Kríza spotreby alebo kríza spoločnosti?
Bankrotujú iba firmy alebo bankrotuje celá západná spoločnosť? O tom, že svetová ekonomika sa v súčasnosti nachádza v najhlbšej kríze od tridsiatych rokov 20. storočia, azda už nepochybuje nikto. Ľavicoví pseudoekonómovia sa predháňajú v hľadaní príčin dnešnej situácie a pravicoví šarlatáni kontrujú zdôrazňovaním jej nevyhnutnosti. Médiá informujú o kríze poväčšine plytko, cez prizmu nedávnych hospodárskych megaškandálov, bez adekvátnej analýzy systémových príčin. Aké sú naozajstné korene súčasnej nelichotivej hospodárskej situácie?
Príčiny krízy, tak ako sa najčastejšie vysvetľujú, môžeme zhrnúť nasledovne: Priamym pôvodcom globálnej krízy bol vznik a následné prasknutie hypotekárnej bubliny v USA. V rokoch 1994 – 2006 dochádzalo k vysokému rastu cien nehnuteľností a tento rast nebol vyvážený rovnakým rastom produktivity práce a reálnych miezd. Napríklad za šesťročné obdobie rokov 2000 až 2006 sa ceny nehnuteľností zvýšili o 126 percent, pričom reálny HDP Spojených štátov amerických v uvedenom období vzrástol len o 15 percent a nominálne mzdy o 11,5 percenta. Pochopiteľne, pri takomto type neudržateľného rastu cien jedného dňa nevyhnutne musí spoločnosť dospieť do bodu, keď bublina spľasne – ceny domov budú také vysoké, že si ich spotrebitelia nebudú môcť dovoliť. Ponuka tak prevýši dopyt.
Nasleduje obdobie poklesu cien nehnuteľností, čo predstavuje problém pre banky (ktorých úvery sú kryté nehnuteľnosťami) a následne prostredníctvom rôznych druhov cenných papierov aj pre investorov na celom svete. V prípade, že klienti nie sú schopní splácať hypotekárne úvery, veriteľ uplatní svoje záložné právo – keďže je však trhová cena nehnuteľnosti nižšia ako výška poskytnutého úveru, veriteľ vykazuje v danej operácii stratu. Nasleduje domino efekt a platobná neschopnosť sa prenáša z jedného investora na druhého, až kým nezahltí celú globalizovanú svetovú ekonomiku.
Faktory vedúce k nekontrolovateľnému rastu cien nehnuteľností v USA:
- prebytok kapitálu a nízke úrokové miery po tzv. dot.com kríze
- ľahký prístup k hypotekárnym úverom aj pre málo solventných klientov
- možnosť zaťaženia jedného domu viacerými hypotekárnymi úvermi
- severoamerická kultúra života na dlh
- špekulatívne nákupy nehnuteľností za účelom ich ďalšieho predaja so ziskom
- slabá regulácia finančných trhov
- absolútne neadekvátny sklon k riziku zo strany úverových inštitúcií a investorov
Špekulácie vo finančnej oblasti majú široký dopad
Korene súčasnej krízy siahajú omnoho hlbšie ako na americký hypotekárny trh. Ich podmienenosť možno najlepšie vysvetliť na princípe pyramídy: Pyramídy sú tradične štruktúrované ako niekoľkoposchodové budovy, kde široké základy predstavujú podložie pri vyššie poschodia. Stabilita každého vyššieho poschodia závisí na štruktúrnej sile všetkých nižších poschodí. Tak ako nemožno stavať pyramídu na hnilých základoch, nemožno stavať na hnilých základoch ani ekonomiku. Hlavnou otázkou preto je: ktoré poschodie ekonomickej pyramídy je natoľko zhnité, že ohrozuje všetky nad ním?
Ak budeme pyramídou vzájomne podmienených príčin krízy postupovať v smere od problémov na americkom hypotekárnom trhu nadol, dostaneme komplexný obraz situácie. Fetiš globalizácie a neoliberalizmu v 90. rokoch 20. storočia, liberálne princípy reagonomiky a thatcherizmu o dekádu skôr a spustenie vedecko-technickej revolúcie v 70. rokoch významne prispeli k pocitu beztrestnosti špekulatívnych investorov na jednej a dlžníkov na druhej strane. Difúzia amerických kultúrnych hodnôt a začiatok utvárania sveta na obraz USA v dôsledku druhej svetovej vojny tiež nesie významný podiel viny na koreňoch krízy. Objektívne však treba uznať, že USA ako štát nemôžeme považovať za vinníka – ním je svet, ktorý nekriticky prijal nielen pozitíva, ale aj zvrátenosti amerického modelu. Americký model sa pritom vyvinul z modelu klasického, britského, založeného na axióme, podľa ktorej základným cieľom človeka v spoločnosti je maximalizácia vlastného bohatstva.
Existuje množstvo prístupov k hľadaniu príčin krízy, počnúc krátkozrakými, datujúcimi jej vznik na začiatok 21. storočia, až po kritické, ktoré požadujú „presadenie“ koreňov celej západnej spoločnosti a kultúry.
Nezodpovedanou otázkou ale zostáva, po ktorý stupeň treba zbúrať pyramídu, aby sa odstránili príčiny globálnych kríz a mohla sa na tomto poschodí vystavať nová, zdravšia pyramída. Zvolená odpoveď bude determinovať utváranie nového finančného systému v najbližších desaťročiach. Jasné je jediné – problémy vznikajú vtedy, keď politici a ekonómovia zabudnú, že finančný systém nie je oddelený od sféry reálnej ekonomiky. Vo finančnom systéme nemožno robiť experimenty, akých sme boli svedkami v uplynulých šesťdesiatich rokoch – deregulácia trhov, obmedzenie štátnej kontroly, vývoj nových, neprehľadných derivátov, sekuritizácia nehnuteľností, daňové raje, short selling a podobne. Kým špekulačné praktiky v sfére reálneho hospodárstva sú relatívne bezpečné, pretože v prípade ich neúspechu je zasiahnutý iba investor, resp. konkrétny sektor, špekulácie vo finančnej oblasti majú široký dopad. Preto by sa mali prísne regulovať alebo zakázať. To musí byť cieľom ekonómov, politikov a základom pre celospoločenský konsenzus.
