Svätojánske vojany
S menom Ján naši predkovia rok čo rok čarovali. Vari najviac 24. júna na Jána zakladanie ohňov. Pastieri už na ne dlho predtým zbierali raždie a drevo, ktorým v deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana (vatra), vyplnili kostru, ktorú zhotovili zo žrdí. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, ktoré boli signálom pre dievky, aby išli k vojane spievať a prekárať sa, kým mládenci a pastieri preskakovali ponad plamene. Keď vojana dohorela, cestou domov dievky utekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy, zbierali kvety, uvili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej venček sa prvý zachytil na konári, tá sa vraj do roka vydala. Ktorej sa neprichytil, ostala slobodná.Q Chudobnejší zbierali popol z jánskeho ohňa a rozsypali ho po roli ako hnojivo. Pre tých, čo si chcú jánske ohne pripomenúť, pripravilo Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke v skanzene 21. júna o 13.30 program súboru Račan z Oščadnice Na svätého Jána. D.H.
