným spôsobom, ako to robí pravicová ARENA? Aj toto je obava mnohých sympatizantov strany FMLN.

Ten, koho napokon zvolia, bude musieť čeliť svetovej ekonomickej kríze. Zásielky Salvadorčanov žijúcich v exile sa znižujú, vzrástla nezamestnanosť a súčasná vláda je na pokraji úplného zrútenia.

Ak budú voľby roku 2009 v El Salvadore skutočne slobodné, poslúžia zároveň ako isté referendum o doterajšom systéme. Aj keď stále existuje dosť dôvodov na obavy, že ani tieto voľby slobodné nebudú.

Redakčne upravené
Preklad a medzititulky Silvia Ruppeldtová
Článok bol uverejnený na www.alainet.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984