V ústrety USA, nie mieru
Prejav izraelského premiéra, ktorým mal jasne a zreteľne objasniť svoje stanoviská a stanoviská svojej vlády k mierovému procesu, očakávali netrpezlivo nielen Palestínčania a Arabi, ale najmä Európska únia a ame-rická administratíva. Izraelská odpoveď na americké stanoviská sa stala ešte aktuálnejšou po historickom prejave Baracka Obamu 4. júna 2009 v Káhire, ktorý adresoval moslimskému svetu.
Barack Obama prijal Bushovu víziu o dvoch štátoch pre dva národy. To je postoj celého sveta. Okrem štátov Európskej únie sa za nezávislý Palestínsky štát vyslovil počas svojej návštevy Palestíny aj pápež Benedikt XVI.
Izraelský predseda vlády predniesol 14. júna 2009 prejav, ktorý pôvodne mal byť historický. Žiaľ, Netanjahu nesklamal. Ostal verný svojmu radikalizmu a známemu postoju , ktorý upiera Palestínčanom právo na sebaurčenie. Formálne síce vyjadril súhlas so vznikom štátu pre Palestínčanov, ale bol to súhlas bez obsahu. Netanjahu chce uzavrieť mier, ale bez riešenia predmetu konfliktu. Chce, aby Jeruzalem zostal jednotným a hlavným mestom Izraela, ignorujúc, že jeho východná časť je od 4. júna 1967 okupovaná. A množstvo rezolúcií Bezpečnostnej rady (BR) OSN považuje izraelskú suverenitu nad ním za ilegálnu. Pokiaľ ide o osady, vyslovil sa síce proti budovaniu nových, ale nezmienil sa o tom, že by obydlia v nich mali byť demontované a osadníci presťahovaní do Izraela. Osady sú pritom ilegálne aj z hľadiska medzinárodného práva. Existuje napríklad množstvo rezolúcií a odporúčaní OSN, ktoré žiadajú ich zrušenie. Považujú ich totiž za hlavnú prekážku vytvorenia nezávislého a životaschopného Palestínskeho štátu, čím sa stávajú hlavnou prekážkou nastolenia mieru. Netanjahu síce hovoril o Palestínskom štáte, ale hovoril o ňom nielen ako o štáte demilitarizovanom, ale o štáte s priamou izraelskou vojenskou kontrolou; vzdušnou, morskou aj pozemnou. A to je štát bez suverenity, čo znamená, že to nie je štát.
Čo sa týka palestínskych utečencov – dve tretiny palestínskeho národa žije v diaspóre, a to nie je jeho problém, ani problém štátu, ktorý reprezentuje. Zabudol na to, že Palestínčania majú právo na návrat domov a toto právo im prináleží, lebo tam sa narodili a žili ich predkovia, a toto právo im priznalo Valné zhromaždenie OSN v Rezolúcii č. 194 z roku 1948.
Ako keby to nestačilo, podmienil Netanjahu to všetko rasistickou podmienkou, teda že Palestínčania a Arabi by mali uznať židovský charakter Izraela. Pre tých, ktorí nepoznajú túto problematiku, chcem zdôrazniť, že v Izraeli žije viac ako milión dvestotisíc arabských Palestínčanov, čo je asi 20 percent obyvateľov Izraela. Títo ľudia, ako aj ich predkovia i pra- pra- pra- predkovia, tam žijú kontinuálne a nepretržite, a nie sú novoprisťahovalci, ako napríklad Netanjahu a jeho rodičia a predkovia. Uznať židovský charakter Izraela znamená privilegovať Židov na úkor kresťanov a moslimov. A z toho by vyplývalo, že Izrael nemá povinnosť umožniť palestínskym utečencom návrat domov. A okrem toho – náboženský charakter akéhokoľvek štátu je v rozpore s jeho demokratickosťou.
Palestínska reakcia na Netanjahuov prejav na seba nedala dlho čakať. Hlavný vyjednávač Organizácie pre oslobodenie Palestíny Dr. Saeb Erikat povedal, že Palestínčanov Netanjahuov prejav neprekvapil, ale on ním uzavrel všetky dvere pred mierovým procesom. Odmietol totiž, aby Jeruzalem a utečenci boli predmetom rokovania a zároveň odmietol aj princíp dvoch štátov. A hovorca palestínskeho prezidenta Nabil Abu Rodajna išiel ešte ďalej: vyhlásil, že Netanjahu vyhodil do vzduchu všetky iniciatívy a prekročil všetky očakávania. A postoj , ktorý odmieta, nielen Jeruzalem ako hlavné mesto Palestínskeho štátu, ale aj snahy riešiť problém utečencov mimo Izraela, nevedú k spravodlivému mieru podľa medzinárodnej legitimity a práva. Palestínsky veľvyslanec v Káhire Nabil Amru tiež označil tento prejav za manéver smerom k USA, v nijakom prípade však nie ako krok k mieru. Benjamin Netanjahu hovoril o rokovaniach, priestor na rokovanie nenechal. Vopred odmietol otázky konečného riešenia, čím sa vznik nezávislého životaschopného Palestínskeho štátu stal nereálny. Je proti riešeniu dvoma štátmi, proti zastaveniu osídľovania, proti zrušeniu blokády pásma Gazy, proti medzinárodnému právu a medzinárodnej legitimite. Netanjahu týmto prejavom dokázal, že nemôže byť partnerom v mierovom procese.
