Slovensko a Európa

Bola sobota 6. júna, deň volieb do Európskeho parlamentu. Na titulnej strane najčítanejšieho mienkotvorného denníka bol uverejnený agitačný stĺpček šéfredaktora. Napísal, že ľudia by mali ísť voliť aj „preto, že koalícia túto krajinu vedie smerom, ktorý je v príkrom rozpore s hodnotami, na ktorých je Európa postavená.
Počet zobrazení: 1158
2- SITA Dusan Hein_CB-m.jpg

Bola sobota 6. júna, deň volieb do Európskeho parlamentu. Na titulnej strane najčítanejšieho mienkotvorného denníka bol uverejnený agitačný stĺpček šéfredaktora. Napísal, že ľudia by mali ísť voliť aj „preto, že koalícia túto krajinu vedie smerom, ktorý je v príkrom rozpore s hodnotami, na ktorých je Európa postavená. Zlodejčina, arogancia, ponižovanie menšín nie sú práve tie dôvody, prečo by sme túžili byť v únii – tej lepšej časti sveta.“ Silné slová. A zároveň smutné. Súdny čitateľ si nemôže nepoložiť otázku, či je to naozaj tak. Je to s nami až také zlé? Kto to spôsobuje?

Je isté, že Ján Slota, jeho ministri a jeho SNS v posledných mesiacoch veľmi poškodili imidž vládnej koalície. Aj Slovenska. Škandály okolo tendrov z európskych fondov, predaja emisií, s nimi súvisiace listy a varovania z Bruselu, sú hanbou nielen pre koalíciu, ale aj pre Slovensko. Vrhá to tieň aj na Smer-SD. A nepochybne to ovplyvnilo aj jeho volebný výsledok vo voľbách do europarlmentu. Určite aj účasť voličov vo voľbách. Žiaľ, SNS, strana, ktorá bola a chce byť prvou v službách slovenského národa, zlyháva v štýle vládnutia. Ako koaličný partner, ale aj strana ako taká. Na čele so svojím predsedom Jánom Slotom. Ten zlyháva v prvom rade. Lebo ušľachtilé ciele nemožno dosahovať hulvátstvom, prospechárstvom, nákladným a okázalým spôsobom života. Najmä, ak sa veľká časť ľudí musí v kríze uskromniť. Stále falošnejšie je robiť na jednej strane zo seba najväčšieho Slováka a na druhej napĺňať kontá svojich obchodných a podnikateľských partnerov zo štátnych a európskych peňazí. Aj J. Slotovi a SNS sa môže stať, že tak ako Vladimír Mečiar a jeho HZDS, začnú politicky upadať.

To však neznamená, že v oblasti národnej hrdosti nemáme čo robiť. Lebo podľa celoeurópskych prieskumov patríme k národom s najnižšou úrovňou národnej hrdosti na našom kontinente. Je otázne, či z pohľadu Smeru-SD už na miskách váh neprevažujú v súvislosti so SNS mínusy. Smer-SD už nemá veľa času vysporiadať sa s neblahým bremenom, ktoré do koalície vnáša SNS a ktoré koalíciu vo všetkých hľadiskách veľmi negatívne zaťažuje. V prvom rade však zaťažuje Smer-SD. Parlamentné voľby budú už o rok. A to je málo času. Žiaľ, tendre a verejné obstarávanie sú veľkým pokušením aj pre predstaviteľov iných strán. Vysporiadať sa čím skôr s touto pliagou je pre vládnu koalíciu životne dôležité. Veci sú však v takom štádiu, že je chtiac-nechtiac potrebné položiť si otázku, či je to koalícia ešte vôbec schopná urobiť? Ide o to, aby sme sa nedočkali zlých správ pre ľavicu v budúcoročných parlamentných voľbách.

V žiadnom prípade však nemožno súhlasiť s tým, že príčinou arogancie na politickej scéne je len vládna koalícia. Je to skôr naopak. Pre opozíciu a veľkú časť médií je súčasná koalícia už z princípu červeným súknom. O ponižovaní menšín nemôže byť ani reč. Prestrelky medzi politikmi na domácej politickej scéne, aj z oboch strán Dunaja, sú iná záležitosť.

Pohľad zvonka
V tom istom vydaní je aj rozhovor s odchádzajúcim veľvyslancom Holandského kráľovstva na Slovensku Robom Swartbolom. To je príjemnejšie čítanie. Najmä pasáže týkajúce sa Slovenska. Je to pohľad zvonka, a preto objektívnejší. Nemožno pritom nespomenúť jeden rozhovor s naším hokejistom Miroslavom Šatanom. Pri porovnávaní ľudí a spoločenskej klímy uviedol, že my na Slovensku vidíme veci a dianie okolo nás oveľa čiernejšie, ako ľudia v USA. Tí podľa neho vidia všetko až príliš optimisticky. My zasa príliš pesimisticky. Možno práve táto presila negatívnej osobnej aj spoločenskej emócie a bezdôvodného strachu či neistoty, je príčinou aj nadmernej arogancie a ďalších negatívnych javov nielen na politickej scéne. Ako národ, alebo aspoň jeho veľká časť, sme sa možno ešte adekvátne nevyrovnali s ponižovaním a takpovediac s poddanskou poslušnosťou, ktorú sme museli vo svojich dejinách znášať. Na druhej strane ani s možnosťami, ktoré prinieslo obdobie po revolúcii. Dôsledkom toho je na jednej strane neprimerané siláctvo a hulvátstvo, na druhej strane podceňovanie. „Trochu viac sebavedomia by vám mohlo pomôcť presadiť sa aj v zahraničí....Slováci musia rozvíjať svoje sebavedomie. Ak budete jasnejšie hovoriť, Európa vás bude aj viac počuť.“, uviedol holandský veľvyslanec. Podľa neho by sme sa nemali báť viac chodiť do sveta a učiť sa cudzie jazyky. Nemilo ho prekvapilo, že veľa mladých ľudí, napríklad v obchodoch, neovláda angličtinu.

Doma sme teda schopní ozlomkrky búchať do stola, za našimi hranicami sa však podceňujme. Prekonať túto rozpoltenosť nie je a nebude ľahké. Veľvyslanec Rob Swartbol však povedal aj to, že máme na čom stavať:„Slováci sú extrémne inteligentní, Slovensko má dobrú centrálnu polohu, dobré technické školstvo, mohli by ste hrať v Európe ešte väčšiu úlohu ako teraz. Chápem, že nemôžete len tak prísť a povedať, ahojte, sme tu my, zo Slovenska. Musí sa to vyvíjať.“ Upozornil tiež, že nestačí, aby jediným zdrojom hrdosti bolo to, že máme najkrajšie ženy. „No už len fakt, že toľko Slovákov používa ako jediný zdroj hrdosti toto, je signálom, že by ste sa mali okolo seba popozerať trochu lepšie. Máte veľa iného, na čo môžete byť hrdí: históriu, kultúru, prírodu a veľa talentovaných ľudí. Ukážte to svetu!“ To však musia v prvom rade zvládnuť na európskej úrovni politické elity. A na prvom mieste Ján Slota.

Autor je novinár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984