Otázka ceny
Po uznaní nezávislosti Abcházska a Južného Osetska Ruskou federáciou sa tieto dva de facto štáty stali stredobodom záujmu svetovej verejnosti. Žiaľ, vnútorná dynamika rozvoja týchto bývalých gruzínskych autonómií zostala mimo jej zorného uhla. Abcházsko a Južné Osetsko sú pre pozorovateľov zaujímavé len, a predovšetkým v kontexte veľkej geopolitickej hry v regióne Zakaukazska.
Medzitým však v Južnom Osetsku, a najmä v Abcházsku prebiehajú procesy, ktoré potrebujú moderné pochopenie a vysvetlenie nielen v Suchumi a Cchinvali, ale predovšetkým v Moskve. Po uznaní ich nezávislosti Ruskom sa v nich znížil vplyv „vonkajšieho“ (gruzínskeho) faktora, ktorý predtým ovplyvňoval vnútropolitickú situáciu. A vnútropolitické témy dňa „zhustli“, pretože víťazi päťdňovej vojny sa začali pýtať, aká bude cena za nezávislosť. Do udalostí v auguste 2008 takáto téma jednoducho neexistovala a hlavnou úlohou bolo výlučne fyzické udržanie nepriznanej nezávislosti.
Po tom, ako sa Rusko z mierotvorcu transformovalo na jediného garanta etnopolitického vymedzenia Abcházska a Južného Osetska a ich patróna, nezávisle od vôle elít oboch republík, vyvstala dilema – ktorou cestou ísť? Treba postupovať upevňovaním ťažko vybojovanej slobody, alebo ísť cestou, ktorá by priviedla republiky do podoby nových subjektov Ruskej federácie?
Je jasné, že v prvom prípade sa môžu postupne dostať do nemilosti Moskvy, ktorá nemá rada nijaké „odklonenia z trasy“. V druhom prípade sa črtá hrozba príchodu „suverénnej demokracie“ vo forme ruského biznisu, ktorý preberie kontrolu nad rekreačnými zónami Čierneho mora či dopravnou štruktúrou Abcházska a miestnym nedá šancu. Preto sa diskusia o úlohe Ruska stala v republike živšou.
To však znamená nové problémy aj pre Kremeľ. Ako bude reagovať na „iný názor“? A to aj v tej súvislosti, že nie všetci jeho nositelia sú „agenti Tbilisi“, ale sú tam „bojovníci za samostatnosť“. Čo je vlastne hýbateľom myslí týchto ľudí – snaha o blízkosť k finančným zdrojom, alebo jednoducho presvedčenie o potrebe iného než ruského modelu budovania štátu?
Nech by sme na tieto otázky odpovedali akokoľvek, nech by na ne akokoľvek odpovedali sami opozičníci v Suchumi a Cchinvali, je jasné jedno. Nie všetci Abcházci a Osetínci z Južného Osetska sú pripravení akceptovať schému, v ktorej nezávislosť znamená diktát Moskvy, korupciu „nezávislých“ byrokratov a biedu.
A čím viac sa Abcházsko a Južné Osetsko vzďaľujú od Gruzínska, tým viac budú vznikať nové a nové otázky. Lenže nie smerom na Tbilisi, ale smerom k Moskve.
Autor pracuje na Inštitúte politických a vojenských analýz v Moskve
Prevzaté z denníku KOMMERSANT č. 91/2009
