Energetika: vláda má chrániť občanov
Hospodárska kríza núti vlády k neštandardným postupom. Takýmto spôsobom sa obhajujú politici, keď prijímajú opatrenia, ktoré protirečia základnej filozofii trhového hospodárstva. Kritici tvrdia, že ide len o výhovorku a varujú, že z dočasných opatrení sa môžu stať trvalé pravidlá. A je dosť pravdepodobné, že v niektorých prípadoch budú mať pravdu. To však neznamená, že nám hrozí čosi zlé. Je to len potvrdenie zmeny základnej filozofie – trhové hospodárstvo s minimálnymi zásahmi štátu už jednoducho nie je modla.
A bude čoraz menej, lebo súčasná hospodárska kríza je prejavom zlyhania systému. Toto už netvrdia len politici, ale aj renomovaní ekonómovia a úspešní podnikatelia. George Soros (a ten o kapitalizme skutočne niečo vie) to otvorene vyhlásil už koncom minulého roka. Preto je pochopiteľné, že politici nehľadajú opatrenia na záchranu systému, ale na jeho podstatné zmeny.
Privatizácia cez štátne firmy
Jednou z takých zásadných zmien je priznanie, že v hospodárstve sú oblasti, ktoré možno považovať za strategické z ekonomického, nie politického hľadiska. A keďže sú strategické pre celé hospodárstvo, vyžadujú si oveľa prísnejšiu kontrolu a reguláciu zo strany štátu. Jednoducho preto, lebo štát – na rozdiel od súkromníka – musí konať verejne a podlieha verejnej kontrole. A podlieha tiež vôli (hoci nepriamo) verejnosti, čiže občanov. Napokon, toto nie je žiadna filozofická či politologická novinka, dokonca to nie je novinka ani v oblasti praktickej politiky. Na Západe takto nikdy neprestali uvažovať ani pravicoví politici, to len u nás sa takéto myslenie považovalo za protiliberálne a protitrhové kacírstvo. Svedčí o tom pohľad na európsku politiku v energetike.
Na Slovensku podľahla aj energetika tlaku privatizácie. Rozhodujúce energetické podniky sa síce rozpredali len tak, aby v nich štátu zostala formálna väčšina, ale slovo formálna je v tejto súvislosti rozhodujúce. Menšinoví súkromní vlastníci totiž dostali do rúk reálne vedenie podnikov, čo je v rozpore s filozofiou, aká sa uplatňuje aj v západnej Európe. Na privatizácii na Slovensku sa totiž paradoxne podieľali zahraničné štátne (!) spoločnosti.
Pritom aj regulačná politika Európskej únie v oblasti energetiky dokazuje, že na západ od našich hraníc prevláda úplne iný prístup k tejto strategickej oblasti hospodárstva. Vychádza z toho, že základnú zodpovednosť za hospodárske a sociálne procesy v každej krajine nesie vláda, nie neviditeľná ruka trhu, či skôr viditeľné záujmy jednotlivých firiem. Na Slovensku si to začala uvedomovať až súčasná vláda. Podľa jej programového vyhlásenia „energetika je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim všetky odvetvia národného hospodárstva a jedným zo základných pilierov ekonomiky. Náklady na energie tvoria jednu z najpodstatnejších položiek pre domácnosti a podniky.“ Vieme o objektívnych príčinách nárastu cien v oblasti energetiky, ale aj o špekulatívnej stránke postupne hýbucej celými hospodárskymi odvetviami a tiež sociálnou sférou.
Výhody majú byť vyvážené
V zmysle európskej politiky, ktorá sa premietla aj do príslušnej legislatívy, je teda povinnosťou štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach. Tie predstavujú spojenie zabezpečenia transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Opakujem, adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Až v posledných dvoch rokoch začíname vyváženejšie uplatňovať ustanovenia legislatívy Európskeho spoločenstva a Európskej únie jasne zdôrazňujúce, že „výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod spoločenstva, vrátane malých a stredných podnikov, a pre všetkých obyvateľov spoločenstva v čo najkratšom čase, z dôvodov spravodlivosti, konkurencieschopnosti a nepriamo aj vytvorenia nových pracovných miest v dôsledku rastu efektívnosti, ktorú dosiahnu podniky.“
V uvedených intenciách rozhoduje nezávislý regulačný úrad o cenových návrhoch. Vláda si len prostredníctvom návrhov legislatívnych opatrení a personálnych návrhov plní záväzok z programového vyhlásenia – dôslednejšie precizovať úlohu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo vzťahu k optimálnej cenovej politike. Z hľadiska občanov – ako konečných spotrebiteľov energií – je napríklad vítané, ak ÚRSO pri svojom rozhodovaní „tlačí“ energetické monopoly k maximálnej efektivite v ich výdavkoch, lebo dnes už aj verejnosť vie, ako sa v minulosti „odlievali“ peniaze z týchto podnikov napríklad formou všelijakých zmlúv o poradenstve, ktoré našim energetickým firmám „poskytovali“ ich zahraniční majitelia za premrštené ceny.
Z tohto hľadiska je zaujímavé, že súčasná vláda už po svojom nástupe k moci na jeseň 2006 zmenila „pohľad na svet“. Pretože to predznamenalo dnešný pohyb aj za našimi hranicami. V roku 2006 sme sa po niekoľkých rokoch prvýkrát nestali svedkami tradičného jesenného zdražovania cien energií. Jedna stránka veci sú totiž objektívne príčiny nárastu cien v oblasti energetiky, ale druhá špekulatívne ciele, ktoré neraz prevažovali.
Pozor na nominantov štátu
V posledných dvoch rokoch začíname na Slovensku vyváženejšie uplatňovať ustanovenia legislatívy Európskeho spoločenstva a Európskej únie upravujúcej spojenie zabezpečenia transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Orgány Európskej únie pozorujú prácu Slovenskej repu- bliky v oblasti vyváženejšieho uplatnenia protichodných hospodárskych záujmov v energetike. A s rešpektom vnímajú našu odvahu a razantnosť.
Samozrejme, súčasťou tejto práce je aj posilnenie postavenia štátu v energetických firmách a väčší tlak na nominantov štátu v orgánoch týchto spoločností. Nemôže sa stať, že by nemali dostatok informácií a už vôbec nie, že neurobia všetko pre to, aby včas odhalili „nekalé“ plány – také, ktoré uprednostňujú záujmy zahraničných spolumajiteľov našich energetických firiem pred záujmami spotrebiteľov.
Lebo presne tak sa na reguláciu v energetike treba pozerať. Ide predovšetkým o uplatnenie práv spotrebiteľov a ochranu ich záujmov. Súkromný monopol je v trhovej ekonomike oveľa horší ako verejný, o tom už dnes niet pochýb. A keďže ide o monopoly, ich bezohľadnosť sa na občanoch podpisuje neraz až likvidačnými následkami. Vlády sú tu na to, aby ochraňovali záujmy širokej verejnosti, preto by mali byť v energetike voči súkromným záujmom čo najrazantnejšie.
Autor pracuje na úrade vlády
