Z mosta do(s)prosta
Najprv záver tohto zaujímavého príbehu: pred najbližšími parlamentnými voľbami Slovensko zažije maďarsko – maďarské vyrovnanie, ba priam až zmierenie vrcholiace podpisom koaličnej dohody a spoločnej kandidátky politických strán SMK a MOST-HÍD.
Tak kážu rozprávky, pud sebazáchovy a poučenie z krízového vývoja, ktorý absolvovala iná politická strana. Zhodou okolností strana SMK najbližšia, pretože najpotrebnejšia. Objatie Janíčka a Aničky znovuzjednotilo roduverné sily, a tak sa s heslom „Cudzie nechceme a svoje si nedáme“ mohli pustiť do rozdeľovania peňazí z eurofondov. A robia to tak dobre, že Európska komisia dnes už sleduje azda každú jednu transakciu – určite len z didaktických dôvodov, aby mohli know-how, ako najlepšie rozdeliť európske peniaze, rozdistribuovať medzi ďalšie členské krajiny.
Aj SMK kedysi nadeľovalo eurofondy. Bolo to v časoch, keď boli starostovia na juhu Slovenska najšikovnejší a najusilovnejší, a tak nečudo, že z balíka peňazí dostali najviac. Už len z nostalgie za týmto zlatým obdobím, keď v Karpatskej kotline aj tráva lepšie rástla, je objatie Pála a Bélu nevyhnutné. Avšak ešte predtým...
Príde v komunálnych voľbách k bratovražednému boju – špine, chaosu a obvineniam, ktoré neuprace ani Maďarská garda, nech vie o poriadku a čistote bárs aj toľko, čo Janíčko s Aničkou. Na druhej strane, povedzme si rovno, ktorého Slováka nepoteší, keď sa dozvie, čo všetko údajne ukradol Pál a koho všetkého vraj podviedol Béla. Nepôjde však len o kydanie, pretože strana MOST-HÍD ešte ani poriadne nevznikla a už prichádza s prevratným politickým programom, ktorý v prípade úspešného ťaženia strany bude úspechom s prívlastkom historický.
Posúďte sami: strana chce stavať svoju politiku na hodnotách, ako sú spolupráca, slušnosť, otvorenosť, dôvera. Že tieto slová niekoho pripomínajú? No áno, ako by to vyšlo z úst občianskej prezidentskej kandidátky, ktorú, samozrejme, nominovala politická strana a ktorú do strany MOST-HÍD bez okolkov tlačia novinári. Niet dôvodu, aby ich neuposlúchla. Béla totiž vyhlásil, že strana je otvorená komukoľvek – dokonca aj Slovákom.
Ak by sa Iveta chytila, nebol by už žiaden dôvod neťahať most ešte ďalej a nespojiť SMK so SNS. Predstava, že vo výbore novej strany spolu sedia: Jano a Miklós, Anna a Béla a spolu s nimi aj Iveta, musí v iných straníckych centrálach vzbudzovať des. Bola by to pre ne taká malá Jób(bik)ova zvesť.
Dosť však bolo planých úvah a prznenia posvätnej národnej myšlienky. Veď predsa každý, kto len trošku pozná históriu tohto územia, vie, že Karpatská kotlina odjakživa patrila Rusínom a grófovi Drakulovi – a inak to nikdy nebude.
