Vážne varovanie:
Pod slovenskými univerzitami sa trasie zem. Akreditačná komisia zverejnila prvé zápisnice z komplexných akreditácií a pre niektoré školy to vôbec nevyzerá pozitívne. Ide o prvé vážne varovanie vysokým školám v histórii Slovenska vôbec. Vypadnutie spomedzi špičky hrozí Univerzite Mateja Bela, Ekonomickej univerzite, ale aj Žilinskej univerzite.
Na to, aby mohli byť vzdelávacie inštitúcie univerzitami, musia splniť šesť stanovených kritérií. Všetky tri univerzity pritom majú problém s jedným z nich: v porovnaní s počtom pedagógov majú priveľa študentov. Rozhodnutie Akreditačnej komisie ešte musí potvrdiť minister školstva a ak to urobí, všetky univerzity budú mať presne rok na to, aby kritérium splnili. V opačnom prípade prídu o pomenovanie univerzita a zaradia sa medzi vysoké školy. To so sebou nevyhnutne prinesie aj nižší objem finančných prostriedkov.
Rozhodnutie Akreditačnej komisie je nepochybne šok, zároveň však poukazuje na niekoľko paradoxov. V prvom rade prvýkrát niekto nahlas hovorí o tom, čo už všetci vieme: úroveň slovenského vysokého školstva klesá. Medzi TOP 500 svetovými univerzitami sa neumiestnila ani jedna slovenská vysoká škola, obsah študijných programov nezodpovedá požiadavkám praxe a počet študentov neúmerne narastá. Práve tento nepomer medzi počtom študentov a kapacitou školy (fyzickou aj personálnou), je kritický bod, pre ktorý hrozí preradenie niektorých univerzít o kategóriu nižšie. Lenže – vysoké školy tlačí k takémuto správaniu práve ministerstvo školstva: objem pridelených prostriedkov z verejných zdrojov závisí predovšetkým od počtu študentov. Nemožno sa preto čudovať, že sa všetky školy v maximálnej možnej miere snažia dosiahnuť čo najvyšší počet poslucháčov. Bez ohľadu na kvalitu, bez ohľadu na potencionálne umiestnenie na trhu práce.
Druhým paradoxom je, že o zotrvanie medzi elitou musia bojovať najväčšie školy s dlhoročnou tradíciou. Pritom Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom univerzít na počet obyvateľov na svete. Čo však s takými univerzitami ako Katolícka univerzita, Univerzita Jána Selyeho v Komárne, Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave, či Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, ktoré sa podľa posledne zverejnenej štúdie Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry umiestnili na posledných miestach? Nemali by byť práve tieto školy prvé na zozname návrhu na vypadnutie z prvej ligy?
Hodnotenie Akreditačnej komisie môže byť za určitých okolností pre Slovensko dobrá správa. Ak všetky zainteresované subjekty nepodľahnú pokušeniu zamiesť problém pod koberec a sebakriticky pripustia, že je potrebné začať radikálnu zmenu, máme šancu posunúť sa dopredu. Ak hovorím o všetkých subjektoch, tak zodpovednosť nesmie zostať len na pleciach univerzít. Ministerstvo školstva aj vláda by mali zásadne zmeniť financovanie vysokých škôl, ktoré bude zohľadňovať predovšetkým kvalitu, nie počet študentov. Pre Univerzitu Mateja Bela či Ekonomickú univerzitu, ktorých titul univerzita visí na vlásku, to znamená v priebehu jedného roka urobiť drastické opatrenia. Rektorka UMB Beata Kosová odhaduje, že ak pribudne 50 titulovaných učiteľov a prijmú o približne 400 uchádzačov menej, zostanú univerzitou. Ešte radikálnejšie zmeny musí prijať Ekonomická univerzita, kde na jedného učiteľa pripadá viac ako 30 študentov. To je o 10 viac ako stanovuje kritérium.
Bez ohľadu na vážnosť výsledkov by mal byť minister školstva principiálny a uznesenie Akreditačnej komisie podpísať. V opačnom prípade sa z kritérií stane len zdrap papiera, ktoré nikto v budúcnosti už nebude brať vážne. A slovenské vysoké školy premeškajú jedinečnú príležitosť zaradiť sa medzi európsku špičku.
Tri druhy vysokoškolských inštitúcií
univerzity – udeľovanie titulov od bakalára po PhD.
vysoké školy – prvé dva stupne (bakalársky a magisterský stupeň)
odborné vysoké školy – len bakalársky stupeň
Kritériá Ministerstva školstva na začlenenie vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy
1. Výsledky hodnotenia úrovne výskumnej činnosti. Najmenej 60 % fakúlt VŠ dosahuje v nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich uskutočňovaným študijným programom druhého stupňa a/alebo študijným programom tretieho stupňa celkové hodnotenie výskumu podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o vysokých školách najmenej B-.
2. Objem financií za výskumné granty, projekty, na evidovaný prepočítaný počet profesorov, docentov a tvorivých výskumných pracovníkov (v tis. Sk). Objem financií za hodnotené obdobie predelený súčtom prepočítaného evidenčného počtu profesorov, docentov a tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé kalendárne roky hodnoteného obdobia musí byť najmenej 60 000,- Sk.
3. Uskutočňovanie študijných programov tretieho stupňa. Najmenej 60 % fakúlt VŠ dosahuje v nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich uskutočňovaným študijným programom tretieho stupňa ročný priemer absolventov doktorandského štúdia v príslušných študijných odboroch na obsadené miesto funkčného profesora najmenej 1/3.
4. Výstupy výskumu študentov a absolventov doktorandského štúdia. Najmenej 60 % fakúlt VŠ dosahuje v nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich uskutočňovaným študijným programom tretieho stupňa výstupy výskumu doktorandov v dennej forme štúdia a v externej forme štúdia, ktorí sú na príslušnej vysokej škole zamestnaní na ustanovený týždenný pracovný čas, v hodnotenom období hodnotené podľa vzorky 25 výstupov a podľa kritérií na hodnotenie atribútu výstupov hodnotu najmenej C+.
5. Počet doktorandov denného doktorandského štúdia na prepočítaný evidenčný počet docentov a profesorov (funkčné miesta). Počet doktorandov denného doktorandského štúdia a doktorandov v externej forme štúdia, ktorí sú na príslušnej vysokej škole zamestnaní na ustanovený týždenný pracovný čas, k 31.októbru príslušného akademického roka na prepočítaný evidenčný počet docentov a profesorov (funkčné miesta) v kalendárnom roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia musí byť najmenej 1. 6.
Počet študentov v študijných programoch prvého a druhého stupňa na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských učiteľov. Počet študentov v študijných programoch prvého a druhého stupňa a v študijných programov podľa § 53 ods. 3 zákona k 31. októbru príslušného akademického roka na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských učiteľov s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa alebo s vedecko-pedagogickým titulom docent, alebo s vedecko-pedagogickým titulom profesor v kalendárnom roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, môže byť v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia najviac 20, pričom študenti v externej forme štúdia sa zohľadňujú v celkovom počte študentov s váhou 0,3.
